BRATISLAVA - Spevák Samuel Tomeček (32) najnovšie priznal, že sa zahľadel do jednej zo sestier Nízlových. Nejde však o žiadne celebritné pletky. Šťastne zadaný spevák si totiž krásky prizval na účinkovanie do svojho nového videoklipu Motýlik, ktorý má dnes svoju premiéru práve na Topkách!
Samuel, dnes ti vychádza nový klip Motýlik. Zasadil si ho do školského prostredia, ako sa ti robilo s deťmi?
Tým, že som učil na vysokej škole, mám k tomu blízko. Som doktorand, učil som 5 rokov, teraz sa už ale musím venovať záverečnej práci. Bolo to veľmi fajn. Hovoril som si teda, že rola pána učiteľa sa hodí, plus to bolo na základnej škole, kde som chodil 9 rokov, s pani učiteľkou, ktorá ma učila v prvom ročníku. S deckami to bolo super, išlo to ako po masle, úplne samo. Oni veľmi chceli. Bolo to naozaj úžasné.
Do klipu si si zavolal aj Twiinsky...
Premýšľali sme nad možnosťami a ako sme sa v tom hrabali, napadli nám naše najkrajšie dvojičky, ktoré tu na Slovensku máme. Tým, že ich máme veľmi radi a poznáme sa, sa to podarilo. Našli sme vhodný termín a baby si zahrali krčmárky. Do jednej sa tam zakukám a nakoniec zistím, že sú tam dve. No a nakoniec mi obe vyfúkol Otto Weiter, ktorý si v klipe zahral tiež. :)
Pri nakrúcaní ste si určite užili kopec srandy. Môžeš nám prezradiť nejakú vtipnú príhodu zo zákulisia?
Išli sme do lesa, priniesol som starý bicykel. Jedna z nich na ňom mala jazdiť a nejazdila predtým na bicykli veľmi dlho. A tým, že bol starší, nevedela nájsť brzdy. Už jej to išlo, ale keď začala jazdiť, začala kričať, že kde to má brzdy a skoro nabúrala.
Albumom Ikony aj skladbou Motýlik si trošku odbočil od toho, na čo sme boli zvyknutí. Prečo si sa začal venovať takejto „ľudovejšej“ hudbe?
Baví ma spájať hudobné štýly. Tým, že už 5 rokov som v milujem Slovensko a stále sa viac a viac približujem k starším slovenským autorom, má to na mňa vplyv. Ale čo sa týka rocku, nehovorím, že sa k tomu v budúcnosti nevrátim. Teraz sme ale chceli urobiť pieseň na ľudovú nôtu, gitarista a producent Samo Kovács prišiel s týmto nápadom, spýtal sa, čo na to hovorím a mne sa to veľmi páčilo. Chceli sme dať do toho slovenské prvky. Keď chodíme, hráme koncerty a zaradím do repertoáru ľudovku, či som na východe, v strede alebo na západe, ľudia zrazu ožijú. Dokonca aj v zahraničí, čo je paradox, ten folklór funguje.
Ty patríš k množstvu slovenských interpretov, ktorých nevedno prečo do rádií príliš nezaraďujú. Nevadí ti to?
Máme čo jesť, máme čo piť, kde bývať a kde hrať. A to je pre mňa najpodstatnejšie. Keby som bol hraný v rádiách a nemal by som koncerty, bolo by to pre mňa omnoho horšie, ako keby ma v rádiách hrali a na koncerty nám ľudia neprídu. Ale treba sa snažiť.
