BRATISLAVA - Slovenský herec Oliver Oswald považuje divadelné herectvo za výrazne ťažšie a skutočnejšie, práve preto sa mu raz chce naplno venovať.
„Zatiaľ chodím do divadla Ludus, kde sa učím nejaké základné veci, ale každopádne, čím skôr sa chcem dostať do toho divadelného sveta a naozaj to robiť naplno,“ povedal v rozhovore.
Divadlo totiž podľa jeho slov skutočne preverí každý talent. „V divadle idete na prvú šupu, v telke môžete opakovať scény koľko chcete a tolerujú sa tam rôzne chyby, v divadle chyby neexistujú. Môžu byť, ale berú sa inak do úvahy. Treba byť pohotovejší, keď niekto zabudne text, treba improvizovať... To sú veci, kvôli ktorým sa treba to herectvo naučiť a ovládať ho. Naučiť sa text a postaviť sa pred kameru, to dokáže naozaj veľmi veľké percento ľudí, v divadle je to však naozaj to pravé herectvo, ktoré zvláda len málokto,“ poznamenal 17-ročný interpret, ktorý sa na pódiu cíti vraj ako ryba vo vode.
„Zo začiatku to bol stres a všetko okolo toho, ale na to si človek zvykne a ja som presne taký spontánny človek, nerobí mi problém absolútne nič. Na pódium by som bol schopný vyjsť kedykoľvek a kebyže mi niekto povie, že 'Teraz mi zahraj hodinovú scénu na túto tému s týmto človekom', tak do toho idem, aj keď viem, že to nemusí byť dobré a bude to možno trápne. Šiel by som do toho, lebo je to výzva a môže to byť celkom sranda,“ uviedol Oswald.
V Luduse má zatiaľ príležitosť zahrať si pred verejnosťou len dva razy do roka. „Hráme pred ľuďmi iba v rámci ročníkoviek, no sú to vystúpenia, ktoré si sami vytvárame, vymýšľame si scenár a tak ďalej, takže ma to veľmi baví,“ prezradil. „Najviac som pyšný na inscenáciu, v ktorej sme spojili výroky Čistej duše. To je žena, ktorá veľmi zaujímavo skladá slová a vety, no a my sme vytvorili hodinovú hru čisto z jej vecí, nepoužili sme žiadne slová navyše, všetko ostatné sme dávali len do výrazu a bolo to naozaj krásne a hlboké a ľuďom sa to páčilo. O to viac, že im niečo také predviedli v podstate deti,“ priblížil sympatický herec, ktorý sa už na javisku musel aj prekonať.
„Pár rokov dozadu som hral Tarzana, vtedy som s tým mal vyslovene problém, pretože som musel hrať celkom odhalený, mal som len šatku cez seba, inak som bol úplne holý. Bolo mi to dosť nepríjemné, ale o tom to je, že vyjdete zo svojej komfortnej zóny, spravíte niečo pre seba a vzápätí cítite, že ste urobili krok dopredu. O tom to je. Bolo to ťažké, ale musel som to zvládnuť, iná cesta nebola a dnes by som to spravil, možno tiež s nejakými ťažkosťami, ale šiel by som do toho,“ uzavrel.
