ORAVA - Susedské vzťahy bývajú niekedy veľmi komplikované a občas sa stane, že si ľudia navzájom nevedia prísť ani na meno. Iné však je, keď niekto prekročí hranice a dobré občianske spolunažívanie vymení za sebectvo. V takom prípade sa môže prihodiť niečo podobné, ako zažila naša čitateľka z Oravy.
"Po tuhej zime sme si uviazali nášho psa k búde do našej záhrady. Úpenlivo brechal a suseda vyprovokoval k tomu, že nás upozornil, aby sme s brechaním niečo urobili. Vysvetlili sme mu, že chceme, aby si zvykol na reťazi a že nemôže byť pustený, pretože uteká a preskočí aj bránu," začína rozprávanie Barbory, ktorá sa rozhodla s Topkami podeliť o svoju nepríjemnú skúsenosť.
"Cez noc sme Mojšu (weimarského stavača) zatvorili do drevárne a ráno opäť uviazali k búde. Pre nedostatok času sme ju ďalšiu noc nezatvorili do drevárne a ostala na reťazi, čo sa nám stalo osudným. Jej sa stalo osudným to, že bola mierumilovná, nikoho nikdy nepohrýzla a verila aj naoko veľmi láskavým ľuďom. Ráno sme našli obojok na reťazi, ale Mojšu nie," uviedla s tým, že sused ju vraj počul brechať, ale spal až do rána a o ničom nevie. Navyše sa celý nasledujúci deň zaujímal, či sa už našla.
Hoci sa Mojša zvykla zatúlať, vždy sa vrátila späť a zúfalá rodina preto zatlačila na suseda. Ten sa mal napokon priznať, že psíka v noci šupol do auta a zaviezol do Spišského Štvrtka k rómskej osade. Keď sa vydali po jeho stopách, Mojšu už nenašli, ale istý miestny obyvateľ tvrdil, že ich psíka videl. A aká mala byť reakcia suseda na svoj čin? "Prepáč, preplo mi," malo znieť jeho vysvetlenie.
S "nezištným" mužom sme sa pokúsili telefonicky skontaktovať, ale po vypočutí si našej žiadosti o stanovisko sa rýchlo rozlúčil. "Ďakujem, dopočutia," povedal Topkám a položil.
