BRATISLAVA - V utorok 12. marca uplynie 15 rokov odvtedy, čo zomrel legendárny slovenský herec Jozef Kroner. Jeho priaznivci ho poznajú ako filmového, televízneho aj divadelného herca, ktorý bol tiež vášnivým rybárom, hubárom a autorom niekoľkých kníh. Zomrel 12. marca 1998 v Bratislave, vo veku nedožitých 74 rokov.
Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove pri Čadci a pochádzal z dvanástich detí. Nikdy sa nevenoval akademickému štúdiu herectva a jeho motto znelo: "Nenávidím slávu." Spočiatku hrával len popri práci v ochotníckych súboroch. Pracoval ako robotník v Trenčíne, neskôr sa stal vedúcim dielne v Považskej Bystrici. Jeho divadelné začiatky sa viažu s Armádnym divadlom v Martine, kde pôsobil v rokoch 1948 až 1956.
Prevažnú časť profesionálnej hereckej kariéry zasvätil Činohre Slovenského národného divadla. Na jej doskách sa objavoval od roku 1956. V roku 1984 odišiel dobrovoľne do divadelného dôchodku. Vo výpovedi napísal: "Pri všetkej skromnosti, dovolím si tvrdiť, že by sa pre mňa, herca na vrchole tvorivých síl a plného chuti pracovať, našla primeraná rola. Dúfal som márne." S divadlom, v ktorom stvárnil 101 postáv, sa tak ako 60-ročný rozlúčil.
Do televízneho a filmového sveta vstúpil na prelome 40. a 50. rokov. Už na začiatku filmovej kariéry hrával s legendami slovenského herectva ako Andrej Bagar, Karol Machata, František Dibarbora a mnohými ďalšími. Objavil sa v snímkach ako Drevená dedina (1954), Štvorylka (1955), Čert nespí (1956), Posledná bosorka (1956) či Statočný zlodej (1958).
Najslávnejšie postavy však Jozef Kroner stvárnil v 60. a 70. rokoch. Diváci ho dodnes majú radi najmä ako Kuba z rovnomenného televízneho filmu z roku 1965. Sám herec tvrdil, že sa mu Kubo veľmi podobal a sprevádzal ho po celý život. "Hlásim sa k nemu, aj keď sa niektorí čudujú, ako sa môžem toľký čas stotožňovať s týmto hlúpym človiečikom. Musím sa ho zastať, on nie je hlúpy, je len prostučký, ale duša čistá a úprimná," hovoril. V rovnakom roku mala premiéru aj snímka Obchod na korze (1965) v réžii Jána Kadára a Elmara Klosa, ktorá v roku 1966 získala Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Svetové uznanie mu priniesla rola stolára Tóna Brtka. Kroner si v tejto dráme z obdobia druhej svetovej vojny zahral s poľskou herečkou Idou Kamińskou, ktorú za jej výkon, paradoxne až v roku 1967 nominovali na Oscara.
V 60. rokoch stvárnil Kroner niekoľko postáv v ďalších známych filmoch ako Jerguš Lapin (1960), Polnočná omša (1962), Jánošík I. a II. (1963), Slnečný kúpeľ (1969) či Túžba zvaná Anada (1969). Zahral si aj v televíznych filmoch ako Geľo Sebechlebský (1963), Živý bič (1966) alebo Koniec a začiatok (1968). V priebehu niekoľkých rokov sa Kroner začal objavovať prevažne v komédiách, kde postavám vdýchol tragikomickú dušu a zdôrazňoval veľkosť malých ľudí. Neopakovateľnosť priniesol mnohým filmovým hrdinom Kronerov originálny herecký výraz a farba hlasu.
V roku 1967 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 národný umelec. Na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes mu prejavili zvláštne uznanie, v Sorrente získal Striebornú sirénu, v Sofii Zlatú ružu. Americkí kritici zložili Kronerovi poctu prirovnaním k legendárnemu Charliemu Chaplinovi. Názor zámorskej kritiky Kronera veľmi potešil. Sám sa totiž vždy chcel na slávneho Chaplina podobať, ale bez toho, aby ho napodobňoval. Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia.
Ku Kronerovým nezabudnuteľným postavám patria tiež Adam Krt (Rysavá jalovica, 1970), Pacho Matrtaj (Pacho, hybský zbojník; 1975), Mišo (Mišo, 1979) či Martin Pichanda (Tisícročná včela, 1983). Zahral si i v známych seriáloch ako Slovácko sa nesúdí (1974), Sváko Ragan (1976) či Lekár umierajúceho času (1983). Na divadelných doskách zahviezdil ako mliekar Tovje v muzikáli Fidlikant na streche. Na sklonku života sa objavil napríklad v komédii Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag (1992), kde stvárnil pána Košťála.
Jozef Kroner sa popri herectvu venoval i literatúre. Napísal knihy Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974), S kamerou a udicou (1979), Neobyčajný testament (1982) a O rybke Beličke (1983). O živote a hereckej kariére strýka herca Jána Kronera nakrútil v roku 1987 režisér Fero Fenič dokumentárny film Trate života Jozefa Kronera. V múzeu na Kysuciach mu postavili drôtenú sochu v životnej veľkosti. Kronerovou manželkou bola herečka Terézia Hurbanová-Kronerová, ktorá skonala len rok po ňom vo veku 74 rokov. Spoločne vychovali dcéru Zuzanu Kronerovú, ďalšiu významnú slovenskú herečku. Jozef Kroner je spolu s manželkou pochovaný v bratislavskom Slávičom údolí.
