TRENČÍN/BRATISLAVA - Prvý máj dnes ľudia vnímajú skôr ako deň, kedy si vďaka štátnemu sviatku majú možnosť oddýchnuť od školských a pracovných povinností, ale v minulosti sa navonok spájal predovšetkým s nezabudnuteľnými socialistickými pochodmi, ktorými žili všetky mestá. Výnimkou nebol ani Trenčín, ktorému v búrlivom roku 1968 hrozili veľké nepríjemnosti.
Krátko pred vpádom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa trojica mladíkov rozhodla prevziať iniciatívu a nápismi vyjadriť nesúhlas s prázdnymi sľubmi vrchnosti.
"Ráno 1. mája 1968 sa mesto prebudilo do pomaľovaných hesiel za Klub mládeže. Bol z toho poriadny prúser. Bola to prvá "lastovička" slobodného (zakázaného) prejavu názorov," opísal udalosť Emil Sedlačko z občianskeho združenia Rovnosť, bratstvo, sloboda, ktorý po 46 rokoch prezradil aj identitu tých, ktorí nabrali odvahu postaviť sa diktátu spoločnosti.
"Súdruhovia len sľubovali a nič. Keď sme už vypratávali pivničné priestory na Mierovom námestí, tak papaláši tam spravili pivnú pivnicu. Trpezlivosť pretiekla a bola akcia - trojica mladých popísala schody MsÚ, cielené verejné múry, ba aj tribúnu," uviedol Sedlačko s tým, že do osláv chýbali minúty a ich dielo už nešlo zmazať.
Odvážlivci však mali veľké šťastie, pretože ich nechytili a navyše otázka klubu sa začala riešiť verejne. "Bolo tu divadielko, beat. skupiny, divadlo poézie. Trenčín žil veľkým kultúrnym životom. Dnes už možno povedať mená aj nahlas: Eugen Szép, Peter Gračka a Emil Sedlačko," dodáva jeden z hlavných aktérov udalostí.
V Trenčíne však neprestali s rebelovaním ani po 21. auguste 1968. Otáčali smerové tabule, zatierali tie, ktoré sa otočiť nedali, vydávali letáky a plagáty s textom Rusi domov, Brežnev sa zbláznil, organizovali pochody mladých s československou zástavou a nápismi: Nevolali sme vás! alebo zapaľovali sovietske noviny. "Smer smetisko a smer Bratislava sme otočili a zrazu sa konvoj ruských obrňákov ocitol na smetisku," opísal Sedlačko pre TASR situáciu po príchode vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie.
