BRATISLAVA - Spanilá jazda slovenskej koruny sa s najväčšou pravdepodobnosťou definitívne končí.
Rada ministrov financií krajín Európskej únie (Ecofin) má totiž na svojom utorňajšom rokovacom programe stanovenie definitívneho konverzného kurzu, pri ktorom sa budú na Slovensku meniť koruny za eurá pri prechode na spoločnú menu od 1. januára budúceho roku. Analytici oslovení agentúrou SITA pritom predpokladajú, že konverzný kurz bude stanovený pravdepodobne na úrovni súčasnej centrálnej parity 30,1260 SKK/EUR, čo by znamenalo, že trhový kurz koruny voči euru by sa mal zhruba na súčasných úrovniach, teda okolo úrovne 30,300 SKK/EUR, pohybovať až do konca roka a zániku koruny ako samostatnej meny. Banky totiž budú síce naďalej predávať a kupovať eurá za koruny, avšak najmä na zabezpečenie platobného styku. "Po oznámení konverzného kurzu už nevidíme veľký priestor pre špekulatívne obchodovanie, pohyb trhového kurzu očakávame okolo stanoveného konverzného kurzu, iba s nepatrnými výkyvmi. Výrazné výkyvy kurzu či už smerom nadol alebo nahor však považujeme za nepravdepodobné," uviedla pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Eva Sárazová.
Akokoľvek je trh so slovenskou korunou malý, možno skonštatovať, že finančné trhy prichádzajú o výnosnú investíciu. "Počas pobytu v systéme ERM II, režime, ktorého cieľom je preukázanie kurzovej stability bez výrazných nerovnováh a administratívnych zásahov, posilnila slovenská koruna voči euru o viac ako 20 %, približne o 8,7 % ročne. Stala sa tak v prostredí globálnych finančných turbulencií jednou z globálne najvýnosnejších investícií, najmä po zohľadnení sprievodného rizika," konštatoval analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Za týmto prudkým zhodnocovaním koruny v posledných rokoch možno podľa ekonómov hľadať, okrem rastu a celkovo dobrej kondície ekonomiky, predovšetkým ambíciu Slovenska prijať euro. "Vidno to bolo napríklad po voľbách, keď investori húfne predávali koruny a národná banka zasahovala v jej prospech. Tlak sa zastavil, až keď sa nová vláda prihlásila k cieľu prijať euro. Posilňovanie neskôr zastavili až intervencie NBS proti korune," dodal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Koruna sa na svoj zánik začala oficiálne pripravovať vstupom do systému výmenných kurzov ERM II, ktorý sa nazýva aj "čakárňou na euro". Základnou podmienkou úspešnej účasti v systéme pritom bolo to, aby sa koruna nevychýlila od stanoveného stredového kurzu, teda centrálnej parity, o viac ako 15 % nahor alebo nadol. "Vstup koruny do režimu ERM II v piatok 25. novembra 2005 bol veľmi dobre pripraveným prekvapením, hoci je namieste pripomenúť, že ešte dva týždne pred ním sa koruna pohybovala na úrovniach o viac ako 40 halierov slabších, teda pri 38,900 SKK/EUR. Napriek tomu, to, že išlo o dostatočné prekvapenie, potvrdilo aj prudké posilnenie o 2,2 % hneď v pondelok ráno 28. novembra 2005," opisuje vývoj pri vstupe koruny do mechanizmu výmenných kurzov Vaňo. Prvá centrálna parita bola pritom stanovená na úrovni 38,455 SKK/EUR.
Vstupom do ERM II tak dalo Slovensko trhom jasný signál o tom, že ambície prijať euro v roku 2009 berie vážne. V pásme 37,000 SKK/EUR až 38,000 SKK/EUR sa potom koruna obchodovala až do predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali v júni 2006. "Výsledok predčasných volieb, ktoré sa konali v júni 2006, respektíve zloženie novej vlády, však spôsobilo určitú neistotu na trhu a koruna začala oslabovať," uviedla Sárazová. Tu pritom na trh vstupovala masívnymi intervenciami Národná banka Slovenska (NBS), ktorá tak zakročila proti ďalšiemu oslabovaniu meny. "Po, dá sa povedať, úspešných intervenciách a taktiež v dôsledku nenapĺňania sa obáv zo zloženia novej vlády, koruna začala postupne zhodnocovať a vracať sa na úroveň spred volieb. Posilňovanie meny vyvolané zlepšujúcimi sa ekonomickými číslami, vplyvmi reforiem minulej vlády a taktiež ambíciami novej vlády prijať euro v plánovanom termíne pokračovalo až do konca roka 2006," dodala.
Pred koncom roka sa pritom koruna pustila do prepisovania historických tabuliek, hranica 37 SKK/EUR padla v októbri. Postupne padali ďalšie rekordy, až počas zníženej sviatočnej volatility pri dobýjaní úrovne 34 SKK/EUR opäť zasahovala centrálna banka, tentokrát však proti posilňovaniu koruny. Spomaliť jej posilňovanie však skúšala aj inými kanálmi. "Na prelome rokov 2006 a 2007 uplatnila NBS v snahe o spomalenie apreciačného tlaku na kurz koruny aj prax zníženia úrokov na medzibankovom trhu tým, že nesterilizovala celý prebytočný objem likvidity z medzibankového trhu," uviedol Vaňo. Ani to však nebolo dostatočné a po prelomení vianočného maxima 34 SKK/EUR nabralo posilňovanie koruny na obrátkach, čo opäť vyprovokovalo centrálnu banku k vstupu na trh začiatkom marca.
O pár dní neskôr, 16. marca minulého roku, prišla aj prvá revalvácia centrálnej parity na 35,4424 SKK/EUR. "Aj napriek tomu kurz koruny hneď v pondelok posilnil až na úroveň 32,700 SKK/EUR, ktorá bola predošlou povinnou intervenčnou úrovňou na silnejšom konci 15-percentného fluktuačného pásma," dodal Vaňo. Centrálna banka tak bola po necelých dvoch týždňoch opäť na trhu a ďalšími masívnymi intervenciami držala korunu na uzde. Na pár dní sa koruna dostala k slabším úrovniam, keď však začala opäť posilňovať, NBS 4. apríla minulého roka opäť zasiahla. "Tentokrát však korunu už nepustila ani na úroveň tridsaťtrojky," konštatovala Sárazová s tým, že od tohto obdobia sa koruna pohybovala až do polovice februára 2008 v jeden a pol korunovom pásme od 32,800 SKK/EUR do 34,300 SKK/EUR.
Prelomenie hranice dovtedajších takmer rok odolávajúcich rekordov pri úrovni 32,700 SKK/EUR prišlo na konci februára. S blížiacimi sa kľúčovými termínmi ohľadom prijatia Slovenska do eurozóny pritom koruna čoraz viac reagovala na správy súvisiace s plnením maastrichtských kritérií, udržateľnosťou ich plnenia v budúcich obdobiach ako i očakávanou úrovňou konverzného kurzu. "V priebehu niekoľkých mesiacov tak koruna posilnila z februárovej tridsaťtrojky cez koncomájovú tridsaťjednotku až k úrovni 30,650 EUR/SKK, keď nakoniec zo stredy na štvrtok 28. mája 2008 prišlo k ďalšej revalvácii a nová parita bola určená na spodnej hranici predchádzajúceho fluktuačného pásma 30,1260 EUR/SKK. Od tohto dňa až po súčasnosť sa už koruna obchodovala len vo veľmi úzkom pásme, približne 10 až 30 halierov nad úrovňou súčasnej parity," dodala Sárazová.
Koruna tak najmä v poslednom období ťažila predovšetkým z pripravovaného vstupu do eurozóny. Tohtoročné výrazné posilňovanie, najmä od zverejnenia konvergenčnej správy Európskej komisie, ktorá Slovensko v podstate posunula do eurozóny, neraz potiahlo aj meny susedných krajín. Vyše 5-percentné posilnenie od začiatku mája do druhej revalvácie parity pritom analytik VÚB banky Martin Lenko považuje už za jav čisto založený na špekuláciách ohľadom druhej revalvácie a budúceho fixného kurzu, kde bol zohľadňovaný budúci vývoj slovenskej ekonomiky. Práve preto by bez euroambícií Slovenska bol kurz koruny voči euru s najväčšou pravdepodobnosťou výrazne vyššie. "Ak by sme euro neprijímali, koruna by za posledné dva roky asi tiež posilnila, avšak oveľa menej. Súčasný kurz by tak bol pravdepodobne výrazne slabší, odhadom v pásme 34 až 35 SKK/EUR," dodal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Akokoľvek je trh so slovenskou korunou malý, možno skonštatovať, že finančné trhy prichádzajú o výnosnú investíciu. "Počas pobytu v systéme ERM II, režime, ktorého cieľom je preukázanie kurzovej stability bez výrazných nerovnováh a administratívnych zásahov, posilnila slovenská koruna voči euru o viac ako 20 %, približne o 8,7 % ročne. Stala sa tak v prostredí globálnych finančných turbulencií jednou z globálne najvýnosnejších investícií, najmä po zohľadnení sprievodného rizika," konštatoval analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Za týmto prudkým zhodnocovaním koruny v posledných rokoch možno podľa ekonómov hľadať, okrem rastu a celkovo dobrej kondície ekonomiky, predovšetkým ambíciu Slovenska prijať euro. "Vidno to bolo napríklad po voľbách, keď investori húfne predávali koruny a národná banka zasahovala v jej prospech. Tlak sa zastavil, až keď sa nová vláda prihlásila k cieľu prijať euro. Posilňovanie neskôr zastavili až intervencie NBS proti korune," dodal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Koruna sa na svoj zánik začala oficiálne pripravovať vstupom do systému výmenných kurzov ERM II, ktorý sa nazýva aj "čakárňou na euro". Základnou podmienkou úspešnej účasti v systéme pritom bolo to, aby sa koruna nevychýlila od stanoveného stredového kurzu, teda centrálnej parity, o viac ako 15 % nahor alebo nadol. "Vstup koruny do režimu ERM II v piatok 25. novembra 2005 bol veľmi dobre pripraveným prekvapením, hoci je namieste pripomenúť, že ešte dva týždne pred ním sa koruna pohybovala na úrovniach o viac ako 40 halierov slabších, teda pri 38,900 SKK/EUR. Napriek tomu, to, že išlo o dostatočné prekvapenie, potvrdilo aj prudké posilnenie o 2,2 % hneď v pondelok ráno 28. novembra 2005," opisuje vývoj pri vstupe koruny do mechanizmu výmenných kurzov Vaňo. Prvá centrálna parita bola pritom stanovená na úrovni 38,455 SKK/EUR.
Vstupom do ERM II tak dalo Slovensko trhom jasný signál o tom, že ambície prijať euro v roku 2009 berie vážne. V pásme 37,000 SKK/EUR až 38,000 SKK/EUR sa potom koruna obchodovala až do predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali v júni 2006. "Výsledok predčasných volieb, ktoré sa konali v júni 2006, respektíve zloženie novej vlády, však spôsobilo určitú neistotu na trhu a koruna začala oslabovať," uviedla Sárazová. Tu pritom na trh vstupovala masívnymi intervenciami Národná banka Slovenska (NBS), ktorá tak zakročila proti ďalšiemu oslabovaniu meny. "Po, dá sa povedať, úspešných intervenciách a taktiež v dôsledku nenapĺňania sa obáv zo zloženia novej vlády, koruna začala postupne zhodnocovať a vracať sa na úroveň spred volieb. Posilňovanie meny vyvolané zlepšujúcimi sa ekonomickými číslami, vplyvmi reforiem minulej vlády a taktiež ambíciami novej vlády prijať euro v plánovanom termíne pokračovalo až do konca roka 2006," dodala.
Pred koncom roka sa pritom koruna pustila do prepisovania historických tabuliek, hranica 37 SKK/EUR padla v októbri. Postupne padali ďalšie rekordy, až počas zníženej sviatočnej volatility pri dobýjaní úrovne 34 SKK/EUR opäť zasahovala centrálna banka, tentokrát však proti posilňovaniu koruny. Spomaliť jej posilňovanie však skúšala aj inými kanálmi. "Na prelome rokov 2006 a 2007 uplatnila NBS v snahe o spomalenie apreciačného tlaku na kurz koruny aj prax zníženia úrokov na medzibankovom trhu tým, že nesterilizovala celý prebytočný objem likvidity z medzibankového trhu," uviedol Vaňo. Ani to však nebolo dostatočné a po prelomení vianočného maxima 34 SKK/EUR nabralo posilňovanie koruny na obrátkach, čo opäť vyprovokovalo centrálnu banku k vstupu na trh začiatkom marca.
O pár dní neskôr, 16. marca minulého roku, prišla aj prvá revalvácia centrálnej parity na 35,4424 SKK/EUR. "Aj napriek tomu kurz koruny hneď v pondelok posilnil až na úroveň 32,700 SKK/EUR, ktorá bola predošlou povinnou intervenčnou úrovňou na silnejšom konci 15-percentného fluktuačného pásma," dodal Vaňo. Centrálna banka tak bola po necelých dvoch týždňoch opäť na trhu a ďalšími masívnymi intervenciami držala korunu na uzde. Na pár dní sa koruna dostala k slabším úrovniam, keď však začala opäť posilňovať, NBS 4. apríla minulého roka opäť zasiahla. "Tentokrát však korunu už nepustila ani na úroveň tridsaťtrojky," konštatovala Sárazová s tým, že od tohto obdobia sa koruna pohybovala až do polovice februára 2008 v jeden a pol korunovom pásme od 32,800 SKK/EUR do 34,300 SKK/EUR.
Prelomenie hranice dovtedajších takmer rok odolávajúcich rekordov pri úrovni 32,700 SKK/EUR prišlo na konci februára. S blížiacimi sa kľúčovými termínmi ohľadom prijatia Slovenska do eurozóny pritom koruna čoraz viac reagovala na správy súvisiace s plnením maastrichtských kritérií, udržateľnosťou ich plnenia v budúcich obdobiach ako i očakávanou úrovňou konverzného kurzu. "V priebehu niekoľkých mesiacov tak koruna posilnila z februárovej tridsaťtrojky cez koncomájovú tridsaťjednotku až k úrovni 30,650 EUR/SKK, keď nakoniec zo stredy na štvrtok 28. mája 2008 prišlo k ďalšej revalvácii a nová parita bola určená na spodnej hranici predchádzajúceho fluktuačného pásma 30,1260 EUR/SKK. Od tohto dňa až po súčasnosť sa už koruna obchodovala len vo veľmi úzkom pásme, približne 10 až 30 halierov nad úrovňou súčasnej parity," dodala Sárazová.
Koruna tak najmä v poslednom období ťažila predovšetkým z pripravovaného vstupu do eurozóny. Tohtoročné výrazné posilňovanie, najmä od zverejnenia konvergenčnej správy Európskej komisie, ktorá Slovensko v podstate posunula do eurozóny, neraz potiahlo aj meny susedných krajín. Vyše 5-percentné posilnenie od začiatku mája do druhej revalvácie parity pritom analytik VÚB banky Martin Lenko považuje už za jav čisto založený na špekuláciách ohľadom druhej revalvácie a budúceho fixného kurzu, kde bol zohľadňovaný budúci vývoj slovenskej ekonomiky. Práve preto by bez euroambícií Slovenska bol kurz koruny voči euru s najväčšou pravdepodobnosťou výrazne vyššie. "Ak by sme euro neprijímali, koruna by za posledné dva roky asi tiež posilnila, avšak oveľa menej. Súčasný kurz by tak bol pravdepodobne výrazne slabší, odhadom v pásme 34 až 35 SKK/EUR," dodal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
