BRATISLAVA - V divadle ho v najbližšom čase neuvidíte! Martin Kaprálik (39) za dlhé roky svojho umeleckého pôsobenia patrí medzi slovenské divadelné stálice. Talentovaný herec dokáže každú svoju rolu predviesť bez najmenšieho zaváhania a divákom sa neraz postaral o poriadne zimomriavky. Najnovšie si však bude musieť dať nútenú pauzu. Čaká ho totiž nepríjemná operácia. Aj kvôli nej bol na poslednom predstavení Boyband pohybovo obmedzený, hoci tak na prvý pohľad ani nepôsobil a napriek boľavému kolenu odtancoval aj choreografie.
Martin, pred predstavením bolo divákom oznámené, že nie si v plnej fyzickej kondícii a máš problémy s kolenom, čo sa stalo?
Snažím sa to maskovať, mám to zabandážované. Ale snažili sme sa minimalizovať ten pohyb, aj keď som chcel niečo odtancovať. Mám roztrhnutý predný krížny väz v pravom kolene. Musím sa s tým vyrovnať, zrehabilitovať to a zasa to bude všetko dobré.
Kde si k zraneniu prišiel?
Na lyžovačke. Zrejme som to mal už predtým trochu natrhnuté, urobil som zvláštny pohyb nohou a zostal som chvíľu ležať v bolestiach. Potom som zlyžoval kopec na jednej lyži dole. Dúfal som, že to bude len podvrtnuté koleno, no nakoniec magnetická rezonancia a ukázala, že ide o roztrhnutý väz a čaká ma operácia.
Predstavenie si aj napriek tomu odohral výborne, dokonca si si aj trochu zatancoval. Po operácii ale za teba na istý čas asi budú musieť nájsť náhradu...
Už je to lepšie ako po úraze. Normálne hrám, relatívne chodím, naozaj len s minimalistickými obmedzeniami. Ešte pred operáciou budeme hrať vo februári a počkajú si na mňa, nebude náhrada. Pravdepodobne v máji bude najbližší Boyband.
Počas predstavenia si sa postaral o krásny moment, keď si pri vystúpení vošiel do hľadiska a dal ružu svojej manželke Miške. Robievaš takékto gestá počas hry bežne?
Bolo to výnimočné. Ona nie je na každom našom predstavení a dnes som to tak cítil, že som jej chcel tú ružu dať. Bola to výnimočná chvíľa, stá repríza, v tom momente som to tak cítil a verím, že sa potešila.
Vtipné situácie nastali, aj keď ste sa s kolegami priamo počas dialógov podpichovali a pred divákmi si rypli aj do tvojho kolena.
Áno, otvorene sme o tom hovorili, aby to každý pochopil. A, samozrejme, treba si vedieť urobiť aj srandu zo seba. Nič iné nám nezostáva, treba také veci brať s nadhľadom, úsmevom a humorom. Stávajú sa aj horšie veci.
Občas sa na predstavenia prídu pozrieť aj vaše deti, boli tu aj dnes. Ako vnímajú, keď sa na pódiu nadáva a zaznejú tam nie práve slušné vyjadrenia?
Áno, mal som tu deti. Sú veľmi rozhľadené a majú nadhľad tým, že už ako deti pracujú v našej brandži. Chodia do dabingu, hrajú s nami divadelnú rozprávku a o všeličom sa rozprávame.
Každá tvoja rola je odohraná bravúrne do najmenšieho detailu. Posledná hlavná úloha v Iagovi bol zloduch a mnohým ľuďom si sa v nej páčil viac ako jeden z autorov muzikálu Janek Ledecký, ktorý ju hrá tiež. Je náročné byť tak presvedčivo nepríjemný, zákerný a zlý?
Vždy sa snažím vcítiť do postavy a keď hrám zlého, tak sa naozaj snažím pôsobiť ako zlý. Ten Iago sa tiež teší z toho, že robí ľuďom a okoliu zle, tak som to aj tak poňal a keď to na ľudí takto pôsobí, som rád, že to tak pôsobí, lebo to tak má byť. A zase, keď hrám kladnú postavu, tak ten pocit, ktorý pri tom cítim, je úplne iný. Od toho sme herci. Aby sme zahrali rolu takú aj takú. Niekedy je to úsmevné, že si nás s tým ľudia naozaj spoja. Odchádzam z predstavenia po Iagovi a ľudia na mňa zazerajú, že toto musí byť naozaj zlý človek, keď to takto zahral.
Ktorá postava z tých, kde momentálne hráš, je ti najviac blízka?
Ja mám rád skoro všetky. Každý herec má aj takú, ktorá nie je úplne to, čo by chcel, ale naozaj hrám rôzne postavy. Ten Iago je zlý človek, v Pokrvných bratoch som rozprávač, ktorý má úplne inú dimenziu, v Boybande hrám člena chalanskej kapely, v Mamma Mia zas otca, ktorý je naozaj zaujímavá postava a mám ju rád. Ťažko sa to porovnáva. Mám rád aj činoherné veci. V každej hre je tá postava iná a na druhej strane sa mi veľmi páči aj to, že tým pádom môžem byť každý večer niekým iným.
