Slovenská herečka zažila chvíle hrôzy: Hystéria z teroristického útoku!

Po nedávnych teroristických útokoch v Manchestri či v Londýne sa v spoločnosti ľudí vyznávajúcich Islam cíti bezpečne málokto. Svoje by o tom vedela povedať aj talentovaná herečka, z ktorej zážitku až mrazí. „Ešte predtým, ako som nastupovala do vozňa, som predbehla jeden pár. Moslima s moslimkou. Nevenovala som tomu extra pozornosť, len som si spomenula na naše tanečnice v Iagovi, že presne takto, chúďatká, sa potia v burkách na javisku, pani v reáli. To bolo všetko, viac som neriešila a sadla som si. Po chvíľke prišiel tento pár a sadol si oproti mne. Priznám sa, že som spozornela. Jedla som svoje jedlo a snažila som sa byť pokojná, ale nebola som. V hlave mi vírili myšlienky. Pani bola cela zahalená, len jej bolo vidieť tvár,“ začala svoje rozprávanie o dych berúcich momentoch Dominika.

Ešte viac však spozornela, keď si všimla výzor neznámej ženy. „Pohľad naozaj zvláštny. Prirovnala by som ju k utiahnutým týraným ženám, tak jej tvár rozprávala. Oči jej slzili a neustále si hrýzla pery,“ opísala svoju spolucestujúcu. Na rozdiel od svojej partnerky muž vraj pôsobil úplne opačne, nechýbalo mu strnisko, išiel z neho strach a desivo vyzerala aj jeho cestovná batožina a náprsná taška. „Prečo jej tečú slzy? Prestaň byť hysterická! Prečo telefonuje a zakrýva si mobil? Čo keď odpáli ten vozeň a ja zomriem,“ opísala na sociálnej sieti Richterová svoje myšlienky, ktoré ju prinútili napísať kamarátke.

Jej rada bola jasná – odsadni si. Strach zo spolucestujúcich a toho, ako pôsobili, mal totiž zjavne aj ďalší prísediaci pán. Dominika teda nakoniec vyhľadala stewarda s prosbou o pomoc. Krásna herečka napokon priznala, že sa za svoje zmýšľanie a obavy hanbí, no nemôže si pomôcť. Verejný strach je skrátka silnejší.

„Je to obrovský ľudský problém. Umierajú nevinní ľudia kvôli choro nastaveným hlavám. Myslím, že tí hore by to mali riešiť a razantne! Koľko životov ešte potrebujú? Koľko vystrašených ľudí chcú? Alebo ich CHCÚ? Ja sa bojím. Hanbím sa za to, že niekoho odsúdim. Silno sa vo mne ozýva moje svedomie, ale bojím sa. Nerobím to ja, ale môj strach,“ uzavrela Dominika, ktorej sa však určite nikto z nás za jej pocity nemôže čudovať a už vôbec nie ju odsudzovať. Situáciu, v ktorej sa sama ocitla, by si s ňou totiž rozhodne nechcel vymeniť nik.

Herečku sme samozrejme aj oslovili a prinášame jej stanovisko k celej situácii: 

Bolo to v momente, keď ohlásili ďalší útok v Británii a veľmi sa ma to ako citlivého človeka dotklo. Vôbec to nebolo o tých dvoch ľuďoch sediacich oproti mne. Mala som potrebu podeliť sa so svojimi priateľmi o pocitoch, ktoré som cítila. O rozorvanosti človeka, ako bojuje so svojimi myšlienkami, strachom, ako sa obviňuje za to, čo nie je a na druhej strane sa potrebuje chrániť. Myslím, že veľa z nás v tejto situácii vo svete bojuje s podobnými pocitmi strachu. Asi to bolo odvážne, ale potrebovala som vedieť, že v tom nie som sama a na druhej strane dať svojim priateľom najavo, že ani oni nie sú v tom sami. Krváca mi srdce, keď vidím, čo sa deje vo svete, pretože milujem ľudí a život. Bolí ma utrpenie druhých a chcem, aby každý človek na Zemi bol šťastný.