Hity írskej súrodeneckej skupiny The Corrs znejú v rozhlasovom éteri, aj keď troch členov skupiny už viac než hudba zaujíma ich rodinný život. Jedinou výnimkou je najmladšia Andrea. V lete vydala svoj prvý sólový album Ten Feet High a poskytla nám exkluzívny rozhovor o živote obyčajnej hviezdy.
Dlho o vás nebolo počuť. Od vydania posledného
štúdiového albumu The Corrs uplynulo už pár
rokov... Nebáli ste sa, že by ste mohli zísť z očí aj
z mysle fanúšikov? Prísť o všetku tú slávu?
Ja ani moji súrodenci sme nikdy nelipli na sláve
ani sme si nezakladali na tom, že sme celebrity. Nikdy sme nechodili
na honosné párty či iné spoločenské akcie. Podľa mňa je život v anonymite
omnoho krajší, než keď je človek pod neustálym drobnohľadom.
Ja sa sústreďujem na hudbu a to je jediné, čo je pre mňa podstatné.
V hudobnej brandži sa pohybujete od pätnástich rokov, toľko dnes
majú napríklad adepti na SuperStar. Vy môžete po toľkých rokoch
bilancovať. Nebolo to na spevácku kariéru priskoro?
Pozrite sa na to takto. V 15-ich dostanete vďaka speváckej kariére
možnosť cestovať po svete! Mať svoje prvé vlastné piesne a tú nádhernú
naivitu, ktorá sa už nikdy nezopakuje, bolo pre mňa úžasné. Nikdy
to už nebude také ako na začiatku. Aj keď... na druhej strane... teraz
mám zasa viac skúseností.
Každý vek má svoje kladné aj záporné stránky a to sa odrazilo aj v mojej
speváckej kariére. Je krásne, keď človek začína, je odvážny a cítiť to
aj v jeho hudbe, a teraz nehovorím iba o sebe. Keď dnes počúvam prvé
albumy The Corrs, hovorím si: veď sme boli ešte deti! Ale bolo to krásne.
S pribúdajúcimi rokmi chce však človek hovoriť a spievať aj o iných
veciach a iným spôsobom. Človek musí raz dospieť a urobiť ďalší krok.
Vy už dospelá ste, hoci na to nevyzeráte. Hádam nikto by neuhádol,
že už máte Kristove roky. Aký je to pocit?
Ja sa cítim dobre. Neviem, prečo to všetci riešia. (smiech) Z pribúdajúcich
rokov nemám stres, cítim sa bezpečnejšie, istejšie, viac si
vychutnávam život a veci, ktoré mi ponúka. Žijem zo dňa na deň.
Predsa len, nie je to trošku neskoro na začiatok sólovej kariéry?
Najmä v tejto sfére...
Neuvažovala som o tom takto, ale som presvedčená, že robím správnu
vec a v správnom čase. Rozhodla som sa tak preto, lebo zvyšní členovia
mojej rodiny boli zaneprázdnení starostlivosťou o svoje deti a ja
nie. Vzala som to ako znamenie osudu.
Človek by povedal, že sa pridáte „k väčšine“ a namiesto hudby
presmerujete svoju pozornosť tiež na plánovanie rodiny. Nie je
ťažké plávať proti prúdu, keď všetci naokolo žijú babyboomom?
Nie. Súrodenci totiž chápu, že kráčam vlastnou cestou a že zrejme
ešte nenastal čas, aby som sa aj ja venovala deťom.
Venujme sa teda tomu, čo má vo vašom živote prioritu. Váš debutový
sólový album Ten Feet High je na svete už niekoľko mesiacov.
Aký máte z neho pocit?
Je to taký diár dievčiny, ktorá prechádza životom v tejto dobe. Sleduje
okolie a ľudí, ale nikoho nesúdi. Čo sa týka hudobného štýlu, je to
album absolútne odlišný od tých, ktoré sme robili s The Corrs. Koniec
koncov, je to logické, keďže som ho robila sama. Je o mne, ja zaň
nesiem zodpovednosť, pretože som sa na ňom podieľala po všetkých
stránkach. Už sa nemôžem ukrývať za súrodencov, dlhé vlasy a mikrofón.
Ale mám z toho veľkú radosť.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že idete podobnou cestou ako Fergie,
ktorá opustila The Black Eyed Peas, či Beyoncé, ktorá dala pred
Destiny´s Child tiež prednosť vlastnej kariére. Dnes sú ich mená
značkami, ktoré predajú asi čokoľvek. Máte podobné ambície?
Nie. Ja chcem skrátka robiť to, čo robím. Najlepšie, ako môžem.
A tamtie kreatúry sa snažím držať si čo najďalej od tela. Nehovorím,
že by mi bolo proti srsti, keby som dosiahla s tým, čo robím, rovnaký
úspech ako ony. To by som bola určite šťastná. Ale nezaoberám sa tým
nejako vážne, nechávam to na osud.
Vizuálne by ste mohli spomínaným slečnám určite konkurovať.
Niekoľkokrát vás predsa označili za jednu z najkrajších žien Írska,
Veľkej Británie, ba dokonca aj sveta...
Áno, niektoré časopisy to o mne píšu a môj otec s nimi súhlasí.
(smiech)
Potom na tom asi niečo pravdy bude! Máte nejaké tajné recepty
na krásu?
Či na tom niečo pravdy je, neviem, samozrejme, že mi to lichotí. Ale
podľa mňa pre každého muža je najkrajšou ženou na svete tá, ktorú
miluje. A recept na krásu? Nič špeciálne. Väčšinou sa stravujem zdravo,
rada sa prechádzam, nefajčím... To je asi všetko. Žijem celkom
normálny život. Iba občas sa vo mne bije túžba po obyčajnom živote
s kariérou speváčky a herečky. Snažím sa v tom nájsť rovnováhu.
Keď už ste načrtli tie citové záležitosti, nedá mi neopýtať sa, či má
vo vašom živote miesto nejaký muž...
Môj otec!
Žeby vám to stačilo ku šťastiu? O tom pochybujem.
Máte pravdu, je tu ešte niekto... môj priateľ.
Môžete o ňom prezradiť niečo viac?
Radšej nie. Rada sa rozprávam o hudbe a o piesňach, je to taký môj
obranný múr, za ktorý sa ukrývam. O svojom súkromí chcem mlčať,
nechávam si ho iba pre seba a svojich najbližších.
Vždy keď sa o vás píše, pôsobíte ako slečna Dokonalá. Prezradíte
na seba aj nejaké nedokonalosti?
O tých nehovorím! A to je pravdepodobne dôvod, prečo si ľudia myslia,
že som dokonalá. (smiech) Ale, samozrejme, nikto nie je bez chyby.
Ja napríklad všetko strácam, absolútne nemám zmysel pre orientáciu
a vždy zablúdim... Je množstvo nedokonalých hlúpostí, ktoré o mne
ľudia nevedia, ale asi ani nie je podstatné o nich hovoriť.
Dobre, posledná otázka. Tri veci, bez ktorých si neviete predstaviť
svoj život?
Bez hudby, kníh a ľudí. A bez červeného vína! To sú štyri veci? Hádam
môžem dostať výnimku, nie?
O Andrei Corr ste možno
nevedeli, že:
randila napríklad s Robbiem Williamsom,
s Gilesom Baxandaleom (manažér speváčky
Charlotte Church) alebo s hercom Shaunom
Evansom. Muž, s ktorým momentálne chodí,
sa volá Brett Desmond a je to syn jedného
z najbohatších mužov Írska,
okrem spevu sa venuje aj kariére herečky.
Hrala napríklad vo filmovom muzikáli Evita
(postavu milenky Juana Peróna),
jej sólový album produkoval Nellee Hooper
a Bono z U2,
miluje cestovanie, no nevie si predstaviť, že by
žila inde než v Írsku.