Ivan Tásler: Nie som ješitný, aby som očakával vďaku do smrti, ale mnohokrát som sa namiesto „ďakujem“ dočkal skôr zákerností
Kedysi postrach novinárov, dnes vyrovnaný zrelý mladý muž, ktorý stretol na svojej hudobnej ceste mnoho inšpiratívnych ľudí. Pochopil, že arogancia nemá miesto v šoubiznise, že skutoční umelci sú skromní a prajní. Pomaly, ale iste sa svojím vystupovaním zaraďuje medzi nich.
Ivan, otázka, ktorú ste dostali možno miliónkrát, ale predsa: mali ste odmalička ambíciu stať sa spevákom?
Od určitej doby – od deviatich či desiatich rokov. Súviselo to s tým, že môj brat Miro chodil na konzervatórium do Košíc, kde si zakladal prvú kapelu a vtedy ma to doslova opantalo. Naraz som vedel, že aj ja chcem mať skupinu, nevedel som aký post v nej zaujmem, ale už to bolo vo mne.Zrejme vám od začiatku bol jasný aj štýl, ktorým sa v muzike chcete uberať.
Počúval som slovenskú muziku – Tublatanku, Zónu A, Slobodnú Európu, zo zahraničia Guns and Roses, Bon Jovi. Slovom gitarové kapely.O akých úspechoch alebo o čom ste vtedy snívali v rámci kapely, kam ste to chceli dotiahnuť?
Spomínanie, aj keď je to „len“ trinásť rokov, je zaujímavé, ale vývoj šiel tak veľmi dopredu. Sny boli o vydanej platni, koncertných šnúrach. Prešov bol vzdialený od Bratislavy, nemali sme žiadne zahraničné televízie ako rakúsku či maďarskú. Keby otec nemal nejaké platne, asi by som sa ani nedozvedel o Beatles v tom veku. Sny sa stretávali v jednom bode – motať sa okolo muziky.Dnes sme sa stretli, nakoľko vám vyšla výberovka, dokonca LIVE. Inšpirovala vás nejaká kapela, že takto by ste chceli aby to vyzeralo?
Skôr mi bolo ľúto, že v časoch, keď sme začínali sa live koncerty nenahrávali, nemáme zdokumentované naše počiatočné trápenie. Rád počúvam naživo nahraté albumy, mám ich veľa, ale nemyslel som na nikoho, komu by som sa chcel podobať, skôr som myslel na seba, aby sa mi to páčilo. Aby tam boli pesničky, ktoré ľudia počúvali našu kapelu od začiatku, majú spomienky, napríklad sa bozkávali na našom koncerte počas niektorej pesničky a podobne.Preto ste Veselú pesničku nechali zaspievať takmer celú na albume divákom?
Neviem si predstaviť koncert bez podpory divákov, že hľadisko by s nami nespievalo. Ľudia si chodia na naše koncerty aj zaspievať, preto nás zaskočilo v Česku, keď nepoznali pesničky a nespievali s nami. Normálne sme v šatni riešili, akú dôležitú úlohu to zohráva, niečo akoby tomu koncertu chýbalo. Vtedy sme si uvedomili silu divákov. Celá kapela sa teší z tejto dosky, keď sme ju držali v ruke, mali sme pocit, že toto je naozaj ono... Fotky, pesničky, spievanie návštevníkov koncertu – máme dobrý pocit z nej.V pesničke Len Tebe ste dokonca zašli do sveta opery v jednom momente...
(Smiech) Spontánny nápad, ktorý vznikol počas nášho účinkovania v SND, pretože spievať v divadle bol úžasný zážitok.Zaspievali ste si aj s Karlom Gottom. Trúfali by ste si niečo pre neho zložiť?
Veľmi rád, bola by to pre mňa veľká česť.Váš dvorný textár Vlado Krausz napísal novú verziu pesničky V dolinách, ktorú vysoko aktualizoval, ale stretlo sa to s nevôľou pôvodného autora, ktorý dokonca chcel žalovať, že ste si dovolili verejne zaspievať úryvok z nej...
Nikdy by som si nedovolil znevažovať piesne Karola Duchoňa, ktorého som obdivoval a s mojím otcom prepil u nás doma nejednu noc (smiech). Jeho pesničky som si spieval ako dieťa, je pre mňa inšpiratívny svojím umením.
Milo ste ma prekvapili, iste aj čitateľov, že pôsobíte akoby vás len niečo nevyhodilo z rytmu.
Spievať s umelcami ako je Karel Gott, Peter Dvorský, čo sú absolútne hviezdy a zároveň príjemní a skromní ľudia, niečo dosiahli. Od nich sa naozaj dá veľa naučiť aj bez slov. Robil som pre Petra Kolářa niekoľko pesničiek, Karel Gott mu krstil album a jednu z tých mojich vyhlásil za pozoruhodnú. Stretnutie s Petrom Kolářom považujem za jedno z najvýznamnejších počas celej mojej kariéry, prešiel si zložitou cestou, ale toľko prajnosti ako je v ňom, som snáď ani nezažil.Existuje javisko, kde by ste sa už nechceli vrátiť?
Áno, zažili sme v jednom klube, že nás chceli zbiť, nebudem ho menovať, asi by som sa tam nechcel vrátiť (smiech). Tomi Okres vtedy nastavil telo a zachránil ma.Aby sme sa ešte vrátili k vašej výberovke – nedali ste tam ani jeden duet, hoci ste ich naspievali niekoľko....
Zámerne. Naša kapela pomohla mnohým ľuďom, ale nie som si istý, či by som to zopakoval. Nie som ješitný, aby som očakával vďaku do smrti, ale mnohokrát som sa namiesto „ďakujem“ dočkal skôr zákerností. Aj preto som nemal potrebu propagovať duety. Naša platňa nech je naša. Vzťahy mám dobré, ale niektoré veci sa ma dosť dotkli. Som si vedomý, že som niečo pre slovenskú hudobnú scénu urobil. Viem, koho som našiel na ulici. Povedal som, že Katka Knechtová bude speváčka a možno by bezo mňa nebola, viem, že bubeník z Pehy by možno nikdy nemal kapelu, keby nestretol bratov Táslerovcov, rovnako som Jane Kirschner urobil podstatné hity, aby spievala pre ľudí, ktorí ju chcú počúvať a viem čo som za to dostal. Preto mi chýba na Slovensku prajnosť, ktorú som ocenil a spomínal pri Petrovi Kolářovi. Čím ďalej tým viac si vážim maličkosti a som si vedomý, že aj ja som sa niekedy správal všelijako, mnohým ľuďom som ublížil. Pamätám si na obdobie, keď ma novinári nemali radi (smiech).Vyberáte si novinárov, s ktorými chcete robiť rozhovory?
Skôr som sa snažil požiadať vydavateľa, nech so mnou robia len tí novinári, ktorí chcú. Nechcel som, aby ich nútili robiť, nech je stretnutie prínosom pre obe strany. Nepotrebujem, aby niekoho tlačili do rozhovoru so mnou, ale neselektujem. Robím rád s tými, ktorých poznám, ale dnes som zažil aj slečnu, ktorá so mnou hovorila ako „s ujom“, predsa roky utejkajú, aj nejaké kilá pribudli (smiech).Snažíte sa, aby pribúdali pomaly?
Snažím, ale nočné jedenie je moje prekliate. Veľa sa robí, veľa sa sedí, strave sa neprikladá dôraz. Večer po koncerte nejaká bageta na benzínke, po príchode domov ešte rabovanie chladničky.... Ťažké je to (úsmev).Vaša pesnička sa objavila aj v reklame. Ako to vnímate?
Veľmi pozitívne, sú to podnikateľské aktivity môjho brata. Horšie pochodila Jana Kirschner, ktorú neoslovili a tuším sa súdia. Ak to niečo prinieslo firme, ktorá nás oslovila, nemám nič proti tomu.Čo vás čaká v roku 2008?
Nová doska, to sú plány aj nášho vydavateľstva, šnúra... Pesničky nejaké máme, ale nie je to ešte v štádiu, že môžeme hovoriť, že sme pripravení vydať platňu. No a dúfam, že množstvo koncertov. Kapela sa skvele zohrala, vzťahy sú vyjasnené.A čo v súkromí, žiadne potomstvo, prstienky....
Bolo by na čase, však? Priznám sa popri robote som možno na niektoré veci pozabudol, ale nebránim sa....Chceš vyhrať CD IMT Smile Live? Tak neváhaj a zapoj sa do súťaže! >>
