OSLO - Predstavitelia nórskej polície v stredu označili za vylúčenú možnosť, že by mal terorista Anders Behring Breivik pri minuloročných útokoch nejakých komplicov. Vyjadrili sa tak na ďalšom z pojednávaní okresného súdu v Osle, ktorý rozhoduje o Breivikovom osude. Obžalovaný už dávnejšie vypovedal, že je súčasťou medzinárodnej extrémistickej skupiny. Podľa polície však nič nenasvedčuje tomu, že hovorí pravdu.
"Sme si istí týmto záverom: Žiadny dôkaz v tomto prípade nenasvedčuje tomu, že ma akýchkoľvek fyzických alebo psychologických komplicov," povedal pred sudcami náčelník osloskej polície Kenneth Wilberg. Breivik sa vo svojich výpovediach rovnako ako aj v rozsiahlom manifeste, ktorý rozosielal pred útokmi elektronickou poštou, označuje za popredného člena novodobého Rádu templárov, čo je podľa neho celoeurópska organizácia založená v roku 2002 v Londýne s cieľom brániť Európu pred multikulturalizmom a "moslimskou inváziou". Tridsaťtriročný extrémista následne priznal, že jeho opis bol prehnaný a v skutočnosti ide len o šesťčlennú skupinu. Trvá však na tom, že ostatné "bunky" môžu kedykoľvek znova zaútočiť.
Breivikov prípad je najväčším, akým sa doteraz zaoberali nórske orgány, a v istom štádiu sa do vyšetrovania zapájalo až okolo tisíc policajtov. Podľa vyjadrenia Alfa Nissena z kriminálnej polície sa vyšetrovateľom podarilo "zdokumentovať veľkú časť jeho života, ale neidentifikovali žiadnych komplicov". Zároveň však priznal, že "teoreticky nie je možné dokázať, že niečo neexistuje".
Breivik čelí pred súdom obvineniam z terorizmu a úkladných vrážd. V júli 2011 najprv odpálil bombu v centre Osla, pričom usmrtil osem ľudí. Následne sa presunul k jazeru Tyrifjorden, kde na ostrove Utöya spustil paľbu na účastníkov letného tábora Robotníckej strany a zabil tam 69 z nich. Samozvaný bojovník proti multikulturalizmu súdu povedal, že jeho cieľom bolo zavraždiť všetkých približne 600 mladých ľudí. Nad svojimi činmi neprejavil ľútosť a označil ich za "nevyhnutné".
