BRATISLAVA - Povolebný pat po februárových parlamentných voľbách vôbec nie je vylúčený. Uviedol politológ z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Gabriel Eštok. Za hlavné dôvody tohto tvrdenia považuje veľké množstvo politických strán, ktoré sa pohybujú na úrovni zvoliteľnosti do Národnej rady SR a mohli by sa podieľať na tvorbe vládnej koalície, ako aj nízky koaličný potenciál strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Politológ predpokladá, že volebná účasť bude vyššia ako v minulých rokoch a presiahne hranicu 60 percent.
„Februárové voľby z dnešného pohľadu ponúkajú tak veľké množstvo možných výsledkov, aké sme v parlamentných voľbách v ére samostatnosti na Slovensku nemali. Snaha o predpovedanie výsledku by tak bola obyčajnou lotériou,“ vyhlásil Eštok. Podľa politológa Slovensko mesiac a pol pred voľbami ešte len čaká vyostrenie predvolebnej kampane. „ Z toho, čo sme mohli vidieť ešte v roku 2019, pôjde pravdepodobne o jednu z najvyostrenejších a najmenej džentlmenských kampaní v histórii samostatného Slovenska,“ domnieva sa Eštok. V kampani sa môže podľa neho očakávať najmä zameranie sa na mieru korupcie a klientelizmu a otázky spojené s bojom proti tomuto negatívnemu javu. „Nie menej zaujímavá môže byť aj téma spojená s úspešnosťou a možnosťami boja proti politickému extrémizmu,“ konštatoval.
Práve obdobie 50 dní do volieb môže podľa neho priniesť rôzne neočakávané udalosti. „Sledované budú aj viaceré súdne spory, najmä tie s vykonávateľmi a objednávateľom vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ale očakávajú sa aj obvinenia a prípadné rozhodnutia v ďalších kauzách. V zahraničnej politike to môže byť aj téma dôsledkov Brexitu alebo eskalácie napätia na Blízkom východe a jej dopadu na Európsku úniu a Slovensko samotné,“ priblížil politológ. Jedna z hlavných tém posledných parlamentných volieb, teda otázka medzinárodnej migrácie, už tento rok nebude podľa Eštoka pre voličov príliš zaujímavá.
Domnieva sa, že volebná účasť bude vyššia ako v minulých rokoch a presiahne hranicu 60 percent. „Vyostrená predvolebná kampaň, dramatické udalosti, ktoré postihli Slovensko v poslednom volebnom období, prebudenie sa občianskej spoločnosti, hrozba posilňovania pozícií politického extrémizmu, ale aj neistota pre mnohé politické strany v otázke samotného vstupu do parlamentu, čo vo voličoch môže vyvolať motiváciu pre ich ‚záchranu’, môže viesť k podobnej a pravdepodobne aj vyššej účasti vo voľbách, ako tomu bolo pred štyrmi rokmi,“ poznamenal politológ.
Na otázku, či v týchto voľbách zohrajú dôležitú úlohu aj Slováci žijúci v zahraničí, odpovedal, že je podstatné, koľkí z tých, ktorí požiadali o voľbu poštou, budú reálne aj voliť. Do týchto volieb prišlo v porovnaní s poslednými parlamentnými voľbami štvornásobne viac žiadostí o takúto voľbu. „Na to sa nedá nazerať inak ako pozitívne. Preto aj vplyv týchto hlasov na volebný výsledok bude zaujímavejší ako pred štyrmi rokmi,“ vysvetlil Eštok. Môže ísť podľa neho v konečnom dôsledku až o dve percentá z odovzdaných hlasov.
„To sa síce nemusí na prvý pohľad zdať ako významný podiel. Keď si ale uvedomíme, že veľký počet politických strán osciluje na hranici zvoliteľnosti, pre nich môže byť v istých prípadoch ich voľba rozhodujúca. A to, či sa niektoré strany dostanú alebo nedostanú do parlamentu ovplyvní možnosti tvorby volebných koalícií po voľbách,“ uzavrel politológ.
Parlamentné voľby sa budú konať v sobotu 29. februára. Volebné miestnosti budú otvorené od 7:00 do 22:00. Vo voľbách kandiduje 25 politických subjektov.
