BRATISLAVA – Slovenský muzikálový herec a spevák Ján Slezák sa už teší na tábory s deťmi, ktoré každé leto organizuje.
„Sú to také športové tábory, zážitkové. Robíme ich v lese, mimo civilizácie, v takom vojenskom priestore na Záhorí. Nie je tam ani signál, lebo sú tam rušičky. Robíme si program pri ohníku a tak. A robievam aj indiánske tábory, každý rok staviam také veľké, sedemmetrové típí. Široko ďaleko som asi jediný, kto ho vie postaviť,“ zasmial sa v rozhovore.
Ako však vzápätí dodal, musel sa to pomaly, krok po kroku učiť. „Nie je to len tak, musel som si kúpiť knihu a naučiť sa to. Tí Indiáni to mali tak dôsledne vymyslené, že ak to típí nepostavíte presne podľa ich postupu, spadne. Neobopnete okolo plachtu, prší vám tam a keď vnútri zapálite oheň, udusíte sa... No ak ho postavíte podľa návodu, je veľmi odolné. Normálne to funguje. Predstavte si, jedno leto boli veľké víchrice a búrky, ľudia nikam nechodili. Z veliteľskej budovy odletela strecha a típíčko stálo. Fakt to funguje, mali to brutálne vymyslené,“ poznamenal.
Dnešným deťom sa podľa jeho slov takéto aktivity páčia tiež. „Človek by povedal, že takéto tábory a aktivity v prírode dnešné deti nezaujímajú. Myslím si, že to nie je také zlé, len im musíte dať motiváciu. U tých desaťročných detí, ktoré mám na táboroch najčastejšie, vnímam obrovský návrat k prírode, rodičia ich často vedú aj k zdravej strave a vnímaniu ekológie a sú aj veľmi športovo založené,“ ozrejmil sympatický spevák. „Zároveň sme na tábore dva týždne bez televízora, bez mobilu, bez všetkého a nikdy sa mi nestalo, že by to niektorému z tých detí chýbalo, nepotrebujú to,“ dodal.
Dokonca ani rodičia podľa neho nie sú na svoje ratolesti tak chúlostiví. „Natrafíte aj na takých, ale je ich máličko, asi tak jeden, dvaja zo sto. Čo tých 98? Ľudia radi zovšeobecňujú a potom to vyzerá, že sú dnešní rodičia úplne strelení a o svoje deti sa prehnane boja. Nie je to pravda. Mne práveže rodičia hovoria ‘A co, my sme chodili na tábory na dva týdny a nic sme nemali, nech ide. Daj mi pokoj, dzi!‘, alebo keď ich dieťa plače, ich odpoveď znie ‘Nech si len poplače...‘,“ uviedol 40-ročný rodák zo Senice. „Neviem, žeby sme mali na takých len šťastie?“ uzavrel s úsmevom.
