John McCain a Barack Obama
WASHINGTON - Spojené štáty zažijú 4. novembra volebnú horúčku. Tamojší obyvatelia rozhodnú nielen o tom, kto sa stane novým americkým prezidentom, ale vyberú si aj tých, ktorí zasadnú do oboch komôr Kongresu. V 11 štátoch sa uskutočnia okrem guvernérske voľby, z ktorých vzídu noví guvernéri. Volebný systém v USA je jedným z najkomplikovanejších a najsofistikovanejších na svete. Voliči sa musia pred samotným hlasovaním registrovať, pričom v každom štáte musia splniť iné podmienky.
Všeobecným voľbám, ktoré sa konajú vždy po štyroch rokoch v prvý utorok po prvom novembrovom pondelku, predchádzajú takzvané primárky. V nich si jednotlivé strany vyberajú kandidátov do všeobecných volieb. Zatiaľ čo republikáni rozhodli o svojom prezidentskom kandidátovi už v marci, tesný súboj medzi newyorskou senátorkou Hillary Clintonovou a jej demokratickým súperom Barackom Obamom zo štátu Illinois trval až do júna. Pôvodne však nič nebolo také jasné ani v Republikánskej strane. Pomerne dlho bol v hre baptista z Arkansasu Mike Huckabee, michiganský mormónsky guvernér Mitt Romney a pôvodne aj exstarosta New Yorku Rudy Giuliani reprezentujúci liberálno-konzervatívne krídlo v strane. Giuliani však kampaň nakoniec pretaktizoval a napriek tomu, že pred voľbami bol podľa niektorých analytikov favoritom, nakoniec utrpel drvivú porážku a v marci už bolo jasné, že o kreslo šéfa Bieleho domu bude bojovať vojnový veterán a arizonský senátor John McCain.
Americké prezidentské voľby 2008 bez ohľadu na víťaza zaznamenajú množstvo prvenstiev. Nech nepopulárneho Georgea Busha nahradí v úrade ktokoľvek z dvojice Obama-McCain, prezidentom USA sa stane prvýkrát muž, ktorý sa narodil mimo kontinentálneho územia Spojených štátov. McCain má totiž v rodnom liste zapísanú americkú vojenskú základňu v Paname a Obama sa narodil v havajskej metropole Honolulu. McCain je už teraz vo svojich 72 rokoch najstarším Američanom (prvýkrát) kandidujúcim do Bieleho domu, ak nepočítame Ronalda Reagana, ktorý svoje druhé funkčné obdobie začal ako 73-ročný. Obama by bol prvým afroamerickým šéfom Oválnej pracovne a zároveň prvým prezidentom USA zo štátu Illinois, ak nepočítame toho istého Ronalda Reagana, ktorý sa síce narodil v štáte Illinois, kandidoval však za štát Kalifornia.
Väčšinový volebný systém, vďaka ktorému v rámci jednotlivých štátov víťaz berie všetko, zapríčiňuje, že boje o kreslo prezidenta v praxi nebudú prebiehať na celom území Spojených štátov. O tradične konzervatívne (napríklad Texas) a demokratické štáty (napríklad New York) sa bojovať nebude a dôležité tak budú nerozhodnuté časti USA. Medzi ne patrí napríklad Nevada, Florida alebo Severná Karolína. McCain však začína strácať aj v baštách republikánov ako je Ohio. Prieskumy v Spojených štátoch sa v minulosti viackrát ukázali ako zradné, momentálne sa však zdá, že tím McCain-Palinová ťahá za kratší koniec a tandemu Obama-Biden dávajú analytici väčšie šance. Na otázku, kto sa 20. januára oficiálne stane 44. prezidentom USA dajú Americkí voliči odpoveď už o tri dni.
Voľby do 100-členného Senátu sa uskutočňujú každé dva roky, pričom zakaždým sa obmieňa tretina jeho zloženia. Senátori sú volení na šesťročné funkčné obdobie a každý z 50 amerických štátov disponuje v hornej komore Kongresu dvoma zástupcami. Poslanci Snemovne reprezentantov sú volení na dvojročné funkčné obdobie a jednotlivé štáty majú v dolnej komore zastúpenie podľa počtu obyvateľov. Malé štáty majú garantované minimálne jedno poslanecké miesto (napríklad Aljaška), najľudnatejší americký štát Kalifornia disponuje 53 zákonodarcami.
Napriek tomu, že zloženie Snemovne a Senátu je z politického hľadiska zásadné, svet sa viac sústreďuje na to, kto v Oválnej pracovni vymení dosluhujúceho prezidenta Georgea Busha a stane sa 44. šéfom Bieleho domu. Podľa posledných prieskumov má voči republikánovi Johnovi McCainovi mierne navrch demokrat Barack Obama. Nebolo by to však prvýkrát, kedy by kandidát s väčším počtom hlasov na celoštátnej úrovni nakoniec kreslo prezidenta nezískal. Naposledy na väčšinový volebný systém doplatil demokrat Al Gore, ktorý v tesnom súboji prehral práve s Georgeom W. Bushom. V niektorých kútoch USA sa však voľby začali už teraz. V 31 štátoch môžu registrovaní voliči svoje hlasy posielať aj prostredníctvom pošty. Túto možnosť v hojnom počte tradične využíva 1,4 milióna amerických vojakov pôsobiacich v zahraničí, rovnako tak však robia aj bežní Američania, keďže volebný deň nie je v Spojených štátoch štátnym sviatkom.
Americké prezidentské voľby 2008 bez ohľadu na víťaza zaznamenajú množstvo prvenstiev. Nech nepopulárneho Georgea Busha nahradí v úrade ktokoľvek z dvojice Obama-McCain, prezidentom USA sa stane prvýkrát muž, ktorý sa narodil mimo kontinentálneho územia Spojených štátov. McCain má totiž v rodnom liste zapísanú americkú vojenskú základňu v Paname a Obama sa narodil v havajskej metropole Honolulu. McCain je už teraz vo svojich 72 rokoch najstarším Američanom (prvýkrát) kandidujúcim do Bieleho domu, ak nepočítame Ronalda Reagana, ktorý svoje druhé funkčné obdobie začal ako 73-ročný. Obama by bol prvým afroamerickým šéfom Oválnej pracovne a zároveň prvým prezidentom USA zo štátu Illinois, ak nepočítame toho istého Ronalda Reagana, ktorý sa síce narodil v štáte Illinois, kandidoval však za štát Kalifornia.
Väčšinový volebný systém, vďaka ktorému v rámci jednotlivých štátov víťaz berie všetko, zapríčiňuje, že boje o kreslo prezidenta v praxi nebudú prebiehať na celom území Spojených štátov. O tradične konzervatívne (napríklad Texas) a demokratické štáty (napríklad New York) sa bojovať nebude a dôležité tak budú nerozhodnuté časti USA. Medzi ne patrí napríklad Nevada, Florida alebo Severná Karolína. McCain však začína strácať aj v baštách republikánov ako je Ohio. Prieskumy v Spojených štátoch sa v minulosti viackrát ukázali ako zradné, momentálne sa však zdá, že tím McCain-Palinová ťahá za kratší koniec a tandemu Obama-Biden dávajú analytici väčšie šance. Na otázku, kto sa 20. januára oficiálne stane 44. prezidentom USA dajú Americkí voliči odpoveď už o tri dni.
Voľby do 100-členného Senátu sa uskutočňujú každé dva roky, pričom zakaždým sa obmieňa tretina jeho zloženia. Senátori sú volení na šesťročné funkčné obdobie a každý z 50 amerických štátov disponuje v hornej komore Kongresu dvoma zástupcami. Poslanci Snemovne reprezentantov sú volení na dvojročné funkčné obdobie a jednotlivé štáty majú v dolnej komore zastúpenie podľa počtu obyvateľov. Malé štáty majú garantované minimálne jedno poslanecké miesto (napríklad Aljaška), najľudnatejší americký štát Kalifornia disponuje 53 zákonodarcami.
Napriek tomu, že zloženie Snemovne a Senátu je z politického hľadiska zásadné, svet sa viac sústreďuje na to, kto v Oválnej pracovni vymení dosluhujúceho prezidenta Georgea Busha a stane sa 44. šéfom Bieleho domu. Podľa posledných prieskumov má voči republikánovi Johnovi McCainovi mierne navrch demokrat Barack Obama. Nebolo by to však prvýkrát, kedy by kandidát s väčším počtom hlasov na celoštátnej úrovni nakoniec kreslo prezidenta nezískal. Naposledy na väčšinový volebný systém doplatil demokrat Al Gore, ktorý v tesnom súboji prehral práve s Georgeom W. Bushom. V niektorých kútoch USA sa však voľby začali už teraz. V 31 štátoch môžu registrovaní voliči svoje hlasy posielať aj prostredníctvom pošty. Túto možnosť v hojnom počte tradične využíva 1,4 milióna amerických vojakov pôsobiacich v zahraničí, rovnako tak však robia aj bežní Američania, keďže volebný deň nie je v Spojených štátoch štátnym sviatkom.
