BRATISLAVA - Magda Paveleková (†84) odišla na večnosť začiatkom tohto týždňa. No hoci s mnohými známymi sa už mesiac nekontaktovala, krátko pred smrťou sa rozhodla opäť stretnúť s novinármi. Vo štvrtok sa porozprávala s redaktorkou Plus 7 dní a deň predtým poskytla vyjadrenia Slovenke. Keďže tento časopis vyšiel práve v pondelok, keď umelkyňa skonala, priniesol naozaj autentický rozhovor, do ktorého už redakcia nestihla nijako zasiahnuť. Topky.sk vám prinášajú úryvky, ktoré svedčia o tom, že herečka bola stále vtipná a mala ešte plány, ktoré už nestihla zrealizovať.
Časť rozhovoru, ktorý Magda Paveleková poskytla časopisu Slovenka pár dní pred svojou smrťou:
► Dom je krásny, ale pre jedného človeka priveľký...
To je pravda a do suterénu, kde je sauna a telocvičňa, sa už ani nedostanem. Avšak obaja vnuci by sa sem aj s rodinami nezmestili, a keďže nechcem jedného z nich ukrátiť, rozhodla som sa ho predať. Ale keď mám pravdu povedať, som rada, že sa mi doteraz nepodarilo dom predať, lebo by som tu ešte chcela prežiť jeseň, ktorá je tu skutočne krásna. Milujem sedieť vonku na terase a pozerať sa na záhradu, ktorú sme si s manželom zušľachtili.
► Zastihli sme vás v dobrej nálade, vtipkujete... Sú chvíle, keď si aj poplačete?
Už nie. Keď Pavelek zomrel, bolo to pre mňa veľmi zlé. On varil a mala som servis. Ešte po týždni som si stále myslela, že je tu. Vždy ma totiž ráno zobudil a čakal s mliekom, v ktorom mi rozmixoval banán. Potom som sa prebudila do reality, v ktorej on už nebol. Vtedy som si naposledy poplakala a zakázala som si to. Musela som sa s tým zmieriť a silou vôle sa z toho pomaly dostávam. Nechcela som ho v kuse spomínať a nedať mu pokoj ani na druhom svete. Navyše som si povedala, veď sa onedlho stretneme, ak tam hore niečo existuje. Každý deň som na počítači, čo ma drží. V osemdesiatke ma to naučil mladší vnuk. Keď tam hrám karty, zapálim manželovi sviečku a sľubujem, že nebudem až do druhej v noci. Zatiaľ sa mi to nepodarilo.
► Nehrozí, že by z vás zakrátko mohla byť už aj prababička?
Nie, preboha, nie! Ale starší má už dievča. Je to mladá zverolekárka a veľmi sa mi páči. Nedávno som jej kúpila darček na Vianoce, ale ako sa poznám, dovtedy to nevydržím a najbližšie jej ho dám. Rada obdarúvam, ale aj rada dostávam darčeky. No tie bonbóny, ktoré som od vás dostala k meninám, neotvorím, čo keby ste náhodou pribrali...
► Okrem knihy Spomienky starej herečky ste s priateľkou speváčkou Gizelou Oňovou vydali aj knižky receptov a vraj chystáte ďalšiu...
Ale nie spolu. Chystám knihu Môj život vo fotografiách, kde by boli fotografie so známymi ľuďmi, doplnené pikoškami. Môžem však prezradiť, že pán Hryc, ktorý mňa spomína vo svojej knihe nie v najlepšom svetle a kde tvrdí, že mi manžel vybavil Novú scénu, že som mala maďarský prízvuk, preto som hrávala len malé roly, tam nebude. Jeho dcéru Vandu som ako riaditeľku divadla mala veľmi rada. Mimochodom, ona mi ponúkla dve hlavné postavy v dvoch krásnych predstaveniach – Cigáni idú do neba a Kubo. Veď ja som toho jej otca mala rada, ani teraz sa na neho neviem hnevať. Neviem, čo sa stalo, že ma takto opísal... Veď počas každého predstavenia, keď sme nevystupovali, sedel v mojej šatni a toľko sme sa spolu nasmiali. Čo nasmiali – narehotali! Takí sme boli radi, že máme jeden druhého...
► Ste nositeľkou mena Magdaléna. Prvou bola Mária Magdaléna z Nového zákona, pôvodne vraj veľká hriešnica, no stretnutie s Ježišom ju celkom zmenilo. Magdalény by mali byť priame a flexibilné. Neobzerajú sa dozadu, zaoberajú sa len prítomnosťou. Ak sa zamilujú, ich láska je silná. Sú to osobnosti, ktoré o svojom živote snívajú... Ako sa vidíte vy?
Ráno sa zobudím a som rada, že som na svete. A veľmi rada snívam. Moja kamarátka Olinka mi vždy hovorí, že netreba toľko snívať, lebo potom som sklamaná. Ale ja bez toho už nemôžem žiť. To som sa naučila od detstva. Bola som veľmi chudé a škaredé dieťa a moja mladšia sestra zasa neskutočne krásna. Veľmi som na ňu žiarlila, tak som jej ostrihala krásne blonďavé kučeravé vlasy, aj mihalnice... No keď som prišla do divadla, kde ma obsadzovali do postáv, ktoré boli chudé a škaredé, povedala som si, že opekniem. Vo svojom živote som hrala len štyri princezné... Peknou som sa nestala, ale až keď som bola krv a mlieko a začala som hrávať najskôr plnoštíhle, neskôr silné, bola som spokojná... A vidíte, našla som si aj dobrého muža...
