BRATISLAVA - Ľudia pociťujú väčšiu zodpovednosť ísť voliť v parlamentných voľbách než v eurovoľbách. Pre to uviedol politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa štatistík dostupných na webovej stránke Európskeho parlamentu bola v posledných eurovoľbách v roku 2014 na Slovensku volebná účasť 13,05 percenta.
„Znížený záujem môže byť aj preto, lebo ľudia vnímajú naše zastúpenie v Európskom parlamente ako veľmi skromné. Politické strany tiež nie sú také aktívne v mobilizácií voličov ako pri parlamentných voľbách," vysvetlil Mesežnikov a dodal, že politické strany nedávajú, až na malé výnimky, na kandidátku do Európskeho parlamentu lídrov svojich strán.
„Podľa prieskumov sa plánuje na eurovoľbách zúčastniť 27 percent Slovákov. To by bol historický výkon," povedal Mesežnikov s tým, že naše členstvo v Eúropskej únii má civilizačný rozmer. „Život v tejto časti Európy nikdy nebol taký pokojný, stabilný a prosperujúci. Je to vo veľkej miere preto, že sme členom EÚ. Väčšiu možnosť cestovať či študovať vďaka EÚ cítia najmä mladí ľudia a najviac z toho profitujú," dodal.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú na Slovensku konať v sobotu 25. mája. Politické strany mohli podávať kandidačné listiny s návrhmi kandidátov na poslancov europarlamentu do 24. februára. Podľa Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán splnilo podmienky 31 politických subjektov.
Výsledky až v nedeľu
Výsledky volieb do Európskeho parlamentu budú známe až deň po ich konaní, teda v nedeľu v noci. Slovensko si svojich zástupcov bude voliť v sobotu 25. mája, väčšina európskych krajín však má voľby v nedeľu. Naprieč Európskou úniou sa voľby líšia aj napríklad v hranici zvoliteľnosti či minimálnom veku kandidátov.
Ako prví pôjdu vo štvrtok 23. mája hlasovať voliči v Holandsku, v piatok 24. mája sa voľby konajú v Írsku. Slovensko, Malta a Lotyšsko si svojich zástupcov volia v sobotu 25. mája. V Českej republike sa voľby konajú v piatok aj v sobotu. Zvyšok Európy bude voliť v nedeľu 26. mája. Ešte nie je známe, či sa Británia na voľbách zúčastní, a ak áno, tak kedy.
Praktickú stránku organizácie eurovolieb upravuje vnútroštátna legislatíva, musí však zaručovať rovnosť pohlaví a tajné hlasovanie. Inak sa môžu voľby v krajinách líšiť. Napríklad okrem dátumov je rozdielny aj minimálny vek kandidátov. Na Slovensku je hranica 21 rokov, inde 18, 23 či 25 rokov. V niektorých krajinách je zase povinná účasť na voľbách. Medzi tieto krajiny patrí Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Grécko a Luxembursko. Takisto sa v jednotlivých krajinách môže líšiť aj prah zvoliteľnosti. Na Slovensku musí politická strana dosiahnuť hranicu päť percent, rovnako je to aj v Litve, Poľsku, Česku, Rumunsku, Chorvátsku, Lotyšsku a Maďarsku. Rakúsko, Taliansko a Švédsko majú štvorpercentnú hranicu. Inde je hranica ešte nižšia, závisí od volebného obvodu alebo si štáty prah zvoliteľnosti neuplatňujú.
Otázna je účasť Veľkej Británie. Podľa najnovšieho vývoja môže Spojené kráľovstvo opustiť EÚ do 31. októbra. V tomto prípade by sa museli zúčastniť na eurovoľbách. Ak by sa však v parlamente podarilo odobriť dohodu o odchode, mohli by odísť skôr. Takisto platí, že ak by boli v čase konania eurovolieb členom, ale voľby by neusporiadali, automaticky by odišli k 1. júnu.
Poslanci Európskeho parlamentu sa volia každých päť rokov. Európsky parlament je jediným priamo voleným medzinárodným zhromaždením na svete a jeho úlohou je zastupovať záujmy občanov EÚ na európskej úrovni.
