GRUZÍNSKO - Na juhovýchode krajiny našli archeológovia zvyšky vína, ktoré pochádza z obdobia neolitu. Jeho vek datujú na osemtisíc rokov. Gruzínsko je teda najstarším producentom vína na svete.
Dnešné vína ako Chardonnay či Cabernet Sauvignon našli svojho prapredka. Rozbor chemickej a biomolekulárnej analýzy pozostatkov objaveného vína potvrdil, že ide o dosiaľ najstaršie víno, ktoré sa datuje do obdobia doby kamennej. Najstaršie víno bolo vyrobené z euroázijského hrozna, z ktorého sa dodnes vyrábajú vína po celom svete.
Patrick McGovern, jeden z archeológov, sa vyjadril: „Máme tu osemtisíc rokov staré víno a toto zistenie posúva počiatok vinárskej tradície o zhruba 600 až 1000 rokov.“
Gruzínsko, krajina, ktorá sa nachádza medzi údoliami Zakaukazska a Blízkym východom, je pravdepodobne rodnou zemou najstaršieho vína. Potvrdzujú to archeológovia z Torontskej univerzity v spolupráci s gruzínskym národným múzeom, na základe objavu neolitickej keramiky v gruzínskych dedinách Gadachrili Gora a Shulaveri Gora. Tieto dediny ležia 50 kilometrov južne od hlavného mesta Gruzínska - Tbilisi.
Svoje dosiahnuté výsledky zverejnili v americkom Zborníku Národnej akadémie vied. Vek vína vedci určili pomocou analýzy keramiky. Do jej stien sa totiž nápoj vsiakol. Našli tu tak pozostatky kyseliny vínnej, jablčnej, jantárovej a kyseliny citrónovej. Doktor McGovern je presvedčený, že kombinácia týchto štyroch kyselín je iba vo víne z hrozna. S pomocou rádiokarbónovej metódy neskôr prišli na fakt, že vek nádob možno zaradiť do obdobia šesťtisíc rokov pred naším letopočtom.
Skupina archeológov na nálezisku našla aj stopy hroznového peľu, škrobu a zvyšky octomliek z obdobia mladšej doby kamennej, teda neolitu. Na mieste chýbali iba pozostatky DNA, preto nedokážu zistiť, či ide o historicky najstaršie červené alebo biele víno.
Potvrdenie faktu, že sa skutočne našli pozostatky vína, zakončuje dôkaz, že veľké ílové nádoby s názvom kvevri, ktoré tu archeológovia našli, sú skoro totožné s tými, ktoré sa dodnes používajú na tradičnú výrobu vína v Gruzínsku. Ide o tradičný a lokálny spôsob výroby, kedy sa zozbierané hrozno najskôr ušliape a potom sa dá aj so stopkami do nádob kvevri. Každá nádoba kvevri sa po ukončení kvasenia utesní a následne sa zakope do zeme vo vínnej pivnici.
Touto metódou sa zaistí, že víno bude zrieť v stabilnej teplote. Celý proces zrenia môže trvať aj dvadsať rokov, minimálna doba zrenia je pol roka.
Na gruzínskom vidieku praktizovali tradíciu, že po narodení dieťaťa sa kvevri zakope pod zem a vykope sa v deň jeho svadby. Po vykopaní sa víno stočí a z pevných zvyškov hroznových stopiek sa vypáli brandy. Tradičný gruzínsky spôsob výroby vína bol v roku 2013 zapísaný do svetového dedičstva UNESCO, na zoznam majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva.
