BRATISLAVA - Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) opustilo pred 14 rokmi vládnu koalíciu vedenú predsedom Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ - DS) Mikulášom Dzurindom. Hnutie tak urobilo po premiérovom odmietnutí zaradiť na rokovanie vlády návrh Zmluvy o výhrade vo svedomí a Dzurindovej kritike vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica (KDH).
Kresťanskí demokrati totiž svoje ďalšie zotrvanie v koalícii podmieňovali práve prijatím tejto zmluvy, ktorú verejnosť vnímala rozporuplne. Schválenie Zmluvy o výhrade vo svedomí vyplývalo zo záväzkov, ktoré Slovensko prijalo v rovnako kontroverznej medzištátnej zmluve s Vatikánom. Zmluvu dohodla ešte vláda Vladimíra Mečiara (ĽS - HZDS) a Slovensko ju prijalo počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2000. Vypracovanie Zmluvy o výhrade vo svedomí sa po voľbách v roku 2002 dostalo aj do programového vyhlásenia jeho druhej vlády.
Dzurinda ultimátu kresťanských demokratov odmietol vyhovieť a namietal, že predkladaný text zmluvy má veľké nedostatky. Vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan (SDKÚ - DS) sa vyjadril, že nikto nenalieha na rýchle uzatvorenie zmluvy. „Vatikán nemá záujem na prijímaní dokumentov, ktoré polarizujú spoločnosť,“ citoval Kukan postoj vatikánskeho kardinála Angela Sodana.
Predčasné voľby
Predseda KDH Pavol Hrušovský sa vzdal 6. februára 2006 funkcie predsedu parlamentu a traja ministri za KDH následne podali demisiu. Nasledujúci deň premiér Dzurinda navrhol vypísanie predčasných parlamentných volieb. Slovenskí zákonodarcovia 9. februára schválili ústavný zákon o skrátení volebného obdobia a zastupujúci predseda Národnej rady SR Béla Bugár (SMK) vypísal predčasné parlamentné voľby na 17. júna 2006.
Júnové predčasné parlamentné voľby, v ktorých sa po prvýkrát hlasovalo len jeden deň, zabezpečili strane Smer – sociálna demokracia (Smer - SD) jej historicky prvé volebné víťazstvo. Smer - SD v nich zvíťazil s výrazným náskokom, keď získal 29,14 percenta platných hlasov. Druhá skončila SDKÚ - DS so ziskom 18,35 percenta hlasov a tretia skončila Slovenská národná strana (SNS), ktorá získala 11,73 percenta. Do parlamentu sa dostala aj Strana maďarskej koalície (SMK), Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS - HZDS) a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
Fico a Kaliňák na vzostupe
Po voľbách strana Smer - SD vytvorila novú vládnu koalíciu so SNS, ktorú v tom čase viedol Ján Slota, a Mečiarovou ĽS - HZDS. Premiérom sa stal predseda Smeru - SD Robert Fico a vo vláde jeho strana obsadila väčšinu ministerských kresiel. Na kreslo ministra vnútra vtedy prvýkrát zasadol aj jeho blízky spolupracovník Robert Kaliňák (Smer - SD).
Strana Smer - SD sa spoločne so svojimi koaličnými partnermi ujala vlády v ekonomicky priaznivom období, ktoré Slovensku po rokoch priniesli reformné opatrenia predchádzajúcich dvoch vlád Mikuláša Dzurindu.
Odchod KDH z Dzurindovej vlády bol správny krok
Odchod kresťanských demokratov pred štrnástimi rokmi z vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ - DS) hodnotí aj dnes ich vtedajší predseda Pavol Hrušovský ako správny krok. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) opustilo vládnu koalíciu 6. februára 2006 po odmietnutí zaradiť na rokovanie vlády návrh zmluvy o výhrade vo svedomí medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.
Pavol Hrušovský hovorí, že vtedy sa prejavila principiálnosť postoja KDH pri presadzovaní spomínanej zmluvy. „Programové vyhlásenie vlády obsahovalo záväzok predložiť zmluvu na rokovanie vlády a parlamentu. Keďže sa tak nestalo, KDH nemalo inú možnosť,“ povedal pre agentúru SITA Hrušovský. Bývalý poslanec parlamentu z radov kresťanských demokratov Július Brocka hovorí, že odchod KDH z vládnej koalície nepovažoval za chybu ani v minulosti, ani dnes. „Principiálny postoj KDH bol ojedinelý. V KDH však malo dodržiavanie princípov vyššiu váhu ako krátkodobý profit. Takto sa to robí v koalícii, keď sa niektoré veci nedejú tak, ako boli dohodnuté na začiatku koalície,“ poznamenal Brocka.
