Tomáš Klus o súkromí aj problémoch manželky: Bolelo to, ja by som sa zosypal!

Tomáš, medzi tvoje najväčšie hity jednoznačne patrí pieseň Pánu Bohu do oken, ku ktorej ťa inšpirovala politická situácia. Plánuješ niečo podobné aj po víťazstve Andreja Babiša?

„Cesta k tomu, aby sme boli v spoločnosti spokojní, podľa mňa nevedie cez ostrú kritiku, ale skôr cez zbližovanie ľudí, rozprávať sa, zdieľať svoje názory, na základe ktorých nájdeme spoločnú cestu. A ja by som chcel ísť príkladom. Pieseň Pánu Bohu do oken sa totiž podľa mňa nestretla s pochopením. V podstate sa stala hymnou tých, ktorým bola venovaná.“

Nahral si pieseň aj s manželkou Tamarou. Ako sa ti podarilo ju k tomu dotlačiť?

„Ťažko. Bolo to 5 rokov intenzívnej práce, kedy som jej nedal pokoj, až do toho išla. Ja som si to vždy veľmi prial, baví ma s ňou tvoriť, mám pocit že sme kompatibilní... Nielen, čo sa spojovania týka, kedy sú výsledkom deti, ale aj toho kreatívneho. Je to také autentické. Zabuchla si kľúče a prišla do skúšobne v momente, keď som tú pieseň spieval. A vravím jej, že ja ťa tam chcem!“

Z tvojho rozprávania je cítiť, že si na rodinu veľmi naviazaný...

„Zo začiatku nám ľudia neverili lásku, teraz to tak už nie je. Naše životy sú z 95% tvorené vzťahmi. A keď sú v neporiadku, sme nešťastní. Myslím, že základ všetkého je práve v rodine. Ak je v nej všetko v pohode, na všetkom sa to odráža, lebo to je taký bezpečný prístav.“

Kvôli koncertom si často odcestovaný. Aj tento mesiac stráviš na Slovensku dlhší čas kvôli turné. Ako to bez seba zvládate?

„Tamara musí byť momentálne doma, keďže je dojčiacou matkou malej Jenovéfky. Ale odlúčenie nám nerobí problém. Ja jej robím to, že keď môžem, vezmem jej dve deti, ktoré nekojí a zoberiem ich preč. Aby si mohla urobiť svoj deň sama so sebou. Podľa mňa je veľmi dobre dať polovičke priestor pre sebarealizáciu, čas pre seba. Počas odlúčenia vieme komunikovať cez internet. Sme ale spolu dosť veľa. Cez týždeň som väčšinou doma, keďže hrávam prevažne cez víkendy.“

Vaša najmladšia dcérka má dva mesiace. Zvládaš všetky rodičovské povinnosti, vrátane prebaľovania?

„Áno, prebaľujem. Nemôžem povedať, že rád, ale robím to (smiech). Robím všetko, myslím, že je to dôležité pre chlapa aj pre deti. Ten vzťah je potom ďaleko hlbší, na iných základoch, ako keď má syn dajme tomu k otcovi len tú úctu, ale má odstup. U nás nie je žiadne delenie, že mužské a ženské veci. Od ničoho sa nedištancujem. Aj materská dovolenka je vymyslený termín, ktorý je asi z chlapskej hlavy (smiech).“

Dokážete si s manželkou nájsť aj čas sami pre seba bez detí? Čo zvyknete v takých prípadoch robiť?

„Hahaha... no.... Väčšinou teda, no... (smiech)"

Spomínal si, že vám s Tamarou spočiatku neverili, že medzi vami ide o lásku. Ako to znášala?

„No veľmi statočne, to na nej obdivujem. Ja by som sa asi zosypal, keby na mňa hádzali takéto veci. Navyše, ona nikdy nedala nejaký rozhovor a veľa ľudí ju bolo schopných hodnotiť len na základe nejakých článkov. Ona to ustála pomerne s pokojom, aj keď to, samozrejme, bolí. Naučila ma termín, ktorý som aplikoval do svojho života. Utĺcť ľudí láskou. Naučiť sa odpúšťať. Vedela, že to prejde. Všetko na svete je dočasné. Sláva, nenávisť, teplé cestoviny (smiech). A konečne v Čechách už nie je Tomáš Klus a jeho žena ale Tomáš a Tamara.“

Zobraziť galériu (7)

Máš naozaj neskutočné množstvo fanúšikov, v Slávikovi si dokonca porazil aj Karla Gotta. Manželka musí byť naozaj silná, keď mediálny humbuk okolo tvojej osobnosti zvláda...

„Jasné, že je silná, veď unesie tri deti naraz (smiech)! Je pravda, že sa prechádzam po ulici a oslovujú ma cudzí ľudia. Ale ja som za to rád. To je kompatibilné s tým, čo sa im ja snažím povedať. Aby sme sa rozprávali.“

Vaše deti dostali pomerne netradičné mená, bol to zámer alebo sa vám skrátka zapáčili?

„My sme teraz dostali od našej tety kalendár starých českých mien a to nemala robiť, lebo už len preto by sme chceli ďalšie dieťa (smiech). Máme radi numerológiu, astrológiu, zaoberáme sa takýmito vecami a potom hľadáme pravé meno k tomu človeku, čo prichádza. Ako keby sme to vycítili. Vždy som chcel Jozefínu, aj z úcty k nedocenenej biblickej postave Jozefa. A aj sa mi veľmi páči. Jenovéfa bol najväčší problém. Mali sme takú požiadavku, aby bolo v mene F, keď už máme Alfréda a Jozefínu. No a žiadne meno nás neuspokojovalo. Akoby nám ona nedala správny impulz, kým sme ju nevideli. A keď sa narodila, potom sme z vybraných favoritov vybrali Jenovéfu.“