MEMPHIS - K najhoršej námornej katastrofe v americkej histórii došlo presne 27. apríla 1865, pred 150 rokmi, takmer polstoročie pred potopením slávneho Titanicu, ktorý spomienku na parník Sultana zatienil. Paradoxne, na palube Sultany, ktorá praskala vo švíkoch, vyhaslo podľa historikov oveľa viac životov ako na Titanicu!
Zabudnutý príbeh amerického parníku Sultana historikov dodnes fascinuje. Práve v čase, keď došlo k jednej najväčších lodných katastrof, noviny písali najmä o smrti prezidenta Abrahama Lincolna a smrť stoviek pasažierov na rieke Mississippi jednoducho veľkoryso prehliadli.
Loď nikdy nemala vyplávať
Loď osudného 27. apríla 1865 kotvila vo Vicksburgu , kde čakala na bývalých vojnových zajatcov z vojny Severu proti Juhu. Obrí drevený parník bol pôvodne určený na prevoz bavlny, ale občas slúžil aj na prepravu ľudskej posádky. Jeho kapacita bola len 376 cestujúcich. V ten deň ich však podľa historických záznamov nastúpilo aspoň 2 400. „Prepravovali nás ako ošípané, každá voľná plocha na státie bola obsadená,“ spomínal desiatnik George M. Clinger. Na palube sa nahromadilo toľko cestujúcich, že sa podľa svedkov paluba začala pod ich ťarchou prehýbať a loď museli vystužiť trámami.
Posledná záhada Titanicu vyriešená: Vďaka DNA!
Nielen neúnosná hmotnosť cestujúcich bola predzvesťou katastrofy. Kapitán a ďalší členovia riadiacej posádky vedeli, že zo strojovne sa ozýva znepokojivé klepanie. Jeden zo štyroch uhoľných kotlov začal presakovať a na opravu bolo treba počkať niekoľko dní. Na to však nebol čas ani peniaze, pretože velenie posádky malo zmluvu so súkromným prepravcom a za transport vojakov mali prisľúbené odmeny. Deravý kotol sa pokúsili rýchlo zalátať a s jeho opravou počkať, až kým sa loď nedostane do cieľa.
Keď extrémne preťažená Sultana brázdila vlny rozbúrenej rieky Mississippi proti prúdu v skorých ranných hodinách, začali sa ozývať uhoľné kotly, ktoré pracovali nad svoje možnosti. Okolo druhej hodiny ráno tri z kotlov náhle explodovali a masívny výbuch okamžite zabil stovky ľudí. Z parníka vystreľovali žeravé uhlíky a tí, ktorí horiacu loď videli z brehov, ju upisovali ako horiace peklo.
Jediný záchranný čln
Ľudia, ktorých výbuch nezasiahol, mali na výber len jednu z dvoch možností – skočiť do rozbúrenej rieky alebo zhorieť na palube Sultany. Zúfalí a zoslabnutí muži skákali do vody a pomedzi silný prúd v mrazivej rieke sa snažili pridržiavať drevenej sutiny z lode či obhorených tiel. Na Sultane bol len jediný záchranný čln, o ktorý začala posádka zvádzať nemilosrdný súboj. Muži sa medzi sebou mlátili v snahe zachrániť si holý život, jeden z nich dokonca napadol ženu, ktorá sa snažila dostať do člnu. Avšak preplnený záchranný čln ťarchu ľudí nezvládol a potopil sa s nimi do temných vôd.
Ešte niekoľko dní po katastrofe vyťahovali záchranári z vody mŕtve telá a odhaduje sa, že na palube zahynulo viac ako 1 800 cestujúcich, teda o tristo viac, ako na Titanicu v roku 1912. Parník Sultana podľa portálu History.com neskôr začali prezývať „Americký Titanic.“ Napriek tomu táto tragédia upadla do zabudnutia, pretože v jej čase Amerika riešila smrť Abrahama Lincolna a koniec občianskej vojny.
Po katastrofe sa v médiách objavili aj konšpiračné teórie o tom, že na palube bola nastražená bomba. Vyšetrovatelia potopenia Sultany nakoniec tragédiu uzavreli s tým, že za ňu nikto nie je zodpovedný a nikto nebude stíhaný. Obete katastrofy však utrpeli v roku 1987 ďalšie zneuctenie. Armáda ich telá vyhrabala z hrobov, aby ich mohli s poctami pochovať na Národnom cintoríne v Memphise. Hoci vojaci na truhly obetí pripisovali ich mená, identifikácia niektorých nebola možná. Preto dnes odpočívajú v dlhom rade neoznačených hrobov.
