BRATISLAVA - Adriane Kmotríkovej (46) pred vyše rokom život uštedril obrovskú ranu. Keď ju kvôli zdravotným problémom jej blízki dotlačili do vyšetrenia pomocou magnetickej rezonancie, večne pozitívne naladená blondínka si vypočula desivú diagnózu. Rakovina mozgu. My sme jojkársku moderátorku nedávno vyspovedali v spoločnosti a otvorene nám porozprávala o tom, ako jej rakovina zmenila život.
Adriana, vy ste si kvôli chorobe za posledný rok a pol prešli mimoriadne náročným obdobím. Zmenil sa nejakým spôsobom váš pohľad na život, vidíte na sebe rozdiel?
Určite. Na jednej strane som teraz taká nekompromisnejšia. Niektoré veci už neprehliadam. Ale zasa voči mnohým iným som teraz tolerantnejšia, lebo si poviem, že keď nejde o život, nejde o nič. Už viem, že bežné každodenné maličkosti, ktoré nám berú energiu, nie sú podstatné. Odkedy sa začala moja liečba, prišla som do styku s ľuďmi, ktorí majú v živote skutočné, obrovské problémy. A tým, že som sa ja pred časom viac otvorila, aj mne sa ľudia viac úprimne zverujú so svojím trápením. V živote je totiž pekných chvíľ oveľa menej ako tých nepríjemných. A keďže sa dobre pamätám, aké to je, keď vás v ťažkých chvíľach niekto podporí, snažím sa aj ja pomôcť druhým.
Napriek tomu všetkému, keď vás človek niekde vidí, ide z vás veľmi dobrá energia. Nepôsobíte ako niekto, kto si prešiel takýmto trápením.
No, áno, aj doma pri varení alebo upratovaní mi hrá hudba úplne nahlas, tancujem si pritom a vyhľadávam všetko, čo ma rozosmeje. Lebo smiech je dôležitý! Viete, ak človek necíti nejakú bolesť, obmedzovanie, trápenie, tak predsa nemá dôvod mať zlú náladu. A to som ja. (smiech) Naozaj by sme si mali vážiť v živote tie chvíle, keď nás alebo našich blízkych nič nebolí. A aj keď to znie ako klišé, keď sme všetci zdraví, mali by sme byť zato vďační a šťastní.
Ako sa momentálne máte? Čo máte v živote nové?
Kolotoč, prácu, všade samé povinnosti (smiech). Niekoľko mesiacov som riešila problémy s domom, s bývaním. Množstvo rekonštrukcií, pretože sa všetko začalo kaziť. O živelných pohromách či nehodách totiž nielen informujeme v spravodajstve, stávajú sa aj nám. A aj keď ma to stálo kopu energie a nervov, prinieslo mi to moderné vynovené priestory, ako sa hovorí - všetko zlé je na niečo dobré.
Čomu sa momentálne venujete vo svojom voľnom čase?
Chodím 2x do týždňa do fitka s trénerom, dáva mi cvičenia na spevnenie tela. Je to veľký profík, mám z toho super pocit. 2x do týždňa hrám s kamarátom hodinu tenis, niekedy ma po kurte riadne popreháňa. Rada plávam a lyžujem. Po dlhých rokoch som sa vrátila k francúžštine, ktorou som kedysi hovorila plynule, dokonca som v Paríži pracovala ako opatrovateľka detí. No a ak mám čas, zahrám si na klavíri. Pretože hudba lieči. Keďže som 9 rokov chodila na klavír, mám vzťah k hudbe, vážnej, ľudovej aj populárnej, vlastne akejkoľvek. Keď som sa cítila najhoršie, sadla som na bicykel, pustila si hudbu do slúchladiel a jazdila tak dookola celé kilometre. No a inak som normálna bežná, obyčajná žena, ktorá každý deň nakupuje,varí, perie a upratuje. Som na nohách od pol siedmej rána do polnoci. Ale pokiaľ mám energiu, prečo by som to nerobila.
