BRATISLAVA - Práve v týchto dňoch prebieha na Slovensku nakrúcanie nového detektívneho politického trileru Amnestie z dielne tvorcov filmu Kandidát. Vo filme o kontroverzných Havlových amnestiách, o veľkej väzenskej vzbure v Leopoldove, ktorá vyústila do nakrvavejšieho masakru v najprísnejšom väzení s tvrdými podmienkami, si zahrajú viacerí známi herci. Hlavnú mužskú úlohu stvárni populárny mladý herec Juraj Bača.
Postava väzňa Drahomíra Lupka si vyžaduje náročnú hereckú prípravu - ako fyzickú, tak aj psychickú. Juraj Bača sa na svoju prvú hlavnú úlohu v celovečernom filme intenzívne pripravoval takmer rok pred nakrúcaním. Juraj hovorí: „Prípravu som z vlastnej iniciatívy a čiastočne po dohode s producentom zahájil skutočne takmer rok pred prvou klapkou. Jednalo so o niekoľko úrovní. Tou prvou bolo naštudovanie doby. Narodil som sa v roku 1987 a obdobie normalizácie registrujem skôr z rozprávania rodičov. Mal som šťastie, že v mojom okolí som našiel mnoho známych, vďaka ktorým mi bola sprostredkovaná živá história - obraz doby tesne pred revolúciou. Nasledovalo štúdium literatúry biografie o Alexandrovi Dubčekovi, Gustávovi Husákovi či Václavovi Havlovi, ale aj knižky od autora so pseudonymom Dorel Levron. Toto všetko mi pomáhalo utvoriť si jasnejší obraz o dobe a atmosfére v tých časoch.”
Drahomír Lupko vo filme vystupuje ako tréner karate. Preto sa Juraj v prvom kroku začal venovať práve tomuto športu. Aktuálne ho trénuje mladý talentovaný karatista Julian Smoliga, niekoľkonásobný vicemajster Európy a úspešný reprezentant SR v karate po celom svete. Julian svojho zverenca počas tréningov nešetrí a Jurajovi dáva poriadne zabrať. Silový tréning má pod palcom tréner Maroš Čambal, bodybuilder a kulturista, ktorý má na konte viacero úspechov na svetových. Doplnkovou Jurajovou aktivitou, no nie menej dôležitou, je cvičenie jógy, ktoré určite nepovažuje za oddychové cvičenie pre ženy. Celková fyzická príprava sa zúročila aj v tom, že Juraj všetky scény absolvoval sám, na vlastné riziko, bez prítomnosti kaskadéra.
„To najťažšie z celého procesu bola pre mňa diéta, schudol som 8 kg ešte v čase, keď by človek povedal, že už naozaj nebolo z čoho. Výsledkom je prepadnutá tvár a vystúpené lícne kosti, ktoré presne zapadajú do väzenského prostredia. Zo samotných fyzických tréningov som najviac - a to myslím doslova - plakal pri strečingu. Súčasťou karate sú aj kopy - kopanie sa objavilo v malej miere aj v scenári, takže by sa dalo povedať, že celé tie mesiace príprav sa v plnej kráse odzrkadlia možno v 2 sekundách celého filmu, pri jednom karate výkope. Podľa mňa sa však moja príprava zhmotní najmä v postoji tela a v minimálnych reakciách pri vypätých situáciách. Od začiatku som avizoval, že si kaskadérske scény chcem natočiť sám, čo sa mi až na jednu výnimku podarilo presadiť, takže fyzickú prípravu som zužitkoval aj v tomto smere. Súčasťou tejto tvrdej prípravy bolo aj nájsť svoju vnútornú rovnováhu, keďže moja postava takmer vôbec nerozpráva. Tvrdé fyzické tréningy som vyvážil jógou, vďaka ktorej som našiel v tele aj v mysli uvoľnenie,” opísal proces svojej hereckej premeny Juraj.
Do svojej postavy sa Juraj vžíva aj po mentálnej stránke. Pre lepšiu predstavu, ako sa mohlo v leopoldovskej väznici cítiť jeho herecké dvojča, väzeň Lupko, sa Juraj stretol osobne s bývalým väzenským dozorcom z leopoldovskej väznice, ktorý vzburu zažil na vlastnej koži. Absolvoval aj stretnutie s priateľkou bývalého väzňa.
Psychologickú prípravu na svoje konkrétne úlohy absolvovali herci s dramaturgičkou Majou Hriešik: „Pri naštudovaní role je pre hercov síce bežné psychologicky a dramaturgicky postavu budovať s dramaturgom, ale pri Jurajovej postave to bol trošku iný typ práce. Súbežne s čítačkami totiž navštevoval intenzívne tréningy, učil sa karate, stával sa zo dňa na deň oveľa fyzickejším, vyšportovanejším mužom, jednoducho silákom. Preto sme sa zameriavali na to, aby si napriek vyšportovanému telu zachoval zraniteľnosť, citlivosť, aby to nebol typický grobián. Je to pre Juraja určite veľká herecká výzva - zahrá si postavu, ktorá veľa nerozpráva, ocitla sa na druhej strane zákona, no napriek tomu by nám malo byť jeho chovanie zrozumiteľné a dokonca sympatické,” hovorí Maja Hriešik.
