SAO PAULO - Brazília bojuje s ďalšou environmentálnou katastrofou: v Pantanale, najväčšom mokraďovom území na svete, vyčíňajú najhoršie požiare za posledné roky. Situácia v oblasti je kritická, varovala vo štvrtok podľa agentúry AFP vláda štátu Mato Grosso do Sul.
Paulo Barbosa de Souza z Centra pre zvládanie rizík po prelete nad postihnutými oblasťami povedal, že rozsah požiarov je "obrovský" a postihli plochu takmer 50.000 hektárov. Podľa brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru (INPE) bolo od začiatku roka na satelitných snímkach Pantanalu identifikovaných 8479 požiarov — najviac za uplynulých 12 rokov. Iba v októbri vypuklo 2427 požiarov — vyše 20-krát viac ako v rovnakom mesiaci minulého roka. Situácia bola horšia len v októbri 2002, keď bolo zaregistrovaných 2761 požiarov.
Príčinou tohto stavu je podľa úradov sucho a trestná činnosť, pravdepodobne nezákonné vypaľovanie vegetácie. Rovnako ako v Amazónii aj v prípade Pantanalu je najväčšou hrozbou rozširovanie plôch pre pestovanie sóje a cukrovej trstiny a chov hovädzieho dobytka. Boj s požiarmi je kvôli vetru a vysokým teplotám veľmi ťažký. Postihnuté sú aj lokality Corumba, Miranda a Aquidauana, cez ktoré do Pantanalu prichádzajú turisti. Už v stredu musela byť uzavretá jedna prístupová cesta. Štát Mato Grosso do Sul preto požiadal federálnu vládu o pomoc.
Názov Pantanal pochádza z portugalského slova pântano, čo znamená mokraď, močiar. Rezervácia sa rozkladá aj v ďalšom brazílskom štáte Mato Grosso, ako aj v častiach Bolívie a Paraguaja. Počas obdobia dažďov je zatopených 80 percent pantanalskej rezervácie, ktorá je domovom množstva rastlín a rôznych druhov zvierat, ako sú jaguáre, pumy, vydry obrovské či kapybary, najväčšie hlodavce na svete. V oblasti žijú aj stovky druhov vtákov, vrátane ohrozenej ary hyacintovej, a obrovské populácie rýb.
Amazonský región sužovali ničivé lesné požiare v auguste a septembri. INPE v polovici októbra oznámil, že medzi januárom a septembrom bolo zaznamenaných 66.750 požiarov, takmer toľko ako počas celého roka 2018. Odborníci pripisujú príčinu tohto stavu environmentálnej politike ultrapravicového brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý je úzko prepojený s poľnohospodárskou loby. Brazílski farmári mohli tak môžu vypáliť namiesto doterajších piatich až 20 hektárov pôdy, aby si vytvorili priestor pre pestovanie plodín a chov dobytka.
Úrady, ktoré majú zabrániť nelegálnemu získavaniu územia, boli za Bolsonara oslabené. Odkedy sa Bolsonaro stal 1. januára 2019 prezidentom, bolo podľa BBC uložených takmer o tretinu menej pokút ako v rovnakom období minulého roka. Ničenie brazílskeho dažďového pralesa postupuje v súčasnosti rýchlym tempom.
Za posledných deväť mesiacov sa odlesňovanie v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka zvýšilo o 93 percent. Po prvýkrát sa tak môže v tomto roku dosiahnuť hranica ročného úbytku zalesnenej plochy o 10.000 km2. Podľa INPE bolo od januára do septembra 2019 odlesnených viac ako 7800 km2 v porovnaní so 4000 km2 v rovnakom období predchádzajúceho roka. Za celý rok 2018 bolo zničených takmer 5000 štvorcových kilometrov lesa.
