BRATISLAVA - V sobotu 10. novembra 2018 zasiahla umeleckú obec a celé Slovensko smutná správa. Do divadelného neba navždy odišiel skvelý a nezameniteľný herec Marián Geišberg (†64), ktorý podľahol zákernej chorobe. Napriek problémom so srdcom ho nakoniec porazila rakovina pľúc.
Hoci skončil v nemocnici kvôli srdcu, lekári zistili, že infarkt nemal. Nakoniec mu bol osudným iný zdravotný problém. Geišbergovi diagnostikovali nádorové ochorenie. Kvôli rakovine pľúc podstúpil operáciu a intenzívne sa liečil. Snaha lekárov však bola neúspešná a ikonická tvár divadelných hier a televíznych filmov svoj boj v sobotu definitívne prehrala.
Jeho hlas bol nezameniteľný, jeho tvár zapamätateľná. Prešiel mnohými slovenskými divadlami od Prešova, Martin až po Bratislavu, kde bol členom činohry SND od roku 1992. V roku 2013 zožal obrovský veľký úspech za film Revival a mnohí fanúšikovia glosovania si ho pamätajú z televíznej relácie Sedem s r.o..
„Zarazilo ma to, nečakala som to. Ja som s ním hrala niekoľko rokov v Trnave aj v Prešove a musím povedať, že to bol fantastický herec, veľmi výnimočná osobnosť. Aj čo sa týka politiky, spoločnosti, že sa o všetko zaujímal. Bol výborný muzikant a naozaj bol charizmatická osobnosť. Keď hral v nejakom predstavení a ja som s ním nehrala a iba som sa pozerala, tak som si uvedomila, že má také vyžarovanie, že človek musí pozerať iba na neho. Je mi to strašne ľúto, že odišiel tak skoro."
„Zostala som totálne zaskočená. Predpokladám, že tak, ako celá herecká obec a myslím si, že aj celé Slovensko. Bolo to nečakané a ja si na neho spomínam len v dobrom. Úžasne zvládol postavu, kde bol úplne ikonický - kráľa Leara. Dodnes si pamätám Mariána a proste to bol pán herec s veľkým P a veľkým H a nič viac ani nedokážem povedať. Je to také prekvapujúce a tak smutné, že... Nech odpočíva v nebi."
„Marián Geišberg patril medzi výrazné osobnosti divadla a filmu. Bol to môj starší kolega, zhodou okolností, keď on končil s profesorom Karolom Zacharom, tak my sme boli práve ten ročník, ktorý nastupoval po nich. Čiže o to silnejšie bolo potom puto medzi nami. V zmysle aj generačnom, výpovednom aj hodnotovom je to veľmi smutné, že človek jeho kvalít bol medzi nami tak krátko. Česť jeho pamiatke."
„Je to veľká strata, predovšetkým pre manželku a synov a aj pre nás kolegov, ktorí sme ho mali radi. Pre divadlo je to citeľná strata. Je mi to veľmi, veľmi ľúto."
„S Marošom sme boli veľmi blízki priatelia. Štyri roky som s ním bol v jednom divadle - v martinskom. To bolo jedno nádherné a veľmi plodné obdobie, kedy som ho obdivoval ako úžasného, skvelého herca. Celý čas som vedel a viem, že to bol jeden skvelý človek, veľmi múdry, vzdelaný, ktorý sa okrem toho, že bol skvelý herec, skladateľ, pesničkár, vedel vždy veľmi fundovane vyjadriť aj k celospoločenským a politickým záležitostiam. Samozrejme nás spájala aj chalupa na Kysuciach, kde sme spolu trávili stovky a stovky hodín. Opustil nás jeden úžasný umelec, herec, pesničkár, spevák, textár a vynikajúci priateľ."
„Je mi to veľmi ľúto. Maroš nám bude veľmi chýbať."
Sú chvíle, kedy dochádzajú slová... Pamätám si, keď som ako mladá herečka sedela na chodbe v martinskom divadle a Maroš sa ma pýtal, čo mi je. Odpovedala som: Cítim sa sama. A on mi povedal: Na to si zvykneš, každý herec je sám. A tak si premietam v hlave film, spomínam na nahrávky prvej pásky s jeho pesničkami, na drevenicu, humor, na rebela so šibalskými a múdrami očami, dušu dieťaťa, vnímavého kolegu, milovníka života, výnimočného umelca, ktorý dokázal zapáliť iných a nechať pre ľudí krásu, čo rozdával. Maroš, ďakujeme!"
