BRATISLAVA - Po tragickej nehode, pri ktorej zahynulo v mikrobuse sedem opatrovateliek a vodič, sa vynárajú stále nové a nové informácie od žien, ktoré majú so staraním sa o ľudí v Rakúsku svoje skúsenosti. Do redakcie nám napísala čitateľka, ktorá túto prácu vykonáva už takmer dve desaťročia a objasnila svoj pohľad na fungovanie sprostredkovateľského biznisu. Podľa jej slov ide o zdieranie.
"Pracujem v Rakúsku 17 rokov a chcem podotknúť, že už vtedy sa muselo jazdiť so zmluvnou prepravou. Opatrovanie v tom čase prebiehalo načierno, tak ako aj prepravcovia, ani agentúry to nemali kóšer s legálnosťou. Možno ani dodnes. Vyrástli ako huby po daždi a dnes už môže byť každý agentúra aj prepravca. Agentúry svoju činnosť skrývajú za inú činnosť a šoféri sú pozbieraní po celom Slovensku, aby zvážali ženy na pumpy do Bratislavy, tam si ich prečejndžujú podľa rajónov a ťahajú ďalej. Nazad detto," uviedla Magdaléna.
Kto sa nabaľuje na biznise?
Podľa našej čitateľky sa agentúra nabalí, lebo dá opatrovateľke prácu, potom sa agentúra nabalí druhýkrat, keď dá rodine opatrovateľku a tretíkrat sa nabalí vtedy, keď dá prepravcovi opatrovateľky, za ktoré im zaplatí prepravca na hlavu - teraz 5 eur.
Potom sa agentúra nabalí vtedy, keď dojedná s rodinou, za koľko eur bude opatrovateľka pracovať. "Vymyslela to pre seba veľmi jednoducho a pre opatrovateľku veľmi nevýhodne. Zinkasuje si totiž od rodiny sumu napríklad 65 eur na deň. Toľko vie rodina, ze platí opatrovateľke na deň, ale opatrovateľka je v agentúre informovaná, ze zarobí 55 eur na deň. Rozdiel ostáva samozrejme agentúre a agentúra posiela opatrovateľke peniaze na účet, čo je samozrejme pre opatrovateľku nevýhodné, lebo si chce doniesť zarobené peniaze domov a nie čakať ešte kým dorazia na účet," dodala Magdaléna.
Opatrovateľka ukázala zmluvu s agentúrou: Za takýchto podmienok sa jazdí z Rakúska
Za zderstvo označila aj správanie prepravcov, lebo ak sa rozhodne opatrovateľka po turnuse ostať napríklad na návšteve u známych v Rakúsku, tak cestu na Slovensko si musí zaplatiť, aj keď do vozidla nenastúpi. "Prepravcovia to zdôvodňujú tým, že im ostane prázdne miesto v aute, čo však nie je chyba opatrovateľky, ale chyba samotného prepravcu, lebo si to miesto neobsadí. Má na to predsa 3 dni od nahlásenia odvozu opatrovateľkou, ktorá udá, že nazad cestu nepotrebuje. Potom prišli na rad príplatky za batožinu," vysvetlila.
Vzťah agentúra - opatrovateľka
Podľa Magdalény sa každá agentúra správa k opatrovateľke majetnícky a ako zamestnávateľ v zmysle - musíte, nesmiete, inak nedostanete prácu. "Skutočný vzťah je medzi nimi vlastne obchod. Agentúra predá za províziu miesto, čiže rodinu opatrovateľke, ona zaplatí províziu, čiže kúpi. Napíše sa zmluva o sprostredkovaní práce a tu by mal nárok na opatrovateľku zo strany organizácie, ktorá má dúfam licenciu na sprostredkovateľskú činnosť končiť. Ale nekončí! Práve prebehnutou transakciou si agentúra začne myslieť, že opatrovateľka je jej majetkom, a tak sa k nej aj s prepravcom správajú. A až tu prichádza na rad opatrovateľka, o ktorú sa supy zaujímajú z jediného dôvodu. Je zdroj ich príjmu, je to kus, je do počtu. Nemá na nič nárok, musí všetko akceptovať, ale ona je rada, že má prácu, aj keď v zahraničí, aj za cenu toho, že je zdieraná z každej strany, že doma sú veľakrát malé deti. Aj za cenu toho, že je veľakrát v ohrození pri zaspávajúcom šoférovi. Mne raz na moju otázku: "Vy ste unavený, prečo si neoddýchnete?", jeden zaspávajúci šofér odpovedal: "A kedy by sme potom prišli domov?" Kľudne môže byť, že aj NIKDY," tvrdí opatrovateľka, podľa ktorej takto vyzerá krutá realita biznisu s ľuďmi a dodáva, že treba upraviť aj diery v zákone, aby nebolo viac umožnené chytrákom zdierať ženy.
