BRATISLAVA - Katarína Knechtová (37) je populárna slovenská speváčka, ktorá tento rok zasadla do poroty v markizáckej Superstar. Hudobníčka občas síce má poriadne ostré hlášky, no zároveň je citlivou ženou, ktorá sa snaží nádejné talenty podporiť. Pred pár dňami sme ju stretli na koncerte Hudba bez bariér a v rozhovore nám prezradila, že ona osobne by sa na súťaženie v tejto speváckej šou nahovoriť nedala.
V úlohe porotkyne si sa ocitla prvý krát. Aké si z toho mala pocity?
Pre mňa je toto ako vysoká škola šoubiznisu. Veľa ľudí totiž nemá ani páru, čo všetko je za tým, čo tomu predchádza a aké je to náročné. Či už nájsť si tú správnu polohu, vyjadrovať svoj muzikantský názor a zároveň brať do úvahy, že tí ľudia pred nami prežívajú obrovský stres. Ja viem, čo to znamená. No a takisto sú tam nejaké pokyny zvonku. Je to šou a pre človeka musí byť zaujímavá. Keby som bola jednotvárna, mĺkva ryba, asi by to nefungovalo. Naozaj zaujímavé je to, ako to funguje v zákulisí. Je to pre mňa veľká skúsenosť a baví ma sledovať, ako hudbu vnímajú mladí ľudia teraz. Ja už si pri nich pripadám ako vedúca školského zájazdu (smiech).
Pôsobíš ako citlivé žieňa, nebolo pre teba náročné odmietať zlých spevákov a posielať ich preč?
Tak ja aj som. Človek vo vnútri musí riešiť, ako mu to vlastne povedať. Keď príde niekto, kto je nastavený ako majster sveta a je arogantný, verí tomu, že je najväčší spevák a čo my mu vlastne ideme rozprávať, tak vtedy sa na to dá zareagovať intenzívnejšie. Niekedy dáš šancu, niekedy si povieš, že toto je na hrane, ale akonáhle je tam niekto hluchý, skrátka sa ho nedá pustiť ďalej.
Často sa ale snažíš nazrieť ľuďom do ich vnútra a riešiš ich pocity...
Áno, tieto ich príbehy sú pre mňa naozaj veľmi zaujímavé. Ak vidíš, že človek je istým spôsobom šikovný, dáš mu šancu. Lebo ak niekto príde s kožou na trh do takejto súťaže s tým, čo musí v sebe prežívať, to je vlastne jedno, či postúpi alebo nepostúpi ďalej. Jeho životná výhra je to, že prekročil svoj tieň. A toto si na tých ľuďoch naozaj veľmi cením. Klobúk dole, že to dokážu. Je to obrovská sila. Máme tam niektoré príbehy, ktoré sú naozaj veľmi silné A je šialené, že niekedy na to pozadie prichádzam až teraz, keď si to pozriem v televízii. Lebo my nikdy úplne nevime, čo sa deje. Máme indície o súťažiacich, ale konkrétne príbehy sledujeme spolu s divákmi.
Stalo sa ti počas súťaže aj to, že si na niekoho spev v ďalšom kole zmenila názor? Prekvapil ťa niekto?
Nie. Ja som mala takých svojich vytipovaných. Skôr sa na tých ľudí dívam s nadhľadom, pretože to beriem tak, že ešte nemajú veľa skúseností, sú nevyspievaní. Ja keď som mala 15 rokov, ziapala som a skákala na jednom pódiu s IMT Smile. Čiže moja štartovacia pozícia bola úplne iná. Oni sa napríklad niečo naučia z Youtube, skúšajú sami doma... A je to veľmi zaujímavé, je to ako taký neobrúsený diamant. Na druhej strane ale nemajú absolútne žiadnu skúsenosť s pódiovým vystupovaním. Ale vidím, že to v sebe majú. Len na sebe musia veľmi makať. Sú aj takí, ktorí sú najprv veľmi dobrí a v ďalšom kole urobia taký prúser, že si povieš: Wau, tak ty ešte potrebuješ pár rokov.
Vieš si predstaviť, že by si išla do Superstar ty sama? Pred kým z porotcov by si mala najväčší rešpekt?
Ja by som nešla. Ja som totiž absolútne nesúťaživý typ. Nikdy som nesúťažila v ničom. Takže som sa asi naozaj narodila do správnej doby. Kedy my sme ako kapely museli najprv hrať po kluboch, na nezmyselných akciách, kde bolo 5 ľudí a postupne sme si budovali cestu. Teraz je to tak, že mladí muzikanti nemajú veľmi šancu sa ukázať. A keby tá Superstar nebola, niektorí dobrí hudobníci by sedeli doma a nikto by o nich nevedel.
Vyzerá to tak, že ste naozaj zohratá porotcovská partia. Na ktoré momenty z kastingov si teraz najradšej spomínaš?
Ja som si naozaj nemyslela, že môže nastať situácia, že sa začneš rehotať a nemôžeš prestať. Myslela som si, že tieto situácie sú vyfabulované. Ale ono to tak naozaj je. Neviem, či ste postrehli tých dvoch spevákov z jednej kapely, baba a chalan, ktorí spievali duet. Ja som sa tam dostala do úplnej slučky a prvýkrát som videla, že Paľo začal plakať od smiechu. Slzy nám tiekli 5 minút, môj mejkap bol úplne v prdeli. To ale nebol výsmech voči nim. Len oni naozaj zaspievali tak, že to keby chcel dať niekto do nôt, tak sa mu to v živote nepodarí.
Čo by si odporučila mladým spevákom, talentom, ktorí nechcú kariéru našliapnuť cez podobnú súťaž?
Ja si myslím, že ak človek niečo v živote chce robiť, a bude tomu venovať svoju energiu, pôjde za tým zo srdca, tak sa to musí podariť. Pre mňa neexistuje možnosť nie, nedá sa. Proste, keď ty raz budeš chcieť spievať, budeš sa tomu venovať, hľadať cesty, ako to robiť, musí sa to podariť. A keď ťa vyrazia oknom, otvoríš si iné. A to je cesta. Veriť a ak veríš, tak zato bojovať. Je to tvoj sen.
