BRATISLAVA - Najmladším kandidujúcim subjektom v nadchádzajúcich parlamentných voľbách je strana Starostovia a nezávislí kandidáti s priemerným vekom kandidátov 40 rokov po zaokrúhlení.
Nasleduje koalícia Progresívne Slovensko (PS) - Spolu s priemerným vekom takmer 41 rokov. Vyplýva to zo zoznamu kandidátok politických subjektov, ktoré sú zverejnené na stránke Ministerstva vnútra (MV) SR. Najstaršími sú naopak Práca slovenského národa s vekom okolo 57 rokov či Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku s takmer 56 rokmi. Z parlamentných strán je najmladšia Sme rodina s priemerným vekom takmer 42 rokov. Najstarší je Smer-SD s priemerným vekom cez 50 rokov.
Najstarším kandidátom je 91-ročný Vladimír Strmeň na kandidátke Solidarity - Hnutia pracujúcej chudoby. Nasleduje 81-ročný Viliam Zopp z kandidátky Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku. Tretí v poradí sú dvaja 78-roční kandidáti, a to Ernest Birvoň za KDH a Ladislav Svíčka za ĽSNS. Najmladších, 21-ročných kandidátov, je celkovo 11 na kandidátkach desiatich subjektov.
Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára 2020, kandiduje v nich 25 politických subjektov. Volič môže do obálky vložiť jeden hlasovací lístok bez úprav, alebo na ňom zakrúžkovať preferovaných kandidátov z listiny danej strany. Najviac však môže odovzdať štyri preferenčné krúžky.
Vek kandidátov pri rozhodovaní voličov nehrá rolu, tvrdí sociológ
Vek jednotlivých kandidátov vo voľbách podľa politológa Daniela Kerekesa a sociológa Michala Vašečku nehrá na Slovensku veľkú rolu. Je podľa nich otázne, do akej miery môže ovplyvniť rozhodovanie voličov. Politologička Darina Malová v tejto súvislosti zároveň upozorňuje na medzigeneračnú solidaritu.
Podľa Vašečku nie je vek kandidátov na Slovensku diskutovanou témou. Poznamenal, že niekto môže byť osobnosť po celý život, teda aj v deväťdesiatke, niekto naopak ani v tridsiatke. Prikláňa sa k názoru, že mladého voliča kandidát vo vyššom veku skôr neosloví. "Je to ale individuálne. Niekto môže byť starý mentálne už v tridsiatke a niekto si udrží príťažlivosť pre mladých ľudí aj v päťdesiatke. Je to individuálne, ale pochopiteľne mladý človek skôr osloví mladého človeka, čiže toto platí," vysvetlil.
Zdôraznil, že na slovenskej politickej scéne je málo ľudí, ktorí v nej dlhodobo vydržali a starli by tak so stranou. Skôr tu vidí obrovskú obmenu politických elít. "Keď si predstavím povedzme Britániu alebo Ameriku s ich kongresmanmi, tam sú ľudia, ktorí naozaj vydržia aj 30 rokov. Takých je na Slovensku minimálne. To je v podstate Fico, Bugár ... Hrnko, keby som prižmúril oči, ale on v podstate nebol v politike, on sa vrátil. Je skôr výnimočné, že niekto vydrží viac ako tri, štyri volebné obdobia," povedal.
Vašečka tiež dodal, že medzi stranami sa nájdu také, ktoré sa viac orientujú na mladých voličov, ale aj také, ktoré sa orientujú na staršiu generáciu. Podľa jeho slov to však niektoré z nich nepriznajú. Podobne to vidí aj Malová. Zameriavanie sa strán len na určitú generáciu podľa nej môže byť náznakom polarizácie spoločnosti. Poukázala aj na to, že mladí akoby nechápali, že je potrebné starších ľudí presvedčiť, že aj oni hlasujú o budúcnosti ich detí alebo vnukov. Zdôraznila pritom, že mnohí starší pritom majú úprimný záujem na tom, aby sa ich deti mali dobre.
V tejto súvislosti upozornila aj na medzigeneračný konflikt a poukázala na to, že na Slovensku stále funguje medzigeneračná solidarita. "Toto si ani jedna politická strana nedá do svojho programu - medzigeneračnú solidaritu. Tým podceňujú charakter slovenskej spoločnosti," podotkla. V súvislosti s vekom kandidátov poukázala na to, že pri jednotlivých kandidátoch či stranách ide zo strany voličov aj o určité identifikovanie sa. Pokiaľ je konkrétny kandidát vo vyššom veku, je podľa nej čoraz užší okruh ľudí, ktorí sa s ním môžu identifikovať.
Kerekes si podobne ako Vašečka myslí, že vek bude zohrávať pri rozhodnutí voličov minimálnu úlohu. "Možno pri krúžkovaní niektorí voliči zohľadnia kritérium veku," povedal s tým, že pravdepodobne to bol zámer zákonodarcov pri rozhodnutí dať vek na hlasovacie lístky. Koľko ľudí sa rozhodne na to naozaj prihliadnuť je podľa neho otázne. "Možno to niekoho ovplyvní, ale nemyslím si, že je tá miera až taká vysoká," skonštatoval.
