BRATISLAVA - Futbalová Fortuna liga získala troch nových ambasádorov, ktorí sa budú starať o šírenie jej dobrého mena medzi fanúšikmi. Sú to bývalý reprezentačný stredopoliar Marek Sapara, niekdajší futbalista úspešnej Petržalky Martin Mikulič a tiež človek z úplne inej brandže – herec Marek Majeský, ktorý sa podujal zastávať túto funkciu aj napriek tomu, že na živobytie si zarába umením. Ako však prezradil, keby nebol hercom, bol by určite športovcom.
„Pochádzam zo športovo-medicínskej rodiny. Otec a strýko sú lekári, brat a bratranci zase hokejisti. Futbal a hokej ma vždy veľmi zaujímali. Keby som sa neodkotúľal k umeniu, viem si predstaviť, že by som bol profesionálny športovec. Mojím spolužiakom na strednej škole bol Peter Dubovský. Na niektorých hodinách sme spolu sedávali v lavici. Vždy som mu hovoril, že keď bude hrať za Real Madrid, prídem sa na neho pozrieť a on zase príde do divadla, keď budem mať nejaké výnimočné predstavenie. To sa nám už bohužiaľ nepodarilo zrealizovať, ale stále to mám v hlave a často na neho myslím.“
Deťom chýba pohyb a to je jeden z dôvodov, prečo sa známy herec rozhodol stať sa tvárou našej najvyššej súťaže. „Tým, že pochádzam zo športovej rodiny, som rád, že konečne aj ja môžem z umeleckej brandže trochu preniknúť do tohto sveta a ukázať bratom a bratrancom, že aj ja v tejto sfére niečo znamenám. Určite chcem cez svoje meno ľuďom približovať šport, aby sa viac hýbali. Mám pocit, že žijeme pohodlný život pred televíznymi obrazovkami a počítačmi. Málo športujeme, málo chodíme na vzduch. Ja som vyrastal v prostredí, keď sme sa hrávali na detských ihriskách a mamičky z okien panelákov nás naháňali domov. To dnes nepočuť. Bol by som rád, keby sa takéto veci vrátili, aby sa deti bavili s loptami. Myslím si, že aj vďaka Fortuna lige môžeme na tieto veci tlačiť,“ povedal Marek Majeský.
Náš špičkový herec je rodákom z Bratislavy a celý život fandí Slovanu. Kto by si však myslel, že ho škrie posledný titul Trnavy, ten by sa rozhodne mýlil: „Trnava pre mňa určite nie je neobľúbená. Práve naopak. Po škole som bol v trnavskom divadle tri roky a chodieval som tam aj na futbal. Mám rád tamojšie futbalové prostredie, páči sa mi aj mesto. Ako Bratislavčan mám ale intenzívnejší vzťah k Slovanu, s ktorým som vyrastal. Je pre mňa na prvom mieste.“
