BRATISLAVA – Hrôza, ktorú si Slovák, žijúci v srdci Európy ani nedokáže predstaviť. Panika, chaos a bezmocnosť sprevádzali ľudí zo severu Talianska po včerajších dvoch silných zemetraseniach. V krajine historických pamiatok sa zastavil čas a so strašnými chvíľami, ktoré prežívali počas otrasov zeme, sa podelili aj čitatelia Topiek žijúci v Taliansku. Prečítajte si, ako hrôzu vnímali.
Čitateľ Topiek – 29. 5. 2012 poobede
Ľudia v panike na uliciach, doprava zastavená v epicentre diania, TV prenosy zlyhávajú, no napriek tejto hroznej situácii sa organizuje veľmi rýchlo civilná obrana. Bohužiaľ, zatiaľ 11 mŕtvych, množstvu zrútených kultúrnych pamiatok už niet pomoci. Keďže v posledných 2 hodinách bolo až 39 nových otrasov, ľudia v strachu čakajú, čo sa stane.
Alica
Som Slovenka žijúca v severnom regióne Talianska, momentálne postihnutom zemetrasením a v podstate môžem len potvrdiť paniku a strach, čo sa tu momentálne šíri. Mňa osobne dnes ráno zemetrasenie zasiahlo v kostole na konci rannej omše, chvíľu to trvá, kým si človek uvedomí, čo sa deje aj preto, lebo to vôbec nečaká. My sme sa a úplne s neznámymi ľuďmi chytili za ruky a utekali spolu vystrašení preč, tak ako sa má – von na čo najviac otvorene priestranstvo, ľudia sa navzájom skontrolovali a utešovali. Na približne 15 minút nastal výpadok rádia, telefónne siete preťažené, najviac strachu ale prichádza s večerom, keď ľudia nevedia, čo príde.
Zobudiť sa o 3-4 v noci na skutočný otras o sile 6 stupňov a počuť ten typický hluk, čo ho sprevádza, ktorý nikdy nevymažete z hlavy – je to ako dupot koní a búrka dokopy – v pyžame utekať von z domu uprostred noci bosý, ľudia s deťmi na rukách a nikto nevie, čo bude. A spávať oblečený s taškou a osobnými vecami vedľa postele. Alebo v utorok ráno – ľudia neboli schopní dozvedieť sa, čo je s ich rodinami, deti boli v šoku, museli sa schovať pod lavice a potom boli školy evakuované, dopravný kolaps... Absolútny strach a panika o svojich najbližších a absolútna bezmocnosť.
Jediné šťastie bolo, že sa to stalo ráno o 9-tej, lebo keby to udrelo v noci, tak by bolo mŕtvych oveľa viac. Odhaduje sa, že by to prekonalo aj zemetrasenie v Aquille spred pár rokov.
Petr Tesar 13
Tak dneska ráno jsem byl v práci, když přišel první otres. Naštěstí se rozhoupali jen světla. Díky Bohu bylo od nás epicentrum tak 200 km, ale můžu říct, že je to hodně divný pocit, když se s váma třepe zem – takové hnusné dunění jakoby hromy. Doufám, že bude už klid. Tady to jinak popadá všechno všude. Tu mají staré baráky. Verona plná památek a samozřejmě i lidí. Dneska asi nebudu spát, ale čekat. Určitě se ještě neco objeví.
Martin Gejguš
Pracujem v Taliansku v okrese Verona, mestečko Erbe' a aj tu bolo veľmi cítiť otrasy zeme. Prvé okolo deviatej som akosi nevnímal, nakoľko som bol v poli, ale otras pred 13:00 bol dosť citeľný, to som bol na dome a hýbalo sa všetko. Nepríjemný pocit. V našej lokalite našťastie žiadne škody nie sú.
Milan
Žijem v Bolzane, akurát o 12:45 som zacítil malé chvenie v dome. Je to smutné, no Taliani si poradia aj s takými ťažkosťami.
Lejla z Humenného
Žijem v Taliansku, presnejšie v Bergame na severe Talianska a zemetrasenie som cítila až dva razy. Raz ráno niečo po 09:00 a potom o 13:00. To prvé trvalo asi 10 sekúnd a triasla sa posteľ, luster a dvere, to druhé bolo kratšie, ale bolo ho cítiť trošku viac. Našťastie sa nič nestalo, ale musím priznať, že som sa dosť zľakla. Je mi ľúto ľudí, ktorým to napáchalo veľké škody a chcem zaželať úprimnú sústrasť pozostalým obetí tejto katastrofy. Dúfajme, že tak skoro sa to nezopakuje.
ewa301
Bývam s dcérou v Reggio Emilia - neďaleko Modeny. Tento deň je pre nás nezabudnuteľný, ale chvalabohu sme v poriadku. Držíme palce celému regiónu a želáme Slovákom, aby to nikdy nezažili!
Lucia Zamečniková – 29. 5. 2012 o 21:19
Bohužiaľ, je tu už 16 obeti a 5 nezvestných... V tomto momente 14000 ľudí je v stanoch, na uliciach, v karavanoch... V strachu sme vyšli von na ulicu.
Denisa Damová
Žijem v Miláne 9 rokov a to, čo sa deje so zemou od januára tohto roka, ešte ani raz som nezažila. V januári sa zem triasla trikrát, 20. mája dvakrát a to som bola len 90 km od miesta spadnutých budov. Bolo to cítiť viac ako v Miláne a včera dvakrát. V meste blízkom od nešťastia som bola na 4. poschodí a budova sa triasla pomalým pohybom smerom dopredu a dozadu. Mala som veľký strach, že sa prevráti. Bolo to ráno o 4:00 a trvalo to 20 sekúnd. Všetci ľudia vtedy vyšli von, ale po pol hodine sa pobrali do svojich bytov. Ja som ani oko nezažmúrila, pretože som čakala, že sa bude ešte raz triasť zem. A tak sa stalo o 11:00 ráno, ale už len dvoj-troj sekundový otras.
A dnes ráno o 9:00 v Miláne zasa budíček – zemetrasenie, ale už som sa tak nebála, už som si zvykla. Zo stropu mi visia zvončeky, ktoré sa ešte nikdy nehýbali a podľa nich zistím, že začína zemetrasenie. Počula som, ako začali zvoniť, posteľ sa mi triasla a aj luster. Som pokojná len kvôli tomu, že to nie je také silné ako v meste Modena a Bologna a v Miláne ani nikdy nebolo. Bývam na druhom poschodí, najhoršie to majú ľudia na vyšších poschodiach. A viem, že v prípade silného zemetrasenia nikdy netreba používať schody, tie sú ako prvé, čo sa rozpadne a ani výťah. Treba ostať pod zárubňou dverí, tam je najmenšia pravdepodobnosť, že múry spadnú. Je to nepríjemný pocit, v prvých sekundách, keď to začína, myslím len na to, kedy to skončí a aby sa nerozpadla budova. Nie všetky budovy sa rozpadnú, väčšinou tie staršie alebo tie vystavané z nekvalitného cementu.
Dúfam len, že už viac nebude zemetrasenie, pretože tohto roku je už toho veľa, a hlavne pre ľudí v okolí Bologne a Modeny, kde je to najsilnejšie.
Na včerajšie zemetrasenie sme sa opýtali aj profesora Petra Mocza z Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied.
Sú zemetrasenia s magnitúdom 5 až 6 pre Európu niečím výnimočným?
Nie v Grécku a Taliansku. Na území týchto krajín je zemetrasná aktivita podstatne vyššia ako na území iných Európskych krajín. Na území súčasného Talianska vzniklo za uplynulých 1000 rokov vyše 30 zemetrasení s magnitúdom väčším ako 5. Najväčším bolo zemetrasenie v r. 1693 pri Sicílii (magnitúdo 7.5). Najväčším zemetrasením v 20. storočí bolo zemetrasenie pri Messine v r. 1908 (magnitúdo 7.2). Počas tohto zemetrasenia zahynulo asi 120 000 ľudí.
Je užitočné pripomenúť, že ak je magnitúdo jedného zemetrasenia o jednotku väčšie ako druhého, tak to väčšie zemetrasenie uvoľní asi 32-krát viac energie vo forme seizmických vĺn.
Zemetrasenia v oblasti Bologne nie sú časté, ale talianskych seizmológov ich vznik neprekvapil. Prekvapujúce sú niektoré ich účinky na moderné stavby.
Čo by znamenalo takéto zemetrasenie na Slovensku?
V prípade zemetrasení hodnotíme jednak jeho veľkosť jednak jeho účinky. Veľkosť charakterizujeme tzv. seizmickým momentom a z neho odvodeným momentovým magnitúdom (najväčšie zemetrasenie v uplynulých dňoch malo momentové magnitúdo 6.0). Zemetrasenie môže mať účinky na človeka, predmety, objekty, stavby a prírodu. Tie charakterizujeme na každom mieste, kde účinky pozorujeme, hodnotou makroseizmickej intenzity podľa makroseizmickej intenzitnej stupnice (v Európe – EMS98 – 12-stupňová Európska makroseizmická stupnica). Hodnota makroseizmickej intenzity na danom mieste nemusí korelovať s veľkosťou zemetrasenia. To preto, lebo účinky zemetrasenia môžu výrazne závisieť od lokálnych povrchových podmienok a následne interakcie medzi lokálnou geologickou štruktúrou a objektom alebo budovou.
Predpokladáme, že najväčšie zemetrasenia na Slovensku nemali magnitúdo väčšie ako 5,7. A väčšie ani v budúcnosti neočakávame. Makroseizmické účinky zemetrasení v roku 1443 na strednom Slovensku, 1673 pri Komárne, 1858 pri Žiline a 1906 pri Dobrej Vode však boli dramatické a otrasené oblasti mali rozlohu aj 30 000 km2.
V súčasnosti je aj hustota aj technologická zložitosť osídlenia v daných oblastiach vyššia. Účinky budúcich zemetrasení budú veľmi závisieť od kvality stavieb, ale aj od toho, kedy počas dňa k zemetraseniu dôjde.
