BRATISLAVA - Pred blížiacimi sa voľbami vždy prichádzajú do éteru viaceré údaje z výskumných agentúr, ktoré skúmajú preferencie jednotlivých politických subjektov na aktuálnej scéne. O tom, že tieto čísla môžu niekedy byť vzdialené od reality svedčí často aj konečný výsledok konkrétnych volieb.
Jednotlivé preferenčné dáta prieskumových agentúr porovnal portál vysledkyvolieb.sk. Prvý príklad vidíme, keď sa pozrieme na najsilnejšiu politickú stranu Smer-SD. Tá v parlamentných voľbách v roku 2012 získala rekordných 44 %, čo jej umožňovalo zostavovať vládu bez akejkoľvek inej strany a tak koalícia neprichádzala do úvahy. Prieskum agentúry Polis dokonca strane po voľbách nameral preferencie viac ako 54 %.
Ďalšie agentúry ako Focus či MVK od volieb v roku 2012 až po nasledujúce v roku 2016 odhadovali podporu Smeru stále okolo čísla 38 %. Po volebnej noci v roku 2016 sa ale čísla radikálne zmenili. Kým agentúry odhadli preferencie Smeru na najmenej 32 %, volebný výsledok predstavoval zisk 27 %. To bolo menšie číslo, než aké subjekt získal vo voľbách v roku 2006, kedy dosiahli podporu 28 %.
Pasovali ich za lídra pravice, napokon prišli o svoje krídla
Radoslav Procházka, ktorý bol predsedom strany #Sieť by tiež vedel hovoriť o tom, koľko preferenčných percent mu určovali prieskumové agentúry. Strana vznikla v roku 2014 ako stredopravicová politická strana. Niekoľko mesiacov po vzniku atakovali už takmer 16 % podporu. Priebeh týchto čísel bol mierne kolísavý. V roku 2015 dosahovali podstatne nižšiu, no stále relevantnú podporu o výške 9 %.
Náskok strany sa však pri podpore v rámci verejnej mienky pred voľbami v roku 2016 zvýšil. Agentúra Focus strane odhadla 13 % výsledok, Optimistickejšie boli výhliadky prieskumu agentúry MVK, ktorá hovorila dokonca o 14,6 %. Potom ale prišiel náhly zlom v podobe parlamentných volieb. Na tých strana v roku 2016 takmer totálne pohorela. So ziskom 5,52 % sa takmer nedostala do parlamentu, no napriek tomu zohrala podstatnú úlohu pri zostavovaní aktuálnej vládnej koalície, aj keď dnes je jej existencia už do značnej miery pozmenená, no nie definitívna. Aktuálne nesie strana už nové pomenovanie - Slovenská konzervatívna strana (SKS).
SaSka ako skokan volieb
Strana Sloboda a Solidarita má za sebou už trojicu parlamentných volieb. V tých prvých prišla na politickú scénu ako nováčik. Po boku SDKÚ-DS a ďalších strán v roku 2010 vytvorili pravicovú vládu. Vo voľbách v roku 2010 získali 12 % hlasov občanov. Po známej kauze Sasanka prišli v predčasných voľbách v roku 2012 o značnú časť podpory a so ziskom 5,7 % sa ocitli v parlamente len o chlp.
Preferencie strany sa po volebnom fiasku v roku 2012 mierne zvýšili na 8 až 9 %. V priemere sa však až do volieb v roku 2016 držali na 5 %. Zisk vo voľbách však znamenal pre SaS príjemné prekvapenie. Dosiahnutie zisku 12 % sa ukázalo, ako ďalší omyl preferenčných čísel pred voľbami. Strana napriek tomu nezostavila opäť pravicovú vládu.
Skok spravil aj Skok!
Populárna tvár bol aj Juraj Miškov, ktorý v minulosti pôsobil v strane SaS. Pred voľbami 2016 sa ale do politického ringu vybral s vlastnou stranou Skok! - Slovenská občianska koalícia. Prvotné čísla prieskumov z roku 2015 sa pohybovali na hranici 2 %. Európske analytické centrum strane vo februári 2016 dokonca vymeralo potenciál 3,8 %.
Prieskum, ktorý šokuje tesne pred voľbami: Pád Smeru pod magickú hranicu, SKOK! rastie k 5%
Skok sa však nekonal a preferencie strany pred voľbami sa ukázali len ako vízia optimizmu. Po volebnej noci disponovala strana s neočakávane malým ziskom - 0,8 %. Čísla agentúr sa opäť ukázali ako odlišné.
Vzostup extrémizmu
Nárast strany, ktorej extrémistické názory na spoločnosť boli predmetom viacerých debát, bola vo voľbách v roku 2016 ďalším nováčikom v parlamente. Strana ĽS-NS to skúšala už v troch voľbách, no uspieť sa jej podarilo až v tých posledných z roku 2016. Jej výsledky sa vo voľbách v roku 2010 a 2012 pohybovali skôr pod dvomi percentami. Lídrom strany bol od začiatku Marian Kotleba.
Strana sa v prieskumoch od svojho vzniku pohybovala väčšinou na priemerných dvoch percentách. Začiatkom roka 2014 ale agentúra MVK zaznamenala výraznejší výsledok pre Kotlebovu stranu, a to vyše 7 %. Nasledoval však ďalší pokles 2 %. Ďalšie volebné prekvapenie sa ale konalo po oznámení výsledkov, kde strana ĽS-NS dosiala výsledok 8 % a dostala sa tak do parlamentných lavíc. Aktuálne bude o jej rozpustení rozhodovať Najvyšší súd SR, ktorý dostal podnet od generálneho prokuratóra Jaromíra Čižnára. Prokurratúre sa nepáčia fašistické tendencie strany, ktoré podľa neho porušujú ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy. V minulosti už došlo k rozpusteniu združenia Slovenská pospolitosť, v ktorej sa tiež angažoval samotný Marian Kotleba.
Úspech Kollára
Strana, ktorej parlamentný úspech agentúry nepredpovedali bolo zoskupenie Sme rodina - Boris Kollár. Známy podnikateľ s jeho stranou pred voľbami dosahoval maximálny preferenčný limit 4 %.
Takmer 7 % zisk však strana získala vo voľbách v roku 2016 a stala sa relevantných politickým subjektom v parlamente. Oproti agentúrnym číslam tak išlo o viac ako dvojpercentný zisk.
