BRATISLAVA - Prvé kolo prezidentských volieb má Slovensko úspešne za sebou. Z prvého miesto postupuje suverénne do druhého kola Zuzana Čaputová, ktorá oslovila takmer 900-tisíc Slovákov. Jej súperom sa stane Maroš Šefčovič so ziskom vyše 400-tisíc hlasov. Podľa politológa Radoslava Štefančíka výsledky prvého kola potvrdili čísla z prieskumov. Trend poklesu Smeru sa potvrdil a či je Slovensko pripravené na to, aby malo v čele štátu ženu, to sa ukáže o dva týždne.
O dva týždne nás čaká druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom sa definitívne rozhodne, kto bude nástupcom Andreja Kisku. V prvom kole jednoznačne dominovala Zuzana Čaputová. Politoló Radoslav Štefančík pre Topky zhodnotil výsledky volieb. Podľa neho sa až o dva týždne rozhodne, či je Slovensko pripravené na ženu prezidentku. Podpora Smeru však naďalej klesá a prvé kolo volieb tento trend len potvrdili.
Začal sa boj o palác! Bude drsný, naznačili debaty: Prvý útok Šefčoviča, Čaputová odchádza zo strany
Zmena? Čaputová by pokračovala v politike Kisku
Prvé kolo prezidentských volieb podľa Štefančíka potvrdilo predbežné výskumy verejnej mienky. „Jediné prekvapenie týchto volieb je to, že agentúry na prieskum verejnej mienky sa trafili. Nebolo to síce presne na percento, ale štatistická odchýlka sa dá ospravedlniť,“ povedal na margo oficiálnych výsledkov.
Avizovaná zmena, ktorú avizovala Čaputová, je však v tomto kontexte prezidentských volieb trochu zvláštna. „Vzhľadom na to, že pani Čaputová, ktorá túto tému pretláčala počas kampane do popredia, sa štylizuje do podobnej kategórie kandidátov, ako bol svojho času pán Kiska. A pani Čaputová predsa nechce zmenu štýlu politiky pri porovnaní s pánom Kiskom,“ myslí si Štefančík.
Smer stráca na podpore
V každom prípade je však možné povedať, že Smer klesá, stráca na podpore. „Pán Šefčovič nedokázal získať ani toľko percent hlasov, ako sú priemerné hodnoty preferencií strany v ostatných prieskumoch verejnej mienky. Prvé kolo voľby teda potvrdili trend poklesu Smeru, ktorý bol evidentný tak vo voľbách regionálnych ako aj komunálnych,“ ozrejmil politológ.
Pokiaľ by sme sa teda pozreli na zmenu z tohto hľadiska, je možné konštatovať, že slovenská spoločnosť chce zmenu. „Pri pohľade na 25 percent hlasov, ktoré získali pán Harabin a pán Kotleba, by som však bol opatrný v hodnotení toho, po akom type zmeny táto spoločnosť túži,“ vyjadril sa Sťefančík.
Šefčovič nemá mať najsprávnejšú taktiku
Čaputovej pomohol fakt, že na rozdiel od Kisku pred piatimi rokmi, nemala reálneho konkurenta na svojej strane ideového spektra, zhodnotil politológ. „Znamená to, že pozbierala, čo sa dalo. Je teda možné, že sa priblížila k stropu voličov, ktoré mohla získať. Nacionalistický segment, ktorý možno pred piatimi rokmi podporoval Roberta Fica, sa však rozdelil medzi pánov Harabina a Kotlebu, takže pán Šefčovič musel počítať s nižšími hodnotami, než šéf strany Smer pred piatimi rokmi,“ uviedol politológ.
V prvých povolebných debatách, v ktorých sa stretli Šefčovič a Čaputová, zaujal kandidát Smeru dosť útočný postoj a jasne sa voči svojej protikandidátke vyhranil. „Ak si to porovnávame s taktikou spred piatich rokov, nemusí to byť najsprávnejšia taktika,“ vysvetlil Štefančík. „Pred piatimi rokmi bol práve Robert Fico ten, kto najviac útočil a nakoniec ho zložilo Kiskove k.o. Ale pánovi Šefčoviči, ak poškuľuje po hlasoch Harabina a Kotlebu, nič iné ani neostáva. On sa musí vymedziť voči pani Čaputovej, lebo ju s ňou paradoxne spája silný vzťah k hodnotám Európskej únie, t. j. liberálnej demokracie, právnemu štátu a spravodlivosti,“ dodal na adresu Šefčovičových vyjadrení politológ.
Extrémizmus a podpora antisystému je dôsledok politiky Smeru
Pred piatimi rokmi sa v druhej kole ocitli Robert Fico a Andrej Kiska. Napriek tomu, že Fico prvé kolo vyhral, prezidentom sa stal Andrej Kiska. Podobný scenár v tohtoročných voľbách je však podľa Štefančíka nepravdepodobný. „To by pán Šefčovič musel získať komplet hlasy sympatizantov pravicového extrémizmu. Problém však je v tom, že pravicový extrémizmus, ale aj široká podpora antisystému je dôsledkom politiky Smeru, nie pravicových strán,“ myslí si politológ.
Bude témou druhého kola konflikt?
„Volič Kotlebu je sčasti volič sklamaný z vlády Smeru a SNS, takže si momentálne neviem predstaviť, akú stratégiu bude pán Šefčovič počítať, aby voličov Harabina a Kotlebu získal na svoju stranu. On už ohlásil záujem o ich hlasy, to by však musel zmeniť stratégiu,“ povedal. Možné je teda podľa Štefančíka to, že namiesto konfliktu medzi liberalizmom a konzervativizmom bude obsahom druhého kola konflikt medzi úprimnosťou pani Čaputovej a oportunizmom pána Šefčoviča.
Šefčovič predá dušu diablovi
Postaviť Šefčoviča bola dobrá voľba pre charakter diskusie pred voľbami. „Vyzerá to, že s cieľom získať na svoju strany aj hlasy antisystémových voličov, pán Šefčovič predá dušu diablovi a vrátime sa k podobnému suterénu, aký sme tu zažívali pred piatimi rokmi, keď si pán Fico vymyslel príslušnosť terajšieho prezidenta k scientologickej cirkvi,“ myslí si Štefančík.
Je Slovensko pripravené na ženu prezidentku?
Na túto otázku odpovie až druhé kolo. „Žena vyhrala prvé kolo so 40 percentami, ale 60 voličov sa rozhodlo pre mužských kandidátov. Aj by som chcel povedať, že Slovensko prešlo vývojom, že naskočilo na vlnu modernizácie, demokracia sa inštitucionalizovala a zakorenila v našich mysliach, ale 25 percent pre antisystémových kandidátov ma núti ostať obozretný a nepodľahnúť priskorému nadšeniu z dobrého výsledku pre ženskú kandidátku,“ uviedol Štefančík.
Referendum o dôvere voči Bugárovi
Napriek výsledkom považuje Štefančík voľby za referendum o dôvere voči pánovi Bugárovi. „Je evidentné, že Béla Bugár nielenže nebol schopný osloviť voličov Mostu, on nebol schopný priblížiť sa k Gyula Bárdosovi, ktorý pred piatimi rokmi kandidoval ako nominant mimoparlamentnej SMK. Pre podpredsedu parlamentu a člena vládnej strany je to fatálna porážka a svedčí o tom, že Most čoskoro skončí na smetisku dejín,“ zhodnotil Štefančík.
Dva momenty, ktoré prerazili dno
Štefančík zhodnotil aj charakter kampane. Podľa neho je prirodzené, že sa v nej objavili aj negatívne prvky. „Negatívna kampaň je prirodzenou súčasťou súťaživých demokracií, je preto samozrejmé, že sa objavila aj v prezidentských voľbách. V tejto kampani sa však objavili dva momenty, kedy bolo prerazené absolútne dno,“ ozrejmil Štefančík. Prvý moment podľa neho prišiel, keď trnavský arcibiskup označil voľbu a podporu Čaputovej za hriech.
„Za hriešnikov označil aj tých, ktorí kandidátku s voľnomyšlienkárskymi podporili. Pritom vôbec, ale vôbec neodsúdil kandidátov s extrémistickými názormi. Po voľbách by bolo teda na mieste, keby sa otvorila debata o odluke cirkvi od štátu,“ uviedol s tým, že neexistuje dôvod, aby bol takýto človek takejto inštitúcie, spochybňujúci princípy liberálnej demokracie a právneho štátu, financovaný zo štátneho rozpočtu.
„Druhý primitívny moment kampane predviedla redakcia časopisu, ktorý uverejnil fotografiu jednej z kandidátok, upravenú tak, aby u čitateľov vyvolala antisemitské nálady,“ napísal Štefančík. „Redakcia tohto časopisu tak prezentovala suterén svojho uvažovania a získala tak prívlastok absolútnej žumpy slovenskej žurnalistiky. Myslím, že predajcovia tohto časopisu by mali zvážiť, či sa na šírení nenávisti hodlajú podieľať aj oni,“ dodal politológ.
