BRATISLAVA - Slovenský spevák holandského pôvodu Thomas Puskailer už ako malé dieťa s plným nasadením spieval pesničky Michaela Jacksona a tancoval na ne. „To sú moje prvé spomienky, keď som videl Michaela Jacksona na MTV, spieval tam a pohyboval sa. Vtedy som si povedal, že toto chcem robiť, keď budem starší. Veľmi som ho obdivoval, pretože odmalička veľa vystupoval a vždy som si hovoril, že prečo by aj taký mladý človek nemohol inšpirovať ostatných,“ povedal spevák v rozhovore.
„Bol to môj idol. Vyrastal som na Jacksonovi, Madonne, Backstreet Boys, Wham... Vždy som čakal, kedy bude na MTV nejaká nová premiéra videoklipu. A Michaela som videl aj naživo. Bol som na jeho koncerte, keď som mal dvanásť. Bol to koncert v rámci History tour, najlepší koncert aký som kedy videl,“ poznamenal Puskailer.
Mohlo by vás zaujať:
Matej z Nitry je v reklame pre známu automobilku: V zahraničí si žije svoj sen
Mama malého Thomasa v jeho tanečnom a speváckom nadšení odjakživa podporovala. „Pýtala sa ma, prečo tak stále tancujem a spievam len doma a poslala ma na tanečno-spevácku školu. To ma hrozne bavilo. Dokonca som už ako dieťa vystupoval. Prvé vystúpenie som mal na Semmeringu v Rakúsku v tábore pre Slovákov, čo emigrovali. Spieval a tancoval som na Bad a Dirty Dianu, mám z toho aj videozáznam. Hrozne ma to bavilo, vnímal som to veľmi intenzívne už ako malý chlapec. A páčilo sa mi, že tí ľudia v hľadisku tlieskajú. Ani som sa nebál, nemal som vôbec trému,“ zaspomínal si 36-ročný rodák z Lichtenvoordu.
Tanec a spev však neboli jediné jeho vášne, fascinovali ho totiž aj hudobné nástroje. „Keď som už spieval a tancoval, chcel som tú hudbu aj hrať. Najprv som skúšal klavír, brat hral na synťáku, tak som to skúšal, vtedy každý hral na klavíri... To ma bavilo, ale nie až tak ako tanec a spev. A potom som začal hrať na saxofóne. Sledoval som Simpsonovcov a Lisa hrala na saxofóne. Aj Bill Clinton hral na saxofóne - aj keď to nie je zrovna môj idol, ten saxofón som skrátka vnímal z každej strany a proste sa mi páčil,“ povedal spevák. „Časom však učiteľ chcel, aby som si kúpil vlastný nástroj a to bolo veľmi drahé. Mama povedala, že na to nemáme a musel som skončiť,“ priblížil Puskailer.
Bez hudby však nevydržal dlho. „Krátko na to som začal hrať na bicie. Tie som si najprv tiež len požičal, až neskôr som si kúpil vlastné. Hral som na nich, keď som mal asi štrnásť rokov. Vtedy sme žili na hraniciach Holandska a Nemecka a v Nemecku som študoval. Mojou záchranou bolo, že mi škola prispievala na cestu a za každý kilometer som dostal 30 fenigov - chodil som teda na bicykli a z tých peňazí som si našetril na bicie. Už vtedy som si uvedomil hodnotu peňazí,“ poznamenal hudobník, ktorý následne pôsobil dokonca v rytmickom kvartete.
„Hrali sme v skupine na bicie s ďalšími tromi chalanmi, vystupovali sme na rôznych dedinských podujatiach, karnevaloch a hodoch. Aj tam som vnímal to pódium ako taký svoj živel. Vlastne som sa na ňom pohyboval skoro stále. A popri tom som ešte spieval a tancoval, to som nezanedbával. Spieval som aj v zbore, bol som tam jediný chalan, takže keď sme vystupovali s nejakým predstavením, vždy som hral hlavnú mužskú postavu,“ zasmial sa Puskailer. „Tá hudba so mnou skrátka žila, vždy bola okolo mňa a vždy ma hrozne bavila,“ dodal.
