BRATISLAVA – Smútok! V nedeľu 12. mája zomrel po dlhom boji s rakovinou hrubého čreva manžel herečky Emílie Vášáryovej (70) Milan Čorba (†72). Pár tvorili viac ako tridsať rokov. Dnes sa so zosnulým lúčila v historickej budove SND herecká obec a uplakaná vdova. Tá dorazila pol hodinu pred oficiálnym začiatkom, kedy sa sama rozlúčila s milovaným partnerom pri rakve. Následný ceremoniál sledovala z lóže. Smrť švagra znáša ťažko aj Milan Lasica (73). Ten sa počas príhovoru netajil tým, že je zronený. Podotkol tiež, aby ho zosnulý v nebi počkal. Vraj sa ponáhľať nebude, no verí, že sa stretnú.
Posledné zbohom prišli dnes dať do priestorov divadla mnohé tváre z umeleckej obce. Svoje rozlúčkové slová zapísali do kondolenčnej knihy napríklad herečka Marta Sládečková, režisér Juraj Nvota, bývalé hlásateľky Ada Straková a Nora Beňačková, riaditeľ divadla Astorka Vlado Černý, herec Štefan Skrúcaný a Soňa Valentová. Vyprevadiť zosnulého umelca prišli aj Zdena Studenková a Gabriela Dzuríková spolu s Mariánom Labudom a Jurajom Kukurom. Druhý spomínaný dorazil na bicykli.
Ako to už býva zvykom, súčasťou poslednej rozlúčky sú aj spomienkové slová na zosnulého. „Milan Čorba sa stal značkou kvality. Pokorne prosíme Pána, aby mu bolo nebo otvorené,“ znela časť jedného zo smútočných príhovorov. Pár slov predniesol aj riaditeľ RTVS Václav Mika: „Milan Čorba bol vzácny a do poslednej chvíle plodný autor. Mal rád život, pekné veci a pekné vzťahy. Zostane známy vo svojom diele, ktoré nám zanechal.“ Toto vyjadrenie potvrdili aj premietané zábery z inscenácií, do ktorých Milan Čorba vytvoril kostýmy.
Smrť umelca zasiahla tiež Milana Lasicu – manžela Magdy Vášáryovej. So svojím švagrom mal totiž veľmi dobrý vzťah. „Netvrdím, že dnes nie sme zronení, ale nemyslím si, že to treba zdôrazňovať. Milan by si to neželal. Nemal rád smútok. Miloval svoju ženu, láskavo s ňou žartoval a ona sa mu odmeňovala zvonivým smiechom,“ zaspomínal si herec, ktorý poukázal na to, že v poslednej dobe odišlo veľa jeho kamarátov predčasne. „Chlapci, neviem, kam sa tak ponáhľate. Milan, uvidíme sa. Netvrdím, že sa za tebou budem veľmi ponáhľať, ale počkaj ma. Veď kam by si chodil,“ povedal herec, ktorý svojou poslednou vetou mierne rozosmial smútiacich. Po príhovore Milana Lasicu sa spustila opona. Priestory divadla rozozvučal dlhotrvajúci potlesk prítomných.
Po smútočnom ceremoniáli vyniesli herci rakvu z priestorov budovy SND zadným vchodom, kde kondolovali vdove.
Kostýmový výtvarník, scénograf a profesor na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení Milan Čorba sa narodil 26. júla 1940 v Bratislave. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Bol manželom herečky Emílie Vášáryovej. Poznali sa síce už od jej 18-tich rokov, no ich vzťah prerástol do lásky až po dvadsaťročnej pracovnej spolupráci. Spolu majú syna Juraja. Emília má ešte syna Tomáša z predchádzajúceho manželstva so športovým lekárom Ivanom Horským. Osvojila si aj jeho dcéru Evu.
Profesijný život Milana Čorbu
Predmetom záujmu Milana Čorbu bolo divadlo, televízia a film. Od roku 1969 až po súčasnosť navrhol kostýmy do vyše štyridsiatich filmov. Možno menovať napríklad Román pro muže v hlavnej úlohe s Miroslavom Donutilom, filmové tituly Letokruhy, Očovské pastorále, Zrcadlení, Krutá ľúbosť, A poběžím na kraj světa, televízna rozprávka Plavčík a Vratko, Tisícročná včela, Lev Tolstoj, O sláve a tráve, Utekajme, už ide, Neďaleko do neba, Orbic Pictus, Obsluhoval jsem anglického krále, Taková normální rodinka a iné.
Milan Čorba študoval na Vysokej škole pedagogickej a Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1963 začínal v Československej televízii v Bratislave, od roku 1974 bol pedagógom na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Do slovenskej scénografie priniesol nové poňatie kostýmu, spočívajúce v zdôrazňovaní životnosti a vierohodnosti dramatickej postavy, ku ktorému ho inšpirovala pôvodná práca v televízii. Od prvej televíznej inscenácie (Čas svojho žitia - 1964) sa sústreďoval na skúmanie textu hry, vzájomných vzťahov postáv, doby a prostredia príbehu a na úvahy o práci réžie a kamery, pričom mal neustále na zreteli osobnosť konkrétneho herca. Dlhé roky spolupracoval s divadlami v Prahe, Brne, Martine, Zvolene a Prešove.
