BRATISLAVA – Predseda strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Marian Kotleba ani líder hnutia Sme rodina Boris Kollár nemajú šancu získať po voľbách post premiéra. Myslí si to politológ z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Gabriel Eštok.
Eštok zhodnotil exkluzívny prieskum verejnej mienky agentúry AKO pre televíziu TA3, podľa ktorého by 8,1 percenta voličov chcelo za premiéra Kotlebu, 7,9 percenta by si v tejto pozícii vedelo predstaviť Kollára. Výsledok tohto prieskumu podľa politológa až tak neprekvapuje. Potvrdzuje to podľa neho stav pred voľbami, kedy sa politické strany postavili na rôzne, navzájom protichodné barikády.
Na prvých dvoch miestach sa v prieskume umiestnili predseda vlády a volebný líder strany Smer – sociálna demokracia (Smer - SD) Peter Pellegrini a exprezident a líder strany Za ľudí Andrej Kiska. Obaja menovaní sú podľa Eštoka pre voličov podporujúcich tieto skupiny strán najprijateľnejší ako lídri možnej koalície. „Na treťom mieste sa jednoducho objavil líder politickej strany, ktorá nepatrí ani na jednu z dvoch hlavných barikád. Voliči antisystémovej ĽSNS tak logicky preferujú ako perspektívnu hlavu exekutívy práve lídra tejto strany,“ vysvetlil politológ.
Tesne za Kotlebom sa v prieskume na štvrtom mieste umiestnil líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. Toho by si za premiéra vedelo predstaviť 7,9 percenta opýtaných. Sme rodina je podľa politológa tiež antisystémová strana. Preto pre Kollára platí to, čo sa vzťahuje aj na Kotlebu. Zdôraznil, že v prípade Kollárovej strany takisto nie je jednoznačná príslušnosť k jednej z dvoch hlavných skupín politických strán. „V podstate sa percento opýtaných občanov, ktorí ako preferenciu označili hnutie Sme rodina, prekrýva s percentom občanov, ktorí sa v tomto prieskume vyjadrili, že práve Boris Kollár by mohol byť perspektívny premiér,“ zhodnotil Eštok. Rozdiel medzi Sme rodina a ĽSNS vníma najmä v tom, že Kollárovo hnutie má omnoho širší koaličný potenciál v porovnaní s kotlebovcami.
Nedávny prieskum vníma ako nepriaznivú informáciu pre niektorých ďalších lídrov politických strán. „Mám na mysli najmä Michala Trubana (PS/Spolu), Andreja Danka (SNS) a sčasti aj šéfa Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Alojza Hlinu. PS/Spolu má šancu stať sa najsilnejšou stranou z aktuálneho opozičného tábora, no Trubana si ani vlastní voliči neprajú v pozícii premiéra,“ priblížil Eštok. Rovnako to vidí aj v prípade lídra KDH Alojza Hlinu. „To pre predsedu konzervatívcov nie je príjemná správa. Najmä ak je jeho podpora najnižšia zo sledovaných osobností slovenskej politiky. V tomto prieskume ho dokázali prekonať aj lídri strán, ktoré sa podľa aktuálnych prieskumov pravdepodobne do parlamentu nedostanú. Týka sa to napríklad Štefana Harabina (Vlasť) či Tomáša Druckera (Dobrá voľba),“ objasnil politológ.
Výsledky prieskumu môžu byť podľa neho najnepríjemnejším zistením pre Andreja Danka. „Jeho voliči ho odmietajú vo významnej štátnickej funkcii aj na základe skúseností s výkonom funkcie predsedu NR SR v poslednom volebnom období. Tieto výsledky preto nemôžu byť pre neho povzbudzujúce,“ uzavrel Eštok.
