BRATISLAVA – Zdá sa, že sa na Slovensku črtá ďalšia spolupráca. ĽSNS podpísala so štyrmi stranami memorandum o spolupráci a dnes sa Kotleba chystá stretnúť aj s Harabinom. Či sa spoja aj tieto dve antisystémové sily, je otázne. Čo by to znamenalo pre Slovensko?
ĽSNS, Národná koalícia, KDŽP Aliancia za Slovensko, Priama Demokracia a Doma dobre podpísali memorandum o spolupráci národných a kresťanských politických strán do budúcoročných parlamentných volieb. Dnes sa Kotleba chystá na tlačovku so Štefanom Harabinom s delegáciou strán, ktoré po novom zastupuje. Harabinova predstava o spolupráci národných síl je ešte širšia. Čo toto spojenectvo predstavuje?
Hrozba pre liberálnu demokraciu
Zatiaľ možné spojenectvo Mariana Kotlebu a Štefana Harabina predstavuje hrozbu pre liberálnu demokraciu. „Pre liberálnu demokraciu je hrozbou každý subjekt, ktorý mobilizuje voličov šírením nenávisti a strachu. A jazyk pravicového extrémizmu je založený na šírení strachu a nenávisti,“ uviedol pre Topky politológ Radoslav Štefančík s tým, že je to hrozba najmä ak pravicoví extrémisti rozširujú svoj voličský elektorát. „Dá sa predpokladať, že toto spojenie tento predpoklad bude napĺňať.“
Vláda Smeru a SNS s tichou podporou extrémistov je možná
Štefančík si dokáže predstaviť aj vládu Smeru a SNS s tichou podporou pravicových extrémistov. „Zatiaľ sa môj mentálny svet bráni predstave, že ĽSNS by mala byť pevnou súčasťou vládnej koalície,“ komentoval politológ. Podľa neho určite oslovia širšiu voličskú základňu. „Aj Štefan Harabin má predsa svojim priaznivcov, ale zas na druhej strane si nemyslím, že toto spojenie by malo predpoklady na víťazstvo vo voľbách. Je dobré, že medzi seba nezoberú poslanca Blahu, pretože svet FB-priateľa Ľuboša Blahu a voliča pravicového extrémizmu si je mimoriadne podobný,“ uviedol.
Podľa Štefančíka spojenectvo Harabina s Kotlebou môže byť alternatívou pre sklamaného voliča Smeru a SNS, ktorý v radikalizácii politiky vidí spôsob riešenia existujúcich problémov. Tento typ voliča je však podľa neho na Slovensku stále v menšine. „Určite však nie pre voliča, ktorý si zakladá na princípoch liberálnej demokracie,“ povedal.
Uvidíme po voľbách
Či by malo možné spoločné zoskupenie Harabina a Kotlebu so svojím národným blokom väčšiu šancu ako PS/SPOLU, Za ľudí, KDH a SaS, sa uvidí po voľbách. „Harabin a Kotleba patria mentálne a ideovo k sebe. Asi nájdeme viac prienikov ako protirečení,“ Obaja podľa neho dokážu osloviť voliča frustrovaného z vlastnej životnej situácie, ktorému je sympatické šíriť nenávisť, strach, riešiť problémy radikálne.,
V pravicovom bloku sa však podľa Štefančíka nachádzajú liberáli a konzervatívci, ktorí sa síce dokážu na mnohých otázkach dohodnúť, ale vzhľadom na ich odlišné postoje k etickým otázkam, ktoré dokážu prekryť také problémy ako je korupcia, klientelizmus, úbohý stav zdravotníctva, školstva, sociálnej starostlivosti, nedokážu žiť vedľa seba v harmonickom stave. „Na druhej strane mám niekedy pocit, že v pravici už neexistuje politik, ktorý by nechcel byť predsedom vlastnej politickej strany,“ komentoval politológ.
Väčšia konkurencia pre Smer
Spojenie Kotlebu s Harabinom by znamenalo na jednej strane väčšiu konkurenciu pre Smer, no určite to bude výzva aj pre opozičné subjekty z demokratického stredu. „Otázne tak bude, či dokážu pracovať so svojou osobnostnou výbavou v prospech Slovenska, alebo kvôli neschopnosti spolupracovať vydajú Slovensko napospas pravicovému extrémizmu,“ povedal Štefančík.
„Určite budú sympatickí každému voličovi, ktorí rád verí na práškovacie lietadlá alebo liečenie rakoviny vitamínom C.“ Obaja podľa politológa určite oslovia aj sklamaných voličov Smeru a SNS. „Smeru sa však podarilo zastaviť úpadok, takže ak to takto ostane aj naďalej, možno nebudeme musieť maľovať čerta na stenu,“ dodal.
Kolektívna identita spravodlivého ľudu
Podľa sociológa Martina Slosiarika nie je pri Harabinových voličov rozhodujúca ich osobná sociálna situácia. „Ak sa pozrieme na volebný slogan strany Vlasť „Ukradli našu vlasť, vráťme ju ľuďom“, tak je jasné, že sa primárne snažia vyhraniť voči existujúcim politickým elitám (opozíciu nevynímajúc) a označiť ju za zodpovednú za súčasné negatívne javy na Slovensku – v podstate za všetko zlé,“ uviedol pre Topky Slosiarik.
„Zároveň vytvárajú kolektívnu identitu spravodlivého ľudu, ktorí si zaslúži, aby sa mal lepšie. Takže je to primárne tento spôsob nazerania na skorumpované politické elity. Myslím si, že podstatne menej má s tým čo dočinenia nejaká osobná sociálna situácia týchto voličov,“ myslí si sociológ.
Logická integrácia síl
Slosiarik zatiaľ nevie predpokladať, čo by znamenalo spojenie Harabina s Kotlebom a ich možný úspech. „Nemáme na to presnejšie dáta, čo by znamenalo prípadné spojenie, ale myslím si, že Kotleba efektívnejšie oslovuje mladých voličov a voličov v mladšom strednom veku. Harabin môže byť zasa efektívnejší (aj vzhľadom k svojmu veku) medzi staršími voličmi a seniormi,“ uviedol.
„Z tohto hľadiska si nemyslím, že jedna z nich bude významnejšie rásť na úkor druhej a že prípadné spojenie môže priniesť ak nie synergický efekt, tak minimálne aritmetický súčet ich preferencií.“ Skôr majú potenciál rastu práve zo strany ďalších sklamaných voličov. Spojenie Kotlebu so štyroma ďalšími vníma sociológ ako integráciu postavenú na podobných hodnotách a videní sveta. „Takže z tohto hľadiska to kontraproduktívne nebude, skôr naopak.“
Spojenie Harabina s Kotlebom
Kotleba ponúkol minulý mesiac spoločný postup do budúcoročných parlamentných volieb lídrovi mimoparlamentnej strany Vlasť Štefanovi Harabinovi. Harabin pozval v nedeľu (10.11.) Kotlebu na stretnutie, ktoré bude vo štvrtok (14.11.) v sídle strany Vlasť. Parlamentné voľby budú 29. februára 2020. Harabin je pripravený stretnúť sa so všetkými stranami, ktorým ide vo voľbách o „normálne Slovensko“. „Ako prvý prejavil záujem stretnúť sa Kotleba. O jeho strane Najvyšší súd SR rozhodol, že nie je fašistická, a preto sa s ním stretnem,“ uviedol Harabin.
Kotleba reagoval aj na výzvu Štefana Harabina na spoločné stretnutie, na stretnutie pôjde delegácia strán. „Od dnešného dňa už nezastupujem len ĽSNS, zastupujem ďalšie štyri národné a kresťanské strany. V mene týchto piatich strán môžem povedať, že výzvu prijímame. Pôjde k nemu delegácia našich strán, ktorá mu prinesie memorandum s cieľom, aby si ho mohol naštudovať a aby sa k nemu, ak mu ide o Slovensko, mohol po triezvom zvážení pripojiť,“ uviedol Kotleba s tým, že posledný možný deň, kedy je možné pristúpiť k memorandu je večer 17. novembra.
Harabin a jeho predstavy
Mimoparlamentná strana Vlasť je pripravená spolupracovať so všetkými stranami, s ktorými má presah do národno-kresťansko-vlasteneckých zásad. Potvrdil to Štefan Harabin v diskusii na Tablet.tv, kde spomínal možnosť vytvoriť národno-kresťanský blok. Harabinova predstava o spolupráci je širšia. Harabin poukazuje na to, že niektoré strany formujú ultraliberálny blok, „ktorého hodnoty alebo programové ciele sú nenormálne“.
Líder Vlasti kritizuje presadzovanie Istanbulského dohovoru, adopcií detí homosexuálnymi pármi, zľahčovanie drog či presadzovanie väčšej integrácie do Európskej únie. Na druhej strane sa podľa Harabina črtajú národno-vlastenecké strany. „Ako je evidentne strana Vlasť, Kotlebova strana, Smer, SNS, čiastočne asi aj Kollárova strana, ktoré presadzuje kresťanské zásady a je tiež proti ekonomickej migrácii,“ zhrnul Harabin s tým, že po rozhovore s Kotlebom podľa neho určite príde aj k rokovaniam s ďalšími stranami.
15 bodov extrémistov
O memorande informoval predseda ĽSNS Marian Kotleba v stredu informoval na tlačovej konferencii v Ružomberku. „Memorandum je pre nás obrovský záväzok, aby sme spravili všetko, čo bude v našich silách, schopnostiach a možnostiach pre to, aby sme Slovensko ubránili pre budúce generácie,“ uviedol Kotleba.
Memorandum obsahuje 15 bodov, ktoré chcú strany po voľbách na Slovensku presadiť. Patria medzi ne napríklad obnova štátnej suverenity, potravinovej a energetickej sebestačnosti, odmietnutie registrovaných partnerstiev, ale napríklad aj ochrana manželstva ako zväzku muža a ženy. Súčasťou memoranda je podľa Kotlebu aj rozdelenie miest na spoločnej kandidačnej listine pod hlavičkou ĽSNS.
Sľuby Harabina
Strana Vlasť na svojej webstránke sľubuje občanom po voľbách v roku 2020 iniciovanie referenda o charaktere a budúcnosti Slovenska. Malo by podľa neho reflektovať na etické otázky týkajúce sa rodiny. Dôvodom je Istanbulský dohovor, ktorý podľa Harabina minister spravodlivosti Gábor Gál doteraz nevypovedal. Harabin je presvedčený, že dohovor redefinuje tradičnú rodinu na zväzok rôzneho počtu rôznych partnerov.
Neparlamentná strana chce tiež zaviesť hmotnú zodpovednosť pre politikov a štátnych úradníkov. Harabin hovorí aj o potrebe odpolitizovať justičné zložky, políciu, prokuratúru. Na otázku, ako hodnotí plány Vladimíra Mečiara na návrat do politiky, Harabin odpovedal, že bývalého premiéra považuje za právneho architekta slovenskej štátnosti. „Toto mu nikto nezoberie. Aj v Európskej únii oceňujú, ako dokázali bez emócií a racionálne rozdeliť štát, bez kvapky krvi,“ povedal s tým, že nikomu nemožno uprieť právo vyvíjať politickú činnosť.
Harabin nesúhlasí s tým, že pre kandidatúru do volieb príde o talár sudcu. „Do prijatia 'lex Harabin' bol právny stav úplne jasný a bol súladný s ústavou a európskym dohovorom. Právny stav, ktorý platí od 15. októbra, nie je súladný, je neústavný. Mne funkcia sudcu nezaniká neústavným zákonom, jednoducho sa len prerušuje. Ja si svoje práva viem vydobyť. V prípade vzniku súdneho sporu to bude pre mňa najľahší súdny proces,“ povedal Harabin.
