Blíži sa koniec ústavnej krízy: Parlamentu rozhodol, poslanci vybrali v tajnej voľbe šiestich kandidátov

Medzi kandidátmi sú kvalitní ľudia, myslí si minister Gál

Medzi zvolenými kandidátmi na ústavných sudcov sú kvalitní ľudia a prezident Andrej Kiska si bude môcť vybrať. Uviedol to minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd).

"Na tretí pokus dobrý začiatok. Dúfam, že koalícia dokáže zhodu nájsť aj na ďalších menách," komentoval minister zvolenie šiestich kandidátov. Poukázal na to, že mohli byť zvolení aj ďalší, keďže viacerí neúspešní kandidáti získali vyšší počet hlasov. "Vyzeralo to nádejne," poznamenal Gál s tým, že bude ešte treba dovoliť ďalších, aby mal Ústavný súd (ÚS) SR kompletný počet 13 sudcov.

Opozícia nie je spokojná

Koalícia si vo voľbe kandidátov na ústavných sudcov navolila čisto svojich kandidátov. Vyhlásil to predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič po zverejnení výsledkov hlasovania. "Budú robiť všetko pre to, aby si zabetónovali beztrestnosť na ÚS. Teraz tá dohoda pôjde ešte rýchlejšie," povedal na margo koaličných dohôd. Poslanci OĽaNO zároveň tvrdia, že zlyhali tí, ktorí presadzovali tajnú voľbu. Ján Budaj (OĽaNO) označil výsledok volieb za valcovanie koalície.

Podľa Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS) je voľba kandidátov na ústavných sudcov najdôležitejšou, akej sa kedy môže dopustiť zákonodarný zbor. Ústavný súd (ÚS) označila za pilier právneho štátu. "Tento pilier právneho štátu je snahou a vinou súčasnej koalície nefunkčný. Zdá sa, že takýto stav im vyhovuje," povedala Nicholsonová.

Ústavný súd SR so siedmimi sudcami nemožno považovať za funkčný

Ústavný súd SR so siedmimi sudcami nemožno považovať za funkčný. Tvrdí to združenie Via Iuris v reakcii na výsledok voľby kandidátov na ústavných sudcov. Poslancom sa opäť nepodarilo zvoliť kompletný počet 18 kandidátov, ktorých mal zvoliť. V stredajšej tajnej voľbe vybrali šiestich.

"Veríme, že parlament zodpovedne pristúpi k ochrane práv občanov a v zajtrajšej opakovanej voľbe zvolí zostávajúcich kandidátov na ústavných sudcov. Šesť zvolených kandidátov nestačí, pretože iba v kompletnom obsadení môže Ústavný súd naplno a efektívne rozhodovať a účinne chrániť práva ľudí," zdôrazňuje Via Iuris.

Dodáva, že povinnosťou poslancov NR SR voči občanom je zabezpečiť, aby jedna z najvplyvnejších štátnych inštitúcií bola plne obsadená. "Dnes zvolených šesť kandidátov na ústavných sudcov by posunulo status Ústavného súdu SR zo 'skoro nefunkčný' na 'funguje veľmi ťažko'," dodáva Via Iuris.

Podľa prezidenta si poslanci nesplnili povinnosť

Poslanci Národnej rady SR si opäť nesplnili svoju povinnosť zvoliť 18 kandidátov na post sudcov Ústavného súdu, z ktorých má prezident vybrať deväť sudcov. Uviedol to prezident SR Andrej Kiska v reakcii na výsledok voľby. Hlava štátu sa v krátkom čase vyjadrí, ako bude v tejto veci ďalej postupovať.

Pellegrini je spokojný

Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) víta hlasovanie poslancov Národnej rady SR, ktorí vybrali kandidátov na sudcov ústavného súdu. Verí, že prezident Andrej Kiska ich čo najskôr vymenuje tak, aby bol Ústavný súd opäť funkčný. Uviedol to v reakcii na stredajšiu voľbu.

Riadne hlasovala opozícia aj koalícia

Poslanci hlasovali za kandidátov na ústavných sudcov. Poslanec za opozičnú SaS Martin Klus povedal, že koaliční poslanci poctivo volili. Dodal, že v opozícii bola dohoda na siedmich fixných menách. Poslanec Erik Tomáš (Smer-SD) verí, že poslanci zvolia čo najviac ústavných sudcov, minimálne na to, aby bolo funkčné plénum. "Hlasovali sme, lebo bola tajná voľba," uviedol. Okolo novinárov prešiel aj poslanec Robert Fico (Smer-SD), ktorý hlasoval medzi poslednými. Na položené otázky novinárov však neodpovedal. Podpredseda SNS Jaroslav Paška potvrdil, že v koalícii bola dohoda, aby každý koaličný poslanec našiel aspoň osem, deväť mien. "Aby sme mohli zoznam kandidátov poslať pánovi prezidentovi," uviedol. Poslanec Peter Antal z Mosta-Híd taktiež potvrdil, že bola koaličná dohoda a "uvidíme, či bude naplnená."

Nezaradená Lucia Žitňanská v zozname našla vhodných kandidátov. "Myslím, že je povinnosťou NR SR nájsť plný počet a nie iba časť," podotkla. Ondrej Dostál (klub SaS) nenašiel 18 kandidátov. "Myslím, že bude opakovaná voľba a aj tretie vypočúvanie kandidátov," vyhlásil. Ján Marosz (OĽaNO) povedal, že hlasoval podľa vedomia a svedomia. "Verím, že Národná rada SR zvolí 18 kandidátov, aby bol ústavný súd funkčný," uviedol.

Poslanci hlasujú tajne

Poslanci hlasujú tajne o kandidátoch na ústavných sudcov. Rozhodli o tom pred samotným hlasovaním. Poslanci Národnej rady SR dnes opakovane volia nových kandidátov na ústavných sudcov spomedzi 29 kandidátov. Hlasovací lístok je platný iba vtedy, ak je zakrúžkovaných najviac 18 mien. Podľa súčasných pravidiel musí získať uchádzač nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39.

Koalícia sa dohodla

Koalícia sa dohodla na voľbe kandidátov na ústavných sudcov. Hlasovanie bude tajné. Dohodu potvrdil to predseda klubu Mosta-Híd Tibor Bastrnák. Bližšie dohodu nekonkretizoval. "Urobíme všetko preto, aby bolo zvolených čo najviac kandidátov," povedal novinárom. Nevie vylúčiť, že bude druhé kolo volieb. Koalícia má podľa neho ambíciu zvoliť čo najviac kandidátov a sfunkčniť ústavný súd. Hovorilo sa o tom, že by parlament mal zvoliť aspoň šesť kandidátov. Bastrnák nepovedal, či takto znie dohoda. Šéf klubu Mosta-Híd nepredpokladá, že by koalícia hlasovala s ĽSNS.

Opozícia má zhodu

Opozícia má zhodu na konkrétnych menách, ktoré má voliť pri podvečernej voľbe kandidátov na ústavných sudcov v parlamente. Oznámilo to hnutie OĽaNO. Opozícia ďalej vyzýva koalíciu k zodpovednosti pri voľbe. "Podporíme kvalitných, morálne zdatných odborníkov. Keďže sme aktívne pristúpili k vypočúvaniu všetkých kandidátov, myslíme si, že aj v druhej voľbe si je z čoho vyberať," uviedlo hnutie.

Opozícia zdôrazňuje význam ústavného súdu a pripomína, že už je takmer dva mesiace nefunkčný. Vyzýva preto vládnu koalíciu k zodpovednosti. "Žiadame koalíciu, aby prestala hazardovať so základnými právami všetkých ľudí. Vyzývame poslancov vládnej koalície, aby v druhej voľbe pristúpili k voľbe sudcov zodpovedne, a aby vyberali takých kandidátov, ktorí budú vždy stáť na strane práva a spravodlivosti," zdôraznilo OĽaNO.

Verejná voľba je dôležitá

Podľa občianskej aktivistky Zuzany Wienk je dôležitá verejná voľba aj preto, aby si mohli občania skontrolovať, ako hlasovali ich volení zástupcovia. Dodala, že verejná voľba tiež odstráni zákulisné politické dohody. "Ústavný súd má chrániť aj toho najslabšieho z nás. Strany by tam preto nemali poslať svojich ľudí, ktorí budú spoľahlivo chrániť len ich. Práve tajná voľba vytvára možnosti na pretlačenie kandidátov, ktorí by v slušnej spoločnosti neobstáli vo verejnej obhajobe. So znepokojením sledujem, ako ochotne niektoré koaličné strany k dohodám priberajú extrémistov. Považujem to za mimoriadne nebezpečné. Verejná voľba je jedinou ochranou občanov pred politickým cynizmom," povedala Zuzana Wienk.

Pod toto stanovisko sa podpísal napríklad bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros, člen Súdnej rady SR Jozef Vozár či organizátor protestov Za slušné Slovensko Juraj Šeliga. Nie je nateraz známe ako budú poslanci hlasovať. Na tajnú voľbu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny z nich v pléne.

Ficov neúspech

V prvom kole sa o post ústavného sudcu uchádzali viacerí súčasní či bývalí politici. Okrem iných napríklad expremiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý svoju nomináciu tesne pred hlasovaním stiahol, či Peter Kresák (Most-Híd) a štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská. Najväčšiu polemiku otvoril Fico, ktorý voľbu ústavných sudcov označil za politickú, pretože na konkrétnych menách musí byť dohoda poslancov.

Pred voľbou medializované informácie naznačovali, že sa koalícia zhodla aspoň na šiestich menách, napokon však nebol zvolený žiaden z kandidátov. Kým pri prvotnej voľbe bolo prihlásených pôvodne 40 kandidátov, marcovú prihlášku odobrilo iba 30.

Celý proces sa môže opakovať

V prípade, že sa opäť poslanci nedohodnú, bude sa celý proces opakovať, vrátane verejného vypočutia. Podľa platných pravidiel musia uchádzači splniť niekoľko zákonných predpokladov. Napríklad musia byť rešpektovanými osobnosťami z právnej obce, mať minimálne 40 rokov či absolvovanú 15-ročnú prax v právnickom povolaní. Na zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39.

Nominovaní sú Pavol Boroň, Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Radovan Hrádek, Stanislav Irsák, Martin Javorček, Rastislav Kaššák, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Peter Molnár, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban a Martin Vernarský.

Počas obeda zasadne Koaličná rada

V parlamente sa dnes cez obed stretne koalícia, aby rokovala o voľbe kandidátov na ústavných sudcov. Pred rokovaním vlády to potvrdili premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) a podpredseda vlády a Mosta-Híd László Sólymos. Ako povedal minister životného prostredia, pre Most je priorita dohodnúť sa a zvoliť aspoň šesť kandidátov, aby z nich prezident mohol vybrať troch. Ústavný súd by sa tak stal funkčným. Momentálne sú obsadené štyri kreslá z 13-tich plénum tak ani nemôže zasadnúť.

„.Budem rád, keď zvolíme aspoň toľko kandidátov, aby ÚS mohol fungovať. Ak zvolíme viac, tak to bude veľmi dobré,“ povedal dnes pred rokovaním vlády Sólymos s tým, že ak budú cítiť nejaké machinácie v pozadí, budú za verejnú voľbu. Práve Most pri minulej voľbe trval na verejnej voľbe napriek nesúhlasu Smeru, keďže mali podozrenia, že Smer rokoval o podpore kandidátov s Ľudovou stranou Naše Slovensko Mariana Kotlebu.

Našou povinnosťou je čo najskôr obsadiť chýbajúce miesta, tvrdí Dostál

Našou povinnosťou je čo najskôr obsadiť chýbajúce miesta na Ústavnom súde SR. V rozprave k voľbe kandidátov na ústavných sudcov to uviedol poslanec NR SR za stranu Sloboda a Solidarita Ondrej Dostál. "Na ústavnom súde ich chýba deväť. Preto by sme mali zvoliť 18 kandidátov a ponúknuť tak prezidentovi dvojnásobný počet na výber," dodal.

V úvode svojho vystúpenia sa spýtal, prečo sa bude o sudcoch hlasovať až dnes, keď sa schôdza parlamentu začala už minulý utorok. Podľa neho je za tým politika a taktizovanie. "Boli prezidentské voľby a vládna koalícia zrejme chcela hlasovať až potom, ako budú známe výsledky volieb. Ešte asi žila možnosť, že by zvíťazil Maroš Šefčovič," vysvetlil a dodal, že to by otvorilo predsedovi strany Smer-SD Robertovi Fico dvere na Ústavný súd SR.

Voľba ústavných sudcov musí byť najdôležitejšia téma zo všetkých, tvrdí Žitňanská

Voľba ústavných sudcov musí byť pre všetkých poslancov Národnej rady SR absolútne najdôležitejšia téma zo všetkých. Uviedla to v rámci rozpravy v parlamente bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá pripomenula minulotýždňovú dohodu vládnej koalície so stranou Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. "Videli sme na vlastné oči, že vládne strany sú ochotné rokovať so stranou Mariána Kotlebu. To je jednoducho neakceptovateľné," pripomenula exministerka. Žitňanská tiež vo svojom vystúpení pripomenula dôležitosť Ústavného súdu SR, ktorý má byť garantom demokracie na Slovensku. O talár na košickom súde sa uchádza dovedna 29 uchádzačov, ktorí absolvovali verejné vypočutie a odobril ich všetkých Ústavnoprávny výbor NR SR. Hlasovanie je na programe dnes o 17:00.

"Je absolútne zvrátené uvažovať politickou vypočítavosťou, zvoliť šiestich nových sudcov a myslieť si, že Ústavný súd SR bude funkčný. No nebude, pretože je zásadný rozdiel, či má plénum súdu sedem ľudí, alebo trinásť ľudí. Pri minimálnom počte siedmich sudcov stačí, aby mal jeden z nich iný názor, alebo ochorel," priblížila Žitňanská. Podľa exministerky nebude na Slovensku právny štát, kým nebude voľba sudcov politickou témou číslo jeden. "Nebude na Slovensku právny štát, keď táto snemovňa bude plná iba vtedy, keď bude kandidovať Robert Fico (Smer-SD). Musím, žiaľ, konštatovať, že zatiaľ čo pri prvej voľbe to bola politická téma číslo jeden, teraz to tak nie je," povedala. Žitňanská pripomenula prelomové rozhodnutie Ústavného súdu SR z konca januára tohto roka, keď súd vyhlásil ústavný zákon za protiústavný, čím sa postavil v právomociach nad Národnú radu SR.

ÚS: Neúplné zloženie pléna ústavného súdu má vplyv na počet vybavených podaní

Neúplné zloženie pléna Ústavného súdu SR má vplyv na počet vybavených podaní. Zreteľné to bolo v čase, keď na ústavnom súde chýbali traja sudcovia od 4. júla 2014 do 14. decembra 2017, no markantný rozdiel možno badať najmä teraz, keď ústavný súd pracuje iba v zložení štyroch sudcov od 16. februára 2019, uviedla to v tlačovej správe kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky.

„Proces výberu sudcov ústavného súdu je výlučne v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky. Ja i moji kolegovia veríme, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky budú postupovať tak, aby bol ústavný súd opäť plne funkčný v čo najkratšom možnom čase, aby mohol naďalej chrániť práva všetkých občanov Slovenskej republiky,“ uviedla dnes Jana Baricová, ktorá od 1. marca vykonáva úlohy predsedníčky ústavného súdu.

Zo štatistických údajov vyplýva, že za posledné tri roky bolo na ústavný súd v prvých troch mesiacoch doručených približne 600 podaní. Rozdiel je však v počte podaní, ktoré boli vybavené. V prvých troch mesiacoch roku 2019 súd za účasti štyroch sudcov vybavil približne o 300 podaní menej ako v rovnakom sledovanom období v roku 2018, keď zasadalo plénum v plnom zložení 13 sudcov.

Kým pri počte 10 z 13 sudcov ústavného súdu bola priemerná dĺžka konania v prvých troch mesiacoch roku 2017 – 10,01 mesiaca, v rovnakom sledovanom období roku 2018 sa znížila podľa kancelárie ústavného súdu na 6,82 mesiaca, keďže plénum ústavného súdu pracovalo v úplnom zložení 13 sudcov. Od ukončenia III. funkčného obdobia deviatich z 13 sudcov ústavného súdu sa však priemerná dĺžka konania predĺžila na 9,43 mesiaca.