BRATISLAVA - Kedysi patril medzi najlepších krimi redaktorov, za dnešných podmienok by vraj rezignoval. Valér Ferko (32) dlhé roky pôsobil v Jojke a patril k najvýraznejším tváram televízneho spravodajstva. Pred niekoľkými mesiacmi však zakotvil v Markíze a ako hovorí, už by nemenil. Ako vnímal investigatívnu novinárčinu počas svojej kariéry v krimi a ako to vidí dnes, sa dozviete v našom rozhovore.
Valér, momentálne pôsobíš v markizáckom Teleráne, no pred niekoľkými rokmi si sa aktívne venoval investigatívnej novinárčine. Aký je tvoj pohľad na to, čo sa momentálne na Slovensku deje? Na to, že mnohí tvoji bývalí kolegovia sú obmedzovaní, niektorí z nich dokonca majú strach pokračovať vo svojej práci?
Keďže sa už investigatíve, krimi, nevenujem tak ako predtým, vnímam to inak ako v minulosti, kedy to bolo úplne iné. Poukazovali sme na to, čo sa deje a išli tvrdo za tým. Pamätám si na noci prebdené s kameramanom na rôznych miestach, dodnes si pamätám na to, ako som bol jedným z prvých novinárov, ktorí boli na mieste vraždy Ernesta Valka. Tvrdo sme pátrali, hľadali, naozaj sme sa snažili sa loviť pravdu. Myslím si, že aj dnes robia novinári kvalitnú prácu, snažia sa, no vidíme, že to robia pod určitým tlakom. Je mi veľmi ľúto, že mnoho špičkových novinárov, ktorí patria medzi mojich priateľov, lebo som s nimi často robil, to majú v súčasnosti veľmi ťažké. Keďže som sa s niekoľkými o tom rozprával, okrem toho, že je na nich vyvíjaný tlak, si dovolím povedať aj to, že sú naozaj zastrašovaní a osočovaní. Nesmierne obdivujem napríklad aj Kristínu Kövešovú, ktorá si ide tvrdo za svojím, ide za pravdou, no niekoľkokrát si ju dovolili verejne atakovať a keď aj príde s jasnými dôkazmi, tí, ktorí by mali konať, nekonajú. Neviem si predstaviť, ako to takto bude fungovať ďalej.
Ja osobne nie. Vždy, keď som prišiel s materiálom, odkonzultoval sa a následne sa spracoval. V tej dobe, keď som pracoval ako investigatívny novinár, s takýmito vecami sme nemali problém. Dnes to tak, bohužiaľ, všade nie je. Hoci sa tomu už nevenujem, moji kolegovia z Markízy áno a, chvalabohu, televízia a redakcia, v ktorej pracujeme, má fantastické podmienky a to je pre prácu novinára základ. Pracujem so špičkovými ľuďmi, pod výborným vedením a nie sme nijakým spôsobom obmedzovaní.
Vyhrážanie od ľudí, po ktorých si išiel, ťa ale určite neobišlo...
Samozrejme. Dodnes si pamätám, ako ma trebárs na južnom Slovensku naháňali aj s kameramanom s vidlami, zahnali ma do dvora. Dostal som aj bitku v jednom z podnikov, kde som sa išiel zabávať ako súkromná osoba. Natrafil som na ľudí, ktorí mi jasne vysvetlili, že tadiaľto cesta nevedie. Boli vyhrážky smerované na mňa a moju rodinu, list, smsky, vypátrali si na mňa číslo... Nijakým spôsobom som to vtedy ale neriešil, lebo som si povedal, že čo tým vyriešim... Áno, nebolo mi to príjemné a priznám sa, že boli situácie, kedy som sa naozaj bál. Hovoril som si, že čo ak.. Začneš si tie možnosti v hlave filmovať, predstavuješ si rôzne scenáre, ale nakoniec som to nejako ustál a utíchlo to. Jediný taký fyzický atak bol raz, dostal som na držku, pozbieral som sa a išiel som domov. Ale našťastie to nikdy nemalo naozaj vážne následky ani nebola vážne ohrozená moja rodina. Zostalo to pri vyhrážkach a jednom fyzickom útoku.
Hovoríš, že si vyhrážanie nijakým spôsobom neriešil ďalej. Vyzerá to tak, že si mal pocit, že ohlásiť to by nemalo v konečnom dôsledku aj tak žiadny význam...
V tom čase... Ani neviem, nechcel som si to zbytočne komplikovať. No teraz, keď vidím, čo sa stalo, čo tu rezonuje dodnes, neviem si predstaviť, ako by som sa teraz zachoval. Ale asi by som rezignoval.
Niekoľkoročné pôsobenie v krimi a tvoja dnešná práca v Markíze či moderovanie spoločenských udalostí je ale značne rozdielne. Prečo si sa rozhodol zmeniť pracovnú oblasť?
Stalo sa to, že po odchode z televízie, kde som pracoval predtým, som prešiel na druhú stranu. Vyskúšal som si hovorcovanie, tam ma to ale nezaujalo tak, ako by ma to zaujať malo. Potom prišlo obdobie hľadania sa. Nevedel som, čo bude ďalej, čo budem robiť. Vrátili sa mi späť do života mnohí priatelia, herci, moderátori, redaktori a práve tí boli takým nakopávačom. Vraveli mi, aby som sa vrátil späť do médií, že to je to, čo by som mal robiť. Premýšľal som, či to bude správna voľba. Potom mi vstúpil do života Andy Winson, ktorý mi zmenil myslenie, prístup k životu. A tak som teda začal klopať na jednotlivé dvere. A dnes som tu - za čo špeciálne ďakujem Henrichovi Krejčovi, ktorý mi dal šancu vrátiť sa späť na obrazovky. Dal mi šancu ukázať, že túto prácu pred kamerou robiť viem a ja som mu nesmierne vďačný, pretože tam je fantastický kolektív.
Takže s investigatívou si skončil definitívne?
Už som sa nechcel vrátiť do investigatívy. Už mi viac sedí, teší ma a baví tento lifestyle, kde nemusím chodiť za takými ťažkými témami. Áno, som chlap, ale priznám sa, že možno by som na to nemal odvahu. Aj keď nikdy nehovor nikdy, možno sa raz k tomu vrátim. Ale takto je to fantastické. Všetko je tak, ako má byť. Teším sa zo života a prioritou je naozaj pre mňa rodinný život a manželka. Ona mala v tom období, keď som robil krimi, veľké obavy. Aj ona mala bezsenné noci. Keď v noci zazvonil telefón a utekaj na výrobu, pretože tragédia, vražda. Teraz je šťastná, ja som šťastný z nej, priateľov a toho, čo robím a z kolegov, ktorých si nesmierne vážim a je mi s nimi dobre.
Pokračovanie rozhovoru a a príbeh o tom, ako Valérovi Ferkovi zmenil život motivátor Andy Winson, nájdete vyššie vo videu.
