PRAHA - Spisovateľku Evitu Twardzik (42) milujú mnohé ženy. Vďaka príbehom, ktoré vkladá do kníh, našli mnohé samy seba. Pustila sa už aj do filmovania a aktuálne spolupracuje s režisérkou Martou Ferencovou (45) a producentom Petrom Núñezom (48), ktorí sa podpísali aj pod kinohit Všetko alebo nič, na svojom druhom filme Príliš osobná známosť. Okrem informácii o filme nám prezradila aj to, že sa teší na hujerovské Vianoce a aký darček ju dojal k slzám!
Pripravujete ďalší film podľa vašej knižky. Podľa čoho sa rozhodujete, ktorá bude tá „vyvolená“, aby sa dostala na obraz?
My máme s Martou (režisérkou filmu, pozn. red.) rozrobených viacero scenárov na viacero mojich knižiek. A celé to funguje tak, že na ktorú máme najviac náladu, ktorá nás najviac baví alebo ktorý príbeh cítime, že v tom danom momente, tom danom období vieme uchopiť najlepšie, tak pre ten sa rozhodneme a ten potom rozpracujeme až do konca. A v tom období, kedy sme písali alebo mali začať písať nejaký scenár, bola práve táto knižka taká, ktorá sa nám zdala úplne najbližšie.
Knihy sú plné emócií, mnohé ženy sa v nich nájdu. Čím je „Príliš osobná známosť“ iná oproti ostatným?
Myslím si, že tento film, keď ho mám porovnávať s filmom Všetko alebo nič, je trošku väčšou emocionálnou hojdačkou. Je tam veľa vtipných, veselých, smutných, dramatických momentov, veľa momentov, kedy som aj ja po nakrútení tých scén ich nechcela vidieť. A možno aj preto, že mi to pripomenulo niečo, čo som zažila a nebolo to pekné. A ja som presvedčená o tom, že mnoho žien tam nájde svoje životy a mnohé pôjdu z kina s nejakým presvedčením, že možno by s tým mali niečo urobiť.
Na základe čoho si vyberáte predstaviteľov svojich postáv?
Toto celé je skôr Martin proces. Ja som ako poradný hlas, lebo Marta je režisérka, Marta to má v hlave vyskladané a hlavne ona pri kastingu vie, kto jej tú postavu herecky zvládne. Takže ja som tá poradná, ktorá si povie, že toto by sa mi páčilo, ale definitívne rozhodnutie je vždy na nej.
Nedávno vám vyšla aj nová kniha „Manželka mi nevadí“. Kde ste čerpali inšpiráciu?
Ja čerpám inšpiráciu úplne všade. Vo svojom živote, vo svojom okolí. Túto knižku mám v hlave už štyri a pol roka. Takže ja som si ju potrebovala doladiť, lebo som nevedela, akým spôsobom ten príbeh uchopiť. A až teraz som prišla na to, že toto je to správne.
Pri toľkých knihách, ktoré máte na konte, je potrebné aj relaxovať. Ako vyzerá váš relax?
Ja keď môžem, tak spím. Kedykoľvek – cez deň, doobeda, poobede, večer. Proste ja keď môžem, tak spím. To je pre mňa najväčšie dobíjanie bateriek. A rada čítam knižky.
Vianoce sú za dverami, tie sú pre väčšinu ľudí časom oddychu. Budete aj vy oddychovať alebo vás čaká hektické obdobie?
Naše Vianoce, tým, že my sme veľká rodina – ja mám veľkú rodinu, môj muž má veľkú rodinu, aj moji súrodenci majú rodiny a bývame vlastne na troch miestach, tak celé naše Vianoce sú o tom, že sa vždy sťahujeme z príbytku do príbytku a je nás okolo stola vždy veľa. Je to veľmi hlučné a veľmi veselé a vždy sme veľmi unavení. Keď sa vraciame po sviatkoch domov, tak si hovoríme, že na budúci rok ostaneme pekne doma a budeme v pyžame pozerať rozprávky a počas roka zabudneme na to všetko a vždy sa potom znovu tešíme. Ja som dokonca mala aj takú kacírsku myšlienku, že mohli by sme si urobiť také Vianoce, že len my, naša rodina odídeme niekam, kde budeme sami, ale to decká rezolútne odmietajú. Proste Vianoce patria všetkým babkám, dedkom, sesterniciam a tetám, ujom, krstným a proste celá tá hara-vara k tomu patrí. To, že sme už roky nevideli celú Popolušku, im nevadí. My sme takí Hujerovci, kým dorozbaľujeme posledný darček, tak je desať hodín, mama sa zberá na omšu a všetkých nás volá, ale to už chlapci otvárajú víno, aby sme si ešte dali a je to také veľmi príjemné.
Každý má nejaké tradičné vianočné zvyky. Aké sú tie vaše?
My máme veľmi veľa zvykov a ja osobne bazírujem na tom, aby sa tie zvyky a tradície dodržiavali, lebo Vianoce musia byť iné, ako sú všedné dni. Tým, že otec bol z evanjelickej rodiny a mamina z katolíckej, tak sa to celé nejako pri tom stole stretlo, ja som potom ešte doniesla zvyky z rodiny bývalého manžela, teraz od môjho súčasného manžela, do toho ešte zvyky od švagra. Takže to všetko sa deje za stolom a decká to baví. Už vedia, že keď máme fazuľu, tak treba prvú lyžičku pofúkať, aby sme každý problém v živote vyriešili.
Spomínate si na darček, ktorý vás namiesto potešenia rozplakal?
Neviem, koľko rokov dozadu, som dostala od mojich rodičov album mojich fotografií od narodenia po osemnástku. A to bolo veľmi dojemné .
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
