BRATISLAVA - Zdá sa, že Martin Glváč prežije aj ďalšiu kauzu. Dôvod na odstúpenie stále nevidí. Mimoriadna schôdza parlamentu, na ktorej ho mali poslanci odvolávať z postu podpredsedu parlamentu, sa skončila po troch minútach. Glváč sa následne koaličným partnerom poďakoval a pred novinárov predstúpil po boku Roberta Fica. Nie je to však prvá kauza, ktorej Glváč čelí.
Podpredseda parlamentu a poslanec Smeru Martin Glváč mal v utorok v parlamente čeliť odvolávaniu. Po troch minútach, keď poslanci neschválili jediný bod programu, sa odvolávanie nakoniec nekonalo.
Takmer dve hodiny po skončení schôdze sa pred novinárov Glváč postavil po boku svojho šéfa Roberta Fica, ktorý ho bránil. Či ostane na poste podpredsedu parlamentu, alebo nie, Glváč stále neoznámil. Zdá sa, že prežije aj túto kauzu. Pred niekoľkými mesiacmi čelil odvolávaniu kvôli komunikácii s Alenou Zsuzsovou, ktoré takisto ustál.
Silácka tlačovka
Na Glváčovo vyjadrenie čakali novinári do piatej poobede. Nakoniec pred nich predstúpil s Robertom Ficom, ktorý ho bránil. Podľa Fica mali v Smere rokovanie, neriešila sa téma Martin Glváč. „Ako predseda strany Smer-SD, ktorý ťahá túto stranu už 20 rokov, mám povinnosť stáť pri mojich ľuďoch v dobrom aj zlom,“ uviedol na úvod Fico. Glváčovu prácu si váži vo všetkých smeroch. Opäť zaútočil na lídrov opozície, exprezidenta Andreja Kisku i novinárov.
Fico hovoril o komunikácii medzi Glváčom a Kočnerom ako o údajnej komunikácii, napriek tomu, že z nej v pondelok na súde čítal prokurátor a súd ju uznal ako dôkaz. „Budem stáť pri každom rozhodnutí Glváča, ktoré prijme, či bude také, alebo onaké. Bol by som rád, keby sme to nechali na ňom,“ povedal Fico s tým, že zodpovednosť sa vraj vždy vyvodzuje len proti predstaviteľom Smeru.
Glváč naťahuje, koalícii ďakoval
Glváč priznal, že Kočnera pozná viac ako 20 rokov a nebude sa ku komunikácii v Threeme vyjadrovať, kým sa k nej nevyjadria orgány činné v trestnom konaní. „Susedov si nevyberáte,“ povedal Glváč. Komunikáciu považuje stále len za údajnú. Podľa neho používajú médiá aj niektorí poslanci komunikáciu protiprávne a do obehu ju uvádzajú selektívne. Neoznámil ani, či z postu podpredsedu parlamentu odstúpi. „Dám vám v krátkom čase vedieť.“ Nechce odstupovať len vtedy, „keď to chce Matovič“. Glváč začal podobnými slovami ako Fico a útočil na opozičných lídrov.
„Budem konať tak, aby som nepoškodil stranu Smer.“ Prístup koaličných partnerov, ktorí ho podržali, ocenil. „Chcem poďakovať koaličným partnerom, že sa zachovali tak, ako deklarovali a pristupovali k schôdzi tak, ako garantovali a poznajú zákulisie, ktoré sa dnes nesmie zverejňovať,“ dodal. Podľa neho mohla byť komunikácia sfalšovaná alebo kedykoľvek zmanipulovaná. Fico neodpovedal na otázku, či bude Glváč na kandidátke Smeru. „Mám ešte mesiac na kandidátku, mám ešte dosť času,“ povedal.
Odkaz Pellegrinimu: Predsedom Smeru je Robert Fico
Premiér Peter Pellegrini ešte pred stretnutím v centrále Smeru naznačil, že by uvítal, ak by Glváč odstúpil. „V záujme toho, aby strana ako taká mohla dosiahnuť čo najlepší výsledok, mala by byť schopná urobiť všetko pre to, aby eliminovala akékoľvek podozrenia, že to nemyslí úprimne a vážne. A preto si myslím, ak by postoj pána Glváča k jeho ďalšiemu pôsobeniu mohol smerovať týmto smerom, tak ja ako podpredseda strany to len uvítam, pretože by to určite pomohlo strane Smer naďalej pokračovať v kampani a nejakým spôsobom si chrániť svoju povesť a dobré meno,“ uviedol.
Na Pellegriniho vyjadrenie reagoval Fico rázne. Novinárov zahrial, aby nekričali. „Predsedom strany Smer je Robert Fico. Ja tu stojím teraz pri Martinovi Glváčovi a opakujem, budem stáť pri každom rozhodnutí, ktoré prijme,“ odpovedal s tým, že sa majú novinári venovať médiám a politikom, ktorí napáchali „strašné zločiny v tejto krajine“. Pellegrini po ich vystúpení uviedol, že rešpektuje Glváčovo rozhodnutie.
Komunikácia s Kočnerom a biznis s pozemkami
Ďalší škandál okolo Glváča sa začal riešiť po ďalšej medializovanej komunikácii medzi Marianom Kočnerom a samotným Glváčom. Prostredníctvom aplikácie Threema si nepísali len o politike. Glváč s Kočnerom cez Threemu dohadoval biznis s pozemkami na Čiernej Vode neďaleko Bratislavy. Práve s pozemkami na Čiernej Vode sa spája Glváčova najväčšia kauza. Ide o prevody lukratívnych pozemkov z roku 2004. „Ahoj, si tu?“ ozval sa 2. decembra Kočner. „Áno, idem na tripartitu,“ odpovedá Glváč, ktorý na tomto stretnutí skutočne v ten deň bol.
Matovič zverejnil čet Glváča s Kočnerom: Konečná pre jedného z najmocnejších v Smere? V hre je 900 správ!
„Je reálny záujemca o 20.000 m2 pozemok na Čiernej Vode. Valašík to mal s ostatnými prejednať. Klient už 2 týždne čaká na odpoveď. Vieš o tom???“ pokračuje Kočner. Ako uvádza Denník N, Milan Valašík je riaditeľom firmy Regionálne cesty Bratislava (RCB), ktorá spravuje krajské cesty a v ktorej je akcionárom Rattajova RCBT. „Nie. Asi ani nemusím. Valašík je dobrý respondent,“ odpovedá Glváč. Kočner sa opäť zaujíma, s kým má riešiť pozemok, ktorý by Glváčovi nemal patriť. „S Milanom V. alebo Ratajom. Môžem aj ja, keď chceš,“ odpisuje podpredseda parlamentu, akoby k pozemku mal vlastnícky vzťah.
Glváč sa priznal, no všetko je vraj inak
Komunikáciu síce Glváč priznal potom, ako z nej prokurátor čítal na súde, no tvrdil, že veľa správ je vytrhnutých z kontextu alebo prekrútených. Táto Threema zaznela v pondelok na súde v kauze zmenky, v ktorej je Kočner obžalovaný. Prokurátor Ján Šanta čítal správy medzi Glváčom a Kočnerom, čím potvrdil, že ide o komunikáciu, ktorú zaistila polícia.
Okrem biznisu aj politika
Glváč mal s Kočnerom rozoberať aj to, ako sa má rekonštruovať vláda po odchode Roberta Fica z postu predsedu vlády. Fico sa vzdal svojej funkcie po tlaku verejnosti po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v marci minulého roku. Komunikácia sa mala medzi nimi realizovať minimálne od 17. októbra 2017 do 5. mája 2018 a vymeniť si spolu mali najmenej 49 správ. Glváč na svojom Facebooku reagoval, že články o Threeme sú cielenou diskreditáciou jeho osoby a Smeru a podal trestné oznámenie.
Komunikácia cez Viber
O pár dní zverejnil líder OĽaNO Igor Matovič komunikáciu medzi Kočnerom a Glváčom prostredníctvom aplikácie Viber. Išlo o 900 správ, v ktorých si mal okrem iného dohadovať riadený rozhovor s Martinou Ruttkayovou, ktorá v tom čase pracovala pre Plus 7 dní. Rozhovor vtedy skutočne vyšiel na webe aj v printe. Kým Glváč robil s redaktorkou rozhovor, Kočner jej mal strážiť malé deti. Práve táto komunikácia bola dôvodom jeho včerajšieho odvolávania, ku ktorému nakoniec nedošlo.
Matovič uviedol, že komunikácia, ktorú prečítal, je určite pravá. Na otázku, ako získal komunikáciu, odpovedal, že svoje zdroje neprezradí. „Budú zrejme voči mne nejaké sankcie, mne to nevadí,“ povedal s tým, že verejný záujem je dôležitejší a pravosť komunikácie garantuje. Na otázku, či má k dispozícii aj komunikáciu medzi nimi z obdobia po vražde, odpovedal, že nie.
Alenin Maznák
Pred pár mesiacmi Glváč čelil kritike po tom, čo bola medializovaná jeho komunikácia s obvinenou v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Alenou Zsuzsovou. Tá ho v komunikácii volala Maznák. „Pretože je to maznák,“ odôvodnila vyšetrovateľom označenie Glváča Zsuzsová. Glváč jej posielal selfie z parlamentu a mal sa s ňou aj stretnúť. Cez Viber jej písal, že je „božsky krásna a zaslúži si hýčkanie a opateru“. Glváč však aj túto komunikáciu začiatkom roka poprel. Zsuzsová robila pre Kočnera volavku a zisťovala o politikoch informácie.
Kauza tunelovania vojenského spravodajstva
V roku 2013, keď bol Martin Glváč ministrom obrany, čelil jednej zo svojich najväčších káuz. V parlamente ho odvolávali kvôli podozreniam z údajného tunelovania vojenského spravodajstva. Kauzu odštartovala tajná správa, ktorú anonymne dostal denník Sme. V máji vyvolala veľkú odozvu v médiách a bola dôvodom viacerých rokovaní kontrolného výboru parlamentu. Malo sa v nej hovoriť o tom, že dvaja šéfovia tajných vojenských služieb postupovali ako súčasť organizovanej skupiny a s peniazmi a majetkom tajných služieb narábali tak, aby z toho mali osobný prospech oni alebo tretie osoby.
Dokument má 134 listov a zrejme vychádza z vnútorného vyšetrovania vo vojenskej rozviedke, ktoré sa rozbehlo, keď ministerstvo obrany viedol Ľubomír Galko. Glváč vtedy postupoval podobne ako dnes. Spis označil za mediálnu kačicu, fiktívnu konštrukciu, ktorá ohrozila záujmy štátu, fungovanie vojenského spravodajstva a životy jej príslušníkov v utajení. Podľa neho k žiadnemu tunelovaniu nedošlo. Vtedajšiemu predsedovi Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva Martinovi Fedorovi sa prihlásilo viacero svedkov, ktorí chceli vypovedať v tejto kauze. Jedným z nich bol napríklad aj bývalý zástupca šéfa VSS Vladimír Suchodolinský, ktorý tvrdil, že je autorom správy.
