Všetko je relatívne. Hlavne v tomto biznise. Jeden deň ste in, na druhý deň out.
Topmodelka, matka, partnerka. Tieto tri slová sú zdanlivo nezlúčiteľné. Češka Daniela Peštová, ktorú väčšina Slovákov pozná ako krásnu polovičku Paľa Haberu, je však dôkazom toho, že keď sa chce, tak sa dá zvládnuť všetko.
O čom snívajú v detstve
budúce topmodelky?
Ja som chcela byť princezná a
potom učiteľka. (úsmev)
Tak od tej princeznej na móle občas nemáte
ďaleko. Spomeniete si ešte niekedy na
svoje modelingové začiatky? Na to, ako
vás v devätnástich objavili?
Pamätám si to veľmi dobre. Bola jeseň a ja
som šla práve s priateľom do kina na pešej
zóne v Prahe. Premietali film Wall Street, my
sme nestíhali a vchádzali sme do kina ako
poslední. Možno aj vďaka tomu si ma všimla
Milada Karasová, ktorá spolupracovala s
istou francúzskou agentúrou. Zastavila ma,
pozvala na konkurz, no a tak sa to všetko
začalo. Onedlho som vyhrala konkurz a odletela
som do Paríža.
To bolo rýchle. Ako zareagovali rodičia,
keď ste namiesto vysokej školy dali prednosť
modelingu v Paríži?
Áno, všetko sa to zomlelo dosť rýchlo. Naši
určite obavy mali, ale... neboli proti. Bola
som dospelá a toto bola zaujímavá ponuka.
Nepochybne. Začiatky nebývajú jednoduché.
Čo ste si so sebou priniesli do Paríža a
ako ste prežívali prvé dni?
Čo som si so sebou priniesla, to si už nepamätám,
ale určite to boli všetky moje najlepšie
„sviatočné” šaty. Pocity boli väčšinou
pozitívne, bývala som tam s dvoma českými
dievčatami, takže som si to nejako neuvedomovala.
Ale dlho som bola presvedčená, že
sa pomýlili a že ma pošlú rýchlo naspäť.
Ale neposlali. Namiesto toho vás čakali
prvé fotenia a prehliadky. Ani tam ste si
neuvedomili, že ide o veľa?
V televízii dávali dokument o konkurze, ktorý
som vyhrala, a tak sa o mne dozvedelo
veľa dôležitých ľudí. Vlastne som nemusela
absolvovať celý ten nekonečný rad kastingov
a hneď som začala pracovať. Jedna z mojich
prvých prác bola v Miláne so svetoznámym
fotografom Patrickom Demarchelierom a to
bolo moje veľké šťastie.
V Paríži ste sa dlho neohriali a presťahovali
ste sa do New Yorku. Prečo?
V Paríži som bola asi šesť mesiacov, potom
prišla ponuka ísť do New Yorku. Ukázať sa
tamojším agentúram, fotografom. Netrvalo
dlho a prišli na to, že som pre Ameriku ten
„správny typ“.
Nerobilo vám problém zmeniť v takom
krátkom časovom úseku miesto pobytu,
priateľov a všetko ostatné?
Veľmi som nad tým nepremýšľala. V podstate
ani nad väčšinou mojich osudových rozhodnutí.
Jednoducho to tak nejako vyplynulo.
Hoci som sa musela na začiatku popasovať
s tým, že som nevedela po anglicky a celkovo
si zvyknúť na ten ich americký optimistický
pohľad na svet, myslím si, že sa mi to podarilo
celkom ľahko. Zvykla som si.
Ste zrejme prispôsobivý človek. Niekto sa
nedokáže vyrovnať s tým, že mnoho ľudí,
ktorých tam stretne, zareaguje na informáciu,
že pochádzate z Čiech alebo zo Slovenska,
vetou „And which exit is it?“. Vy
ste sa azda s niečím podobným nestretli?
Áno, našli sa aj takí, ktorí to nevedeli, ale veľa
ich poznalo Československo vďaka Lendlovi
alebo Martine Navrátilovej. A, samozrejme,
vďaka hokeju.
Späť k vám. Je veľa modeliek, ale iba pár
z nich je označovaných za top. Kedy ste
získali toto privilégium vy?
Prelom prišiel zrejme po mojej prvej titulke
pre Sport’s Illustrated, ale utvrdilo sa to až
po spolupráci s Victoria’s Secret. Sú to veľmi
komerčné záležitosti, akési inštitúcie v
modelingovom svete, vďaka ktorým spozná
vaše meno celá Amerika.
Napriek všetkému však, ako sa zdá, stojíte
nohami stále pevne na zemi. Je ťažké
nezblázniť sa zo slávy?
Ja to beriem tak, že všetko je relatívne. Hlavne
v tomto biznise. Jeden deň ste in, ďalší
deň out. Netreba tomu prikladať príliš veľký
význam. V živote sú dôležitejšie veci než sláva
a popularita.
Čo vám dal modeling?
Naučil ma stať sa samostatnou.
Nedávno ste sa priznali, že aj pri rodinnom
fotografovaní nastavujete automaticky
svoj najlepší profil a špúlite pery. Postihla
vás vaša práca ešte v niečom? Slabosťou
pre drahé oblečenie alebo značkovú bielizeň?
Nepotrpím si na značkové oblečenie, ale
dokážem rozoznať kvalitu a trend. A spodná
bielizeň? Na tom občas uletí každá z nás,
nie?
Zmeňme tému. Veľa modeliek odďaľuje
tehotenstvo až do štyridsiatky, lebo majú
strach, že keď na čas zídu z očí, zídu aj
z mysle... Ako ste o tom premýšľali pred
rokmi vy?
V tomto vám musím trochu odporovať, pretože
osobne poznám niekoľko veľmi úspešných
modeliek, ktoré majú deti. Čo sa mňa
týka, moje deti sú to najlepšie, čo sa mi kedy
mohlo stať. Naučili ma pozerať sa inak na
svet, tešiť sa z každej maličkosti. Naplnili ma
neopísateľnou láskou a vďačnosťou.
Ale dá sa to zvládať popri vašej práci?
Dá, no ako mi určite dosvedčí väčšina pracujúcich
mamičiek, je to hlavne o plánovaní.
Pomáha vám so starostlivosťou o deti aj
partner Paľo Habera?
Áno, aj Paľo sa podieľa na rodičovských
povinnostiach. Snažíme sa zladiť si pracovné
povinnosti tak, aby bol vždy aspoň jeden z nás
doma.
Prísny, ale spravodlivý.
Na záver mi nedá neopýtať sa vás, či vás
modeling stále baví. Venujete sa mu predsa
už sedemnásť rokov.
Baví ma to čím ďalej tým viac.
A je niečo, čo vám ešte chýba ku šťastiu?
Momentálne sa cítim veľmi šťastná.
Kto je Daniela Peštová?
V Amerike hádam ani niet ženy, ktorá by
nepoznala jej tvár. Predvádzala po boku
Naomi Campbell, Heidi Klum a ďalších
hviezdnych tvárí svetových mól a ani
vo svojich tridsiatich siedmich rokoch
sa nemôže sťažovať na nedostatok
lukratívnych ponúk. Paradoxne, na
Slovensku a v Čechách jej meno nikdy veľmi
nerezonovalo. Až po tom, ako sa prevalilo,
že sa do nej zamiloval slovenský spevák
Paľo Habera, sa začali všetci zaujímať,
kto je tá blondínka po jeho boku. Od ich
zoznámenia pretieklo už veľa vody, dôkaz ich
lásky má päť rokov a volá sa Ella. Pár dcéru
vychováva spolu s Yanickom, Danieliným
synom z prvého manželstva, striedavo
v Prahe a v Bratislave, podľa pracovných
povinností. A manželstvo? Na to, aby boli
spolu šťastní, vraj „papier“ nepotrebujú.
A prečo by aj mali?
