BRATISLAVA - Slovenský herec Dávid Hartl máva do dnešného dňa na javisku trému. Ako však tvrdí, pocitovo je to podobné, ako keby si dal kávu.
„Ani po viacerých divadelných skúsenostiach zo mňa tréma dosiaľ nevyšumela, vždy pociťujem istú zodpovednosť a svojím spôsobom aj trému, ale takú, ktorá ma neobmedzuje. Je to niečo, čo v mojom tele funguje ako káva, tak ma to príjemne zobudí, som potom prítomný,“ prezradil v rozhovore.
Pozitívnu skúsenosť s trémou má aj jeho divadelná kolegyňa, muzikálová speváčka a herečka Romana Dang Van. „Každý hovorí, že zdravá tréma je v poriadku a mala by byť... Mne sa raz stalo, že som na jednom predstavení nemala trému vôbec a podala som fakt otrasný výkon,“ vyznala sa herečka. „Tá tréma príde, keď človeku na niečom naozaj záleží a chce to zvládnuť čo najlepšie. Keď neprišla, bolo mi to tak nejako jedno a nevedela som sa zapnúť... Bolo to už dávno, hrala som vtedy dokonca hlavnú postavu, ani som sa nevedela sústrediť... Tréma je teda najmä o tom, že vo vás vyburcuje tú energiu, nie o tom, že sa bojíte vystúpiť pred diváka, ale o tej zodpovednosti spomenúť si na texty a mať veci pod kontrolou, aby ste nič nepokazili,“ vysvetlila Dang Van.
Malý srandovný faktík
Špecifikom hereckej práce však nie je len zdravá tréma. K hereckému životu patrí aj neustále memorovanie textov, pričom každý herec má odlišný prístup k látke, ktorú sa učí a líšia sa aj spôsoby, akými si herci najlepšie zapamätajú svoje texty. „Mne osobne pomáha, keď sa začnú aranžovať jednotlivé obrazy. Ide to ľahšie, keď si človek môže spojiť texty s dejom priamo na javisku ako keď sa tie repliky učíte samostatne, to je niekedy fakt náročné. Keď sa dostanete na javisku do situácie, pomôže vám to. A ešte mám takú malú fintičku, že slovo, ktoré si neviem zapamätať, vypichnem a poviem ho, nespievam ho. Tak si ho nejako lepšie zafixujem a potom to už ide. Keď prejdem k miernemu šansónu miesto spievania, rýchlejšie si zapamätám, čo potrebujem,“ prezradila sympatická tmavovláska.
Dávid Hartl zas nosí texty, ktoré sa potrebuje učiť, stále so sebou. „Taký malý srandovný faktík, ja nosím všade so sebou ruksak a v ňom mám celý svoj pomyselný život. Vždy sa v ňom ocitne niekoľko scenárov. Zakaždým je v ňom to, čo hrám v ten konkrétny deň, donedávna som so sebou takmer rok nosil v jednom priečinku popri ďalších veciach aj Cyrana a teraz tam mám Rómea, ktorého sme začali skúšať dva dni pred premiérou Cyrana a zahráme ho už 5. júla na Shakespearovských slávnostiach na hrade. Furt takto niečo nosím, no aj keď sa tie predstavenia často prelínajú a niekedy je toho naozaj dosť, stále mám len 25 rokov a zatiaľ to moja telesná schránka, vďakabohu, zvláda. A aj si to užívam,“ zasmial sa herec.
