BRATISLAVA - Peter Nagy (59) je na Slovensku i susednom Česku žijúcou legendou, na konte má desiatky albumov a obrovských hitov. Na scéne je už úctyhodných 35 rokov. Hoci zo zlatej generácie našich hudobníkov už mnoho hviezd zhaslo, niekdajší sexsymbol sa stále drží, aktívne sa venuje hudbe a na koncertoch ho aj dnes podporujú stovky nadšených fanúšikov. My sme si s autorom nestarnúcich piesní "strihli" krátky rozhovor, v ktorom nám prezradil, kto je jeho najväčšou inšpiráciou, aký najkurióznejší darček dostal od fanúšikov, či kto mu pokazil koncert.
Peter, patríte medzi najväčšie legendy slovenskej populárnej hudby. Chystáte sa v blízkej dobe potešiť fanúšikov a vyjsť s niečím novým? Na čo sa môžu tešiť?
Dokončujeme album „Peter NAGY PIANKO“, na ktorom budú piesne z turné z minulého roku. Upravili sme s klavíristom Palom Bartovicom a s huslistom Milanom Adamcom niečo cez 20 piesní do akustickej podoby s klavírom a sláčikovým kvartetom. Chystáme vianočné koncerty. V Čechách aj na Slovensku.
Užívate si viac komornejšie akcie alebo veľké haly a festivaly?
Ja vystupujem aj sám s gitarou, aj spolu s klavíristom a sláčikovým kvartetom v programe „Pianko“, a zároveň milujem hlasné koncerty s kapelou Indigo. Mám v kapele skvelých muzikantov... to ma nabíja. Sú to dva rôzne svety. Akustické koncerty sú pre mňa o mimoriadnom sústredení na interpretáciu. Veľké koncerty s mojou kapelou sú o hitoch, o energii, ktorá sa leje na publikum. Teraz s kapelou máme festivalové leto... užívame si to. Teším sa na tohtoročný Topfest, je tam vždy skvela prázdninová atmosféra, Topfest je začiatok prázdnin a dovoleniek, tak si to ľudia s muzikou užívajú.
Máte nejaký recept na úspech? Prečo sa podľa vás mladí ľudia nedokážu na scéne udržať tak dlho, ako vaša generácia?
Recept je: Nemachrovať a nevzdávať sa. Kto to nepochopil, ten musel odísť.
Kto vás v hudbe či v súkromí, v živote najviac inšpiroval?
Keď som bol tínedžer, tak Bob Dylan a jeho neuveriteľné texty, v hudbe Paul McCartney a jeho melodika. Po 40-ke mi veľmi otvoril oči slobodomyseľný rakúsky psychológ Josef Kirschner. Je to celé o tom, že sa nesmieš dať zožrať komerčnou spoločnosťou.
Čo sa týka vystupovania, roky z vás urobili špičkového profesionála. Ale predsa len, stalo sa aj vám už na pódiu niečo, čo ste neočakávali a museli ste sa s tým popasovať?
Keď hráme na festivaloch a letných akciách, tak sa občas stretávam s nepripravenosťou zvukárov. Tento rok sa mi už dvakrát stalo, že som musel odísť z pódia uprostred koncertu a urobiť technickú pauzu, pretože zvukári nevedeli vyriešiť problém so zlým zvukom. Zvláštne je, že som sa ľuďom v hľadisku ospravedlnil za chyby zvukárov, ale zvukári sa neospravedlnili mne, že kazia môj koncert a ľuďom zážitok. Noví ľudia v branži majú občas viac sebavedomia než profesionality.
Vaše hity sú dnes legendárne. Aký je to pre speváka pocit, keď má pod pódiom stovky, tisícky ľudí, ktorí poznajú texty jeho piesní a spievajú spolu s ním?
Je to vlastne taká vydrená odmena za 35 rokov koncertovania a cestovania za publikom. Krásny pocit a naplnenie tínedžerského sna. Som za to vďačný, veľmi.
Pri stretnutí s fanúšikmi ste vždy milý a pozitívne naladený. Nebolo toho na vás niekedy priveľa a nepriali ste si, aby vám ľudia dali na chvíľku pauzu?
Ja som na pódiu strašne rád. Milujem svoje povolanie. Ja myslím, že si treba uvedomiť, že nie sme v Amerike. Nikto tu nie je tak populárny, aby ho to zabilo. (smiech)
Hviezdy ako vy od fanúšikov často dostávajú rôzne dary, pozornosti. Spomeniete si na nejaký kurióznejší?
Mám pieseň, ktorú som zložil a naspieval s Petrom Jandom. Volá sa Revolver a muzika. Spieva sa tam, že “revolver má presne 6 rán a týždeň má sedem ostrých dní“. Dostal som do daru revolver a sedem nábojov... Originálny darček od fanúšikov, ktorí rozumejú mojim piesňam. Samozrejme, ten revolver bola len maketa, pretože: „Bola by sa škoda strieľať, kým nedošli sme po refrén.“
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
