BRATISLAVA – Oficiálne výsledky volieb do Európskeho parlamentu budú známe až deň po ich konaní, teda v nedeľu v noci. Slovensko si svojich zástupcov bude voliť v sobotu 25. mája, väčšina európskych krajín však má voľby v nedeľu. Ako prví pôjdu vo štvrtok 23. mája hlasovať voliči v Holandsku a Veľkej Británii, v piatok 24. mája sa voľby konajú v Írsku. Slovensko, Malta a Lotyšsko si svojich zástupcov volia v sobotu 25. mája. V Českej republike sa voľby konajú v piatok aj v sobotu. Zvyšok Európy bude voliť v nedeľu 26. mája.
Praktickú stránku organizácie eurovolieb upravuje vnútroštátna legislatíva, musí však zaručovať rovnosť pohlaví a tajné hlasovanie. Inak sa môžu voľby v krajinách líšiť. Napríklad okrem dátumov je rozdielny aj minimálny vek kandidátov. Na Slovensku je hranica 21 rokov, inde 18, 23 či 25 rokov. V niektorých krajinách je zase povinná účasť na voľbách. Medzi tieto krajiny patrí Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Grécko a Luxembursko. Takisto sa v jednotlivých krajinách môže líšiť aj prah zvoliteľnosti. Na Slovensku musí politická strana dosiahnuť hranicu päť percent, rovnako je to aj v Litve, Poľsku, Česku, Rumunsku, Chorvátsku, Lotyšsku a Maďarsku. Štvorpercentnú hranicu majú Rakúsko, Taliansko a Švédsko. Inde je hranica ešte nižšia, závisí od volebného obvodu alebo si štáty prah zvoliteľnosti neuplatňujú.
Otázna bola účasť Veľkej Británie. Tá už podľa pôvodného plánu nemala byť členskou krajinou Európskej únie. V apríli však premiéri a prezidenti EÚ dovolili Británii presunúť dátum brexitu na koniec októbra. Podmienkou však bolo, že sa musia zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu. Ak by to neurobili, podľa rozhodnutia európskych lídrov by automaticky odišli k 1. júnu.
Účasť Veľkej Británie na eurovoľbách spôsobila komplikácie aj pri prerozdeľovaní mandátov. Keď Londýn opustí Úniu, EP bude mať namiesto 751 poslancov 705. Spojenému kráľovstvu pripadá 73 miest, 43 nechali v zálohe pre možné nové členské krajiny. Zvyšok sa rozdelil medzi krajiny, ktoré mali nárok na viac poslancov. Medzi tieto krajiny patrí aj Slovensko. Po brexite budeme mať namiesto 13 stoličiek 14. Toľko poslancov si aj zvolíme, ten štrnásty však nastúpi do europarlamentu až po odchode Británie. Nárast z 13 na 14 poslancov EP sa týka aj Fínska a Dánska. Najviac poslancov ostane Nemecku, 96. Francúzsko bude mať 79 namiesto 74, Taliani 76 namiesto 73. Najmenej poslancov, šesť, majú Malta, Cyprus a Luxembursko. Estónci si volia siedmich poslancov, Slovinsko a Lotyšsko majú po osem.
Poslanci Európskeho parlamentu sa volia každých päť rokov. Európsky parlament je jediným priamo voleným medzinárodným zhromaždením na svete a jeho úlohou je zastupovať záujmy občanov EÚ na európskej úrovni.
