BRATISLAVA - Štefan Harabin síce skončil na treťom mieste, no napriek tomu považuje sám seba za víťaza volieb. Niekoľkokrát to zopakoval počas volebnej noci, kedy sa hlasy postupne sčítavali, žiadne chyby si nepripúšťa. Jeho videnie sveta, zdá sa, zdieľali aj väzni niekoľkých väzníc. V troch väzniciach vyhral s jasnou prevahou. Paradoxom je, že Harabin je dlhé roky sudcom.
Zuzana Čaputová vyhrala s prevahou v každom samosprávnom kraji. Čo sa týka okresov, situácia bola takmer jednoznačná. Ženská kandidátka ovládla 71 okresov, v siedmich vyhral Maroš Šefčovič a v jedinom okrese (Svidník) zvíťazil Štefan Harabin, ktorý skončil celkovo vo voľbách na treťom mieste. Inak to však paradoxne nebolo ani vo väzniciach. V troch si totiž väzni zvolili dlhoročného sudcu, ktorý u nich vyhral s prehľadom.
Tri väznice ovládol Harabin
Vo väznici v Leopoldove získal Štefan Harabin vyše 85 percent. Zvolilo si ho 148 väzňov zo 175. S obrovským náskokom vyhral aj v Hrnčiarovciach nad Parnou, kde získal až 90 percent a v Želiezovciach so ziskom 60 percent. Harabin však na otázku, ako si to vysvetľuje, odpovedal jednoducho. „Zistite si anketou u väzňov,“ povedal pre Topky Štefan Harabin.
Ak pomohol mafiánom, prečo nie aj väzňom
Podľa politológa Radoslava Štefančíka by bolo najlepšie urobiť medzi väzňami kvalitatívny výskum a opýtať sa to odsúdených priamo. „Asi len oni vedia, prečo im tento človek imponuje,“ povedal pre Topky politológ. Štefan Harabin má za sebou ako dlhoročný trestný sudca množstvo rozsudkov, vrátane takých, ktoré môže laická verejnosť považovať za sporné.
„Okrem iného, keď jeho senát zrušil doživotné rozsudky trom mafiánom, väzni sa preto môžu držať nádejí, že na slobodu im môže pomôcť veľkorysá amnestia. Ak raz niekto pomohol mafiánom, prečo by nemohol pomôcť aj im,“ myslí si Štefančík. Medzi väzňami sa podľa neho určite hovorí aj o tzv. justičnej mafii. „Len zatiaľ nikto nevie pomenovať, kto do tejto skupiny škodnej patrí. Takže ostáva len dúfať, že si väzni nespájajú niektorého z kandidátov práve s touto skupinou, a preto mu vyjadrujú väčšie sympatie, než iným politikom,“ dodal.
V Hrnčiarovciach nad Parnou volia najviac
Najvyššia volebná účasť zo všetkých 17 slovenských väzení, a to už minimálne v tretích prezidentských voľbách za sebou, bola v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. V sobotňajších prezidentských voľbách tam dosiahla volebná účasť až 36 percent, keď celková účasť vo všetkých slovenských väzniciach plus vo väzenskej nemocnici v Trenčíne bola len 17 percent.
V predchádzajúcich prezidentských voľbách v roku 2014 bola v Hrnčiarovciach nad Parnou v prvom kole účasť 66,96 percenta a v druhom kole až 80,88 percenta. Pritom celková účasť vo väzeniach bola v roku 2014 v prvom kole len 29,39 a v druhom kole 32,42 percenta. V súčasnosti sa v tomto ústave nachádza 1273 právoplatne odsúdených.
Celkovo však záujem väzňov o prezidentské voľby napriek vidine udelenia prezidentskej amnestie dlhodobo klesá. Vidno to z uvedených údajov, keď napríklad v prezidentských voľbách v roku 2004 bola v druhom kole účasť takmer 85 percent. Pritom účasť na prezidentských voľbách je u väzňov vždy najvyššia v porovnaní s inými typmi volieb, napríklad eurovoľbami či komunálnymi voľbami.
Neúspešný víťaz
Jednoznačne som víťaz volieb, bez peňazí, bez podpory strán a bez podpory médií. Uviedol to v diskusnej relácii TA3 neúspešný kandidát na post prezidenta Štefan Harabin. Chybu v kampani si nepripúšťa. Tvrdí, že voliči iného neúspešného kandidáta – Mariana Kotlebu posunuli do druhého kola Maroša Šefčoviča. K výsledkom volieb Šefčovičovi aj Zuzane Čaputovej zablahoželal, ale ako dodal, „neblahoželá im k hodnotám, ktoré majú“.
Harabin zdôraznil, že v predvolebnej kampani odmietal akékoľvek kupčenie s hlasmi voličov. Ako priznal, v predvolebnej kampani ho oslovilo "viacero politických strán", medzi nimi aj ĽSNS, no Kotleba podľa neho neponúkal vhodné riešenia problémov. Opakovane však zdôrazňoval, že Zuzana Čaputová kupčila s Robertom Mistríkom. Podľa Harabina hrozí, že prezidentské voľby budú aj skôr, ako o päť rokov. Sám seba vidí v pozíciách prezidenta SR, sudcu Najvyššieho súdu SR, prípadne sudcu v Luxemburgu či v Štrasburgu. Dodal, že žiadnu politickú stranu zakladať nebude. Nevyjadril sa však jednoznačne, či vstúpi do niektorej z existujúcich strán.
