Iveta Malachovská o sexy mužoch, feminizme, ale aj terorizme!

Aké boli Vaše začiatky v médiách?

Neuveríte, v roku 1980 som po prvýkrát stála ako moderátorka pred kamerou spoločne, a to ešte s hviezdou, s Jankom Kronerom. Bola som prváčka na gymnáziu, takže to bolo veľmi krehké, dá sa povedať dosť začiatočnícke. Po tejto skúsenosti som spolu so sestrou chodila do komparzov rôznych relácií, bola som pritom, keď vznikali skvelé relácie. Po maturite a neprijatí na vysokú školu som začala pracovať v Česko-Slovenskej televízii ako asistentka produkcie. Popri tejto práci som dostala príležitosť aj ako moderátorka v rôznych programoch. Relácie ako Pionierska lastovička, Matelko, Televízny klub mladých a v roku 1989 slávne Štúdio kontakt. Neskôr prišli relácie ako Hra o Niké, Globetrotter, účinkovala som v mnohých ďalších programoch, ktoré sa v tom čase vysielali a musím poďakovať všetkým, ktorí mi to nielen umožnili, verili mi, ale predovšetkým ma veľa naučili.

Ako reagovala Vaša mama na to, že chcete preraziť v mediálnej sfére?

Mamina ma samozrejme podporovala vo všetkom, bola som – ako sa hovorí – živé striebro, chodila som recitovať, hrala som v divadelnom krúžku, spievala v speváckom zbore, športovala... Ale myslím, že to bolo úplne normálne pre väčšinu detí mojej generácie. Mali sme možnosť vyskúšať si čokoľvek....

Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí by sa chceli vybrať podobnou cestou ako Vy?

Aby sa naučili hovoriť po slovensky, aby nemali žiadnu rečovú vadu. Ja nie som zástancom toho, aby sa ozýval z médií niekto, kto šušle, ráčkuje a podobne, mne nestačí, ak má v sebe niekto akože niečo... Asi čo by som im odporučila, je veľa čítať. Potom vás nič nezaskočí a vy si na každú otázku nájdete odpoveď a s každou situáciou si dokážete hravo poradiť, ak ste verbálne dostatočne zdatní. A nech im nechýba pokora k tomu povolaniu. Ale určite im fandím, len treba skúšať, skúšať a skúšať a treba sa naučiť odolávať rôznym úskaliam.

 (Zdroj: archív I.M.)

S akým najhorším zážitkom ste sa stretli v šoubiznise?

Ja som sa naučila ľuďom odpúšťať. Neverím na Božie mlyny, lebo je toľko nespravodlivosti na svete. Keď vidíte, ako umierajú malé deti a väčšinou od nás odchádzajú dobrí ľudia, ktorí si zaslúžili tu ešte dlhé roky byť... Ale myslím si, že tie skúsenosti aj vek sú v harmonickom vzťahu, som obklopená skvelými ľuďmi. A aj preto som voči tým ľuďom, ktorí mi ublížili, nesmierne zhovievavá.

Takže veríte na karmu?

Na karmu verím stopercentne. Ja verím, že ako sa k ľuďom správate, tak sa vám to v niečom, niekedy vráti.

Aký naopak najlepší zážitok Vám priniesol šoubiznis?

Tých zážitkov je určite veľmi veľa. O mne sa vie, že som človek, ktorý miluje zábavu, milujem humor a dokážem si robiť žarty aj sama zo seba. Neberiem sa vážne, viem o svojich nedostatkoch a pokojne ich povyšujem na humor.

 (Zdroj: archív I.M.)

Chystáte sa toto leto na dovolenku? Kam to bude?

Môj manžel je po výmene bedrového kĺbu. Zažívame teraz prvý týždeň bez bariel a je to fantastický bojovník. My absolútne netušíme, ako sa nám vyvrbí leto. Najbližšie sa tešíme do Prahy na jeden koncert. A keďže sme veľkými fanúšikmi nášho Slovenska, milujeme Tatry, Podbanské, tak tam sa určite na pár dní vyberieme.

Aké sú vaše koníčky? Čo robíte, keď sa vypnú televízne kamery?

My veľmi radi cestujeme a radi si užívame život. Či už chodíme po koncertoch, športových podujatiach, galériách, pamiatkach, kdekoľvek u nás, či vo svete sme šťastní. Svet je krásny, môžeme ho spoznávať a to je najviac na svete. Čo sa týka mojich koníčkov či oddychu, donedávna som veľmi aktívne behávala, plávala, teraz som už pokojnejšia. Plávam a skôr rýchlo chodím po lese či vo fitku. A samozrejme chodím do kina, divadla a čítam, všade, kde sa dá.

Roky športujete, čomu ste sa venovali najradšej?

Samozrejme, ako som už spomínala, na základnej som aktívne hrala hádzanú, pri ktorej som mala neskôr úraz, a tak som musela prestať. Ale potom som robila všetky možné športy, teda od stolného tenisu, tenisu, volejbalu, basketbalu, golfu... všetko!

Ako to všetko stíhate? Skĺbiť pracovné povinnosti, vaše hobby, rodinu?

Máme veľkú dcérku, ktorá už má vlastný život, odsťahovala sa. Študuje školu v zahraničí, popritom už doma na Slovensku pracuje. My s manželom máme nový život, preniesli sme sa o 27 rokov dozadu, dokonca mám pocit, že sme do seba ešte viac zaľúbení. Musím povedať, že ja nič lepšie ako manželstvo nepoznám. Každému držím palce, aby ten čas, kým odídu deti, prekonali aj s pozornosťou pre partnera. Kým vychovávame s láskou deti, veľa času na budovanie partnerského vzťahu nevychádza, ako si možno predstavujeme, ale nezabúdanie na partnera je vo vzťahu to najdôležitejšie. Byť rodina a nezabudnúť pritom na svojho partnera! Deti odídu a ak sme to nezvládli, sme dvaja cudzí ľudia, ktorí si nemajú čo povedať. Ale keď sa snažíme, staráme sa aj jeden o druhého, čaká nás najkrajšie obdobie života. Spomienky, sny, priatelia, všetko, čo je spojené s naším životom.

S vaším manželom Martinom ste už dlhé roky v šťastnom manželskom zväzku, čo je v dnešnej dobe priam raritou. Čím to bude, že si stále tak dobre rozumiete?

Zásadná vec, ktorú ja považujem za najpodstatnejšiu, je rozprávať sa. Ja neviem, čo si vy o mne myslíte, kým mi to nepoviete. Ak vám niečo na mne prekáža, musíte mi to povedať, lebo ja to chcem zmeniť. Ja vás natoľko ľúbim, že to pre vás urobím. Zásadná chyba je, že ľudia sa prestali rozprávať. Musím otvorene priznať, že mne sa nepáči aj to, že sa ľudia neberú. Manželstvo je aj o zodpovednosti a tolerancii... Žiť v partnerských vzťahoch nie je pre mňa. Často tieto témy rozoberáme aj v Dámskom klube. Určite deťom neprospieva, ak sa volajú inak ako ich rodičia. Najväčším darom pre človeka je žiť s niekým a nič lepšie ako manželstvo nebolo vymyslené. Vy už nerozmýšľate ako jeden, ale rozmýšľate ako dvaja. My máme spoločné záujmy, obidvaja milujeme umenie, milujeme šport, milujeme všetko, čo môžeme robiť spolu. Ja milujem svojho muža a nesmierne ho obdivujem. Môj manžel je ešte dobrá škola, on vám chytí kabát, podrží stoličku, je to absolútny gavalier a gentleman.

Mrzí ma aj to, ako sa nazerá na ženy. Určite si za to môžeme čiastočne aj my. Ako sa neustále presadzujeme, presviedčame mužov, že ich vlastne nepotrebujeme, stratili sme v ich očiach to naše ženské, rodinné, láskavé, lebo sa tvárime, ako všetko zvládneme... Som životaschopná žena, ale ja sa otvorene priznávam, že bez motivácie, podpory, pohladkania a vôbec bez toho, čo mi môj manžel dáva, by som v živote nebola tam, kde som. Buďte náročné, milé dámy, vyžadujte, ale zostaňte ženami, ako sa patrí. Buďme mamami, priateľkami, milenkami a hlavne držme vlajku i oheň rodiny.

Ako ste sa s manželom spoznali?

To bola taká zhoda náhod, bolo to veľmi dávno. V 89-tom nás na chodníku predstavila jedna naša kamarátka. Už som robila vtedy v televízii, ale keďže môj manžel študoval na VŠMU operný spev a celý život bol v takej inej sfére, nepoznal ma, ale páčila som sa mu. Preto ma hneď pozval na jednu beániu a ja som samozrejme odmietla. Nebola to láska na prvý pohľad. Pár mesiacov sme sa spoznávali, stretávali, zisťovali, kto čo má rád... My sme 3 roky spolu chodili, pokiaľ sme sa zobrali.

Máte spolu jednu dcéru, premýšľali ste niekedy, že by ste mali aj viac detí?

My sme veľmi chceli aj druhé bábätko, no nedarilo sa, tak sme to potom vzdali.

Aké vzťahy máte so svojou dcérou?

Úžasný, my sme najlepšie kamarátky, chodíme spolu na obedy, na kávy. Veľmi som na ňu pyšná, lebo byť v tejto dobe normálnym dievčaťom, je naozaj vzácne.

Nechcela pokračovať vo vašich šľapajách ako moderátorka?

Ako moderátorka ani nie, ale mala také obdobie, že spievala a mala naozaj krásny hlások. Len s tým priezviskom by sa veľmi ťažko presadzovalo na Slovensku. Párkrát skúsila vystupovať pred publikom, ale mala z toho nervy, tak si povedala, že bude robiť niečo, čo jej nebude spôsobovať stres. Viete, robiť túto prácu poctivo a zodpovedne vôbec nie je jednoduché. Chce to fakt dobré nervy.

Čo pre vás znamená pojem sexy muž?

Pre mňa je príťažlivý taký muž, ktorý vonia a je upravený, má pekný pohľad, s pekným úsmevom a je veselý. Vôbec nepotrebujem, aby mal svaly. Šarm a charizma je pre mňa určite príťažlivejšia ako neviem ako vypracované svaly. A zasa naopak nesexi muž je pre mňa ten, ktorý má tetovanie. A ani na ženách sa mi to nepáči. Len väzni mali vždy tetovanie a tento boom, ktorý je teraz taký trendový a cool, je pre mňa taký smutný, pretože je toľko krásnych ľudí, ktorí majú úplné nezmysly po sebe napísané a myslím, že keď to prejde, tak budú z toho smutní.

Kto je pre Vás najväčšou inšpiráciou?

Môj manžel, on je nesmierne inšpiratívny. My sa stále smejeme s dcérou, pretože on veľa rozpráva a nikto tomu nechce veriť, pretože všetci si myslia, že práve ja som tá, ktorá veľa rozpráva. Ale nie, ja keď prídem z práce unavená a vyčerpaná, tak sedím ticho. No môj Martin stále melie, ale melie rozumné veci. On miluje prírodu, pozerá veľa dokumentov, vždy mi niečo zaujímavé prezradí, poučí, navedie ma tým správny smerom, no a to je inšpiratívne pre mňa. A ešte samozrejme hudba vážna či moderná, divadlo, úspešní ľudia, umelci, športovci, vedci... ľudia, ktorých mám prečo obdivovať.

Mali ste aj vy nejaký moderátorský vzor?

Mne sa v televízii páčila pani Izabela Pažítková, robila kultúru v spravodajstve, je múdra, charizmatická, veselá dáma. Kto sa mi páči v týchto časoch, tak jednoznačne Karel Šíp. Robí klasickú talkshow, čo mňa na ňom najviac púta, je to, že si zo seba dokáže urobiť srandu, a preto je mi taký blízky. Čo sa týka mojich kolegov, mám ich nielen rada, ale aj ich prácu - tak Marcela Merčiaka, Martina Nikodýma, moje kolegyne z Dámskeho klubu či Adelu Vinczeovú, ktorá mi veľmi pripomína moju kariéru.

Máte doma ukrytý nejaký elixír mladosti? Lebo už roky rokúce vyzeráte naozaj výborne a vaše ročníky Vám môžu len v dobrom závidieť.

Ja som vyrovnaná, spokojná a hlavne šťastná. Teším sa zo života, tak to bude asi tým. Nad skrášľujúcim zákrokom som ani nepremýšľala, ale to bude asi tým, že mám dobrého partnera. Ja mám manžela, ktorý mi povie, že som stále krásna a „nemám vrásky“, zasmejeme sa a Martinko doplní: „ale to sú roky nášho života, toto je narodenie našej dcéry, toto je smútok, toto je radosť.“ Jednoducho v tvári máte napísané, čo ste prežili a netreba to meniť. Myslím, že aj v mojej práci by malo byť úplne normálne, aby tam pracovali aj ľudia, ktorí starnú. Kult mladosti je nebezpečný, lebo miesto kvality a skúseností sledujeme len vyfabrikovanú mladosť. Takáto spoločnosť nemusí mať dlhú životnosť. Mladosť nie je zásluha, je to len dar, ktorý rýchlo zmizne.

Aký je váš názor na to, čo sa v dnešnom svete deje? Myslím terorizmus či anarchiu, ktorá aktuálne vládne svetom?

Je to ťažká otázka, ale všetkých sa nás dotýka. Je mi ľúto, čo sa deje vo svete, lebo to je neskutočne smutné. Nedá sa proti tomu nejako brániť, vy nemôžete vedieť, či ste v bezpečí hocikde, kde sa práve nachádzate. Treba si užívať život každý deň, pretože nikdy nevieme, čo nás čaká. Ja to vnímam, že aj témy okolo terorizmu sú strašiakom ohľadne cestovania. Nedajme sa zastrašiť. Nemôžeme byť zavretí niekde za železnou oponou a všetkého sa báť. Je mi z toho smutno, ale bohužiaľ, už sa niekedy prichytím aj pri tom, že zlé správy nevnímam, už je toho tak veľa a masovokomunikačné prostriedky nám podsúvajú stále tie negatívne a smutné správy. Môžeme byť ale radi za naše malé Slovensko, vážme si našu krajinu.

My doma máme taký zvyk, že nikdy nikto neodíde z domu bez toho aby sme sa pobozkali. Bozk je nádherné spojenie nás ľudí, ktoré nás núti tešiť sa domov, k tým, vďaka ktorým máš náš život zmysel. Prajem všetkým krásny každý jeden deň v živote .