BRATISLAVA - Slovenský spevák a hudobník Robo Mikla, známy z prvého ročníka Slovensko hľadá SuperStar (2005), sa rozhodol napísať zbierku štyroch kníh o alkoholizme. Zaujímavosťou je, že sám hudobník je abstinujúcim alkoholikom.
„Bude to viac kníh, pretože alkoholizmus je choroba, ktorá má svoju diagnózu aj svoj priebeh. Trochu som to študoval počas toho, ako som v New Yorku triezvel a dal sa na cestu abstinujúceho alkoholika a vypracoval som takú vlastnú kombináciu toho, čo by ľudia o alkoholizme mali podľa mňa vedieť a nevedia. V Amerike je ten systém skutočne prepracovaný a premakaný a ja by som to chcel celé skĺbiť do takého slovenského slovníka a priblížiť to slovenskej mentalite. Chcel by som to ľuďom dokázať jednoduchšie priblížiť,“ povedal v rozhovore.
„Štyri by tie knihy boli preto, že alkoholizmus nejakým spôsobom začína, potom má nejaký priebeh, potom príde nejaký kritický bod, v ktorom sa tiež dejú veci a trvá dlho, u mňa trval štyri roky - že už som nechcel, ale ešte som pil a potom je tam tá fáza, keď človek piť prestane. Ľudia si myslia, že stačí len prestať, ale to nestačí. Ešte len potom sa dejú veci a znova a ďalšie. Poznám ženy, ktoré mi povedali 'Kiež by ten môj starý začal zasa chľastať!' A to všetko v dôsledku toho, že potom, ako človek prestane piť, dejú sa ďalšie procesy a mechanizmy, ktoré ľudia nepoznajú, neovládajú a celá tá osveta okolo toho je slabá,“ poznamenal Mikla, ktorý nad alkoholom víťazí už tri a pol roka.
Knihy, na ktorých pracuje, by podľa vlastných slov rád aplikoval aj ako povinné učivo do škôl. „Chcel by som ich aplikovať na školy v rámci nejakej etickej výchovy. Viem si predstaviť aj prednášky na vysokých školách. Bavil som sa s viacerými vysokoškolákmi, ktorí študujú medicínu a psychológiu a nemali ani šajnu o tom, čo som im rozprával. Nechápali, že také niečo môže človek, ktorý má problém s alkoholom, prežívať,“ podotkol 34-ročný rodák z Banskej Štiavnice, ktorý popri písaní stále koncertuje, pričom sa na vystúpeniach vraj nevyhýba ani pesničkám zo svojej alkoholom poznačenej minulosti.
„Paradoxne stále hrám aj staré veci a robím si z toho srandu. Je to moja minulosť, za ktorú sa nehanbím a ľudí to stále baví. Tie texty sú stále aktuálne a dajú sa ľahko preniesť do dnešnej doby. A aj keď ľudia vôkol mňa na koncertoch dnes chľastajú, mne to nevadí,“ povedal. „Zmenila sa mi síce klientela a zmenili sa aj priestory, v ktorých hrám, ale ja neriešim, čo si kto o tom myslí. Tie veci, ktoré teraz robím, to nie je póza. Vždy to vo mne bolo, len ma systém nasmeroval niekam inam, kde tiež trebalo nejakým spôsobom zotrvať,“ dodal.
