BRATISLAVA - Bratislavským Vajnorom šéfuje 12 rokov. V krajských voľbách v roku 2017 bol jedným z prekvapení, aj keď nakoniec skončil na štvrtom mieste. Tento rok bojuje v komunálnych voľbách o post primátora Bratislavy ako nezávislý kandidát, s podporou opozície OĽaNO, SaS, Sme rodina, KDH, NOVA, Zmena zdola a OKS. Ján Mrva.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať na šéfa hlavného mesta a podľa čoho usudzujete, že máte šancu uspieť?
Už po voľbách do Bratislavského samosprávneho kraja ma oslovili ľudia aj politické strany, aby som uvažoval nad kandidatúrou na primátora. Kombinácia nezávislého, skúseného, praktického starostu a politických strán demokratickej opozície dáva veľkú šancu na to, aby sme boli úspešní.
Som 12 rokov starostom, poznám a vyznám sa v problémoch ľudí. Pridaná hodnota toho, čo navyše ponúkam, sú výsledky mojej práce. Som overený človek v živote a nie mačka vo vreci. A aj politické strany majú odborníkov, ktorí pomáhali pripravovať môj volebný program.
Ján Mrva predstavuje opatrenia pre Bratislavu
Realizácia nápadov a vízií na zmenu smerovania a rozvoja mesta stojí a padá na komunikácii. Ako ju chcete nastaviť medzi primátorom a poslancami a medzi mestom a mestskými časťami?
Keďže som 12 rokov starostom, viem, čo majú na starosti mestské časti a čo primátor ako šéf mesta. Myslím si, že chybou tohto primátora bolo, že si neodskákal jedno volebné obdobie ako starosta a pôsobí skôr ako imperátor, ktorý v konečnom dôsledku nepotrebuje ani starostov, ani mestské časti, ani poslancov a vyzerá to tak, že ani občanov.
Ja budem starostov rešpektovať a chápať, prečo hája záujmy mestskej časti. A druhá vec – som kandidátom siedmych opozičných politických strán a hnutí. Osobne si myslím, že bude 25 až 30 poslancov od nich, ktorí budú v mestskom zastupiteľstve a budú podporovať svojho primátora, ktorý je v ich koalícii. Viem si predstaviť veľký politický klub, ktorý bude spolu so mnou presadzovať môj a ich volebný program.
O potrebe celomestskej parkovacej politike sa hovorí už dlho, stále však platí len na papieri. Ako a kedy viete garantovať jej spustenie?
Na tom, že parkovaciu politiku v prospech obyvateľov Bratislavy treba, sa zhodneme s primátorom, rozdiel je akým spôsobom. Doteraz som za ňu nehlasoval, lebo primátor stále nevie garantovať transparentnosť celého systému. Dôveru som nemal ani pre utajovaný audit parkovacej politiky.
Treba ju však už spustiť. Ja sa chcem v prvom volebnom roku stretnúť s mestskými časťami, keďže po voľbách budú noví starostovia, vzniknú nové miestne zastupiteľstvá, aj to mestské. Zistíme presný počet parkovacích miest, ktoré v mestských častiach majú a treba tiež zistiť, kde bude treba postaviť napríklad parkovacie domy.
Chcel by som ich stavať na existujúcich parkoviskách, s jedným poschodím do zeme a s primeranou výškou, aby nebola narúšaná scenéria. Parkovaciu politiku vieme spustiť v druhom, treťom roku volebného obdobia.
Aké ďalšie opatrenia navrhujete na zlepšenie problematickej dopravy?
Navrhujem komplex opatrení, ktoré nie sú žiadnym tajomstvom. A zdá sa mi, že odo mňa kandidáti odpisujú. Treba vybudovať predĺženie električiek na konce mesta. Postaviť treba záchytné parkoviská, kde sa bude dať prestúpiť v rámci siedmich typov dopravy.
A nemá to byť len vo Vajnoroch, ale aj na konci v Dúbravke. Treba potiahnuť električku na koniec Petržalky, ale s tým, že bude jazdiť tramtrain, teda vlako-električka. Na čo mi je električka, ak ňou v najlepšom prípade odveziete 4000 ľudí za hodinu.
Ale ak chcete medzi Filiálkou, Mlynskými nivami, Starým mostom a Petržalkou odviesť 120.000 ľudí a ďalší vám ešte prídu z Malaciek, Senca, Pezinka, Dunajskej Stredy, Rajky. Musíte ich rozdistribuovať naraz. A to sa dá tramtrainom alebo súpravou vlakov. A súvisí to s tzv. plytkým metrom, resp. veľkokapacitnou podzemnou koľajovou dopravou s dvoma kilometrami v centre mesta. Či to bude plytké metro alebo razené, to musia povedať odborníci.
A financovanie? Peniaze dá mesto, Bratislavský samosprávny kraj, prispieť by mohli železnice, vláda, ktorá si to môže dať ako významnú investíciu. Dajú sa čerpať eurofondy a máme ešte rozvojový poplatok. A potom treba aj odbočenie trate do Slovnaftu a Vrakune.
okiaľ ide o časovosť, treba urobiť štúdiu realizovateľnosti, vplyvy na životné prostredie, projekt územného rozhodnutia, výkup pozemkov a stavebné povolenie. Mnohí povedia, že som blázon, ale ja hovorím, že sa to budeme snažiť urobiť za prvé štyri roky. Do ôsmich až desiatich rokov sa dá dvojkilometrová podzemná doprava reálne postaviť.
Dlhodobo sa poukazuje tiež na financovanie hlavného mesta, resp. jeho podfinancovanie. Ako chcete riešiť tento problém?
Zistil som si, ako je financovaná česká, poľská, rakúska a maďarská samospráva. Oni dostávajú dvakrát toľko ako my, pritom sú to porovnateľné samosprávy. Napríklad o štvrtinu menšie Brno má o tretinu alebo polovicu väčší rozpočet. Je to mixom dane.
Samosprávy nie sú financované len príjmom dane fyzických osôb a dane z nehnuteľností, ale dostávajú k tomu určitú časť dane z právnických osôb a daň z pridanej hodnoty. Je to ale vec Národnej rady SR a vlády.
Keďže ma podporujú parlamentné pravicové strany a je len rok a pol do volieb, s optimizmom predpokladám, že dôjde k politickej zmene zostavenia vlády. Keď bude opozícia demokratickou vládnou koalíciou, viem presadiť, aby sa zmenilo financovanie samosprávy ako takej, nielen Bratislavy.
Spoliehate sa len na toto?
Bez ohľadu na to treba zefektívniť hospodárenie magistrátu a mestských podnikov. Všeobecne je známe, že mesto nehospodári dobre a transparentne. Rezervy sú však aj v niektorých mestských podnikov.
Treba sa pozrieť na kĺbik najväčším mestským podnikom, a to Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), Dopravný podnik Bratislava (DPB) a Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS). Trúfam si povedať, že 30 percent z toho, čo sa teraz míňa, by sme vedeli efektívnejšie minúť na niečo iné a zostalo by na potrebnejšie veci.
Pri obchodných spoločnostiach sú niektoré, ktoré by sa dali zrušiť. Pohrám sa taktiež s myšlienkou, aby niektoré poslanci zlúčili a aby niektoré vznikli nanovo. Napríklad by vznikol mestský podnik technických služieb, starostlivosť o zeleň, ako aj zimná a letná údržba o komunikácie by bola v správe mesta, nerobila by sa externe.
Ako vnímate súčasný vzťah hlavného mesta a developerov?
Mesto je v podriadenom vzťahu s developermi. Karty rozdávajú žraloci a finančné skupiny, oddelenie územného plánovania mesta je v ich područí. Primátor tomu nešéfuje, hlavná architektka, ktorá by sa mala vyjadrovať k územným rozhodnutiam, je obchádzaná a k ničomu sa nevyjadruje.
Prípadne jej dajú len desatinu z toho, aby aspoň na oko niečo robila. Komisia územného plánovania na meste nemala vraj za štyri roky žiaden projekt, ku ktorému by sa vyjadrovala. To je katastrofa.
A ako by ste teda tento vzťah chceli lepšie nastavili?
Na meste chcem zaviesť odborno-politickú komisiu, ktorá sa bude vyjadrovať k projektom, myslím k väčším developerským, nie záhradným chatkám. Dám priestor aj mestským častiam, aby developer prerokoval svoj zámer na ich komisiách. Mestské časti potom dajú stanovisko s pripomienkami a s tým, čo im na danom území dovoľuje dopravná infraštruktúra.
Na cestnom zákone viem totiž zastaviť veci, ktoré územný plán dovoľuje. Keď územný plán dovoľuje 40 poschodí, to neznamená, že to tam bude. Keď tam nie je cesta, bude tam len desať a s úsmevom sa developerom pozriem do tváre. Neuspeli by ani na súde.
Bude tiež výšková regulácia, ktorú má primátor už dva roky na stole a celý proces je zastavený a bude tiež regulácia vizuálneho smogu. Budem robiť zmenu územného plánu a paralelne nový územný plán.
Zmeny a doplnky však budeme robiť inak, žiadnych 50 vecí dokopy, dobrých aj zlých. Najprv pôjdu problematické veci mesta, problematické veci mestských častí a potom pôjdu developeri. Buď podľa obvodov, alebo podľa mestských častí.
Hlavné mesto má vo svojej kompetencii aj sociálnu oblasť a do nej spadá okrem iného aj bezdomovectvo. Máte plán aj na tento problém?
Mám v tíme odborníka, ktorý rieši problematiku bezdomovectva v Novom Meste a funguje to. Navrhujem zriadiť pre týchto ľudí sociálny podnik, lebo niektorí z nich pracovať môžu a aj chcú. Tí by napríklad pol dňa pracovali, v podniku alebo v rámci streetworku, čím by si zároveň obnovili návyky, vrátila by sa im aj ľudská dôstojnosť a mohli by sa vrátiť do života.
Lebo vytvoriť im len podmienky na to, aby sa mohli kde najesť a umyť sa, to je slabé a pasívne. No a zodpovednejším by boli ponúknuté štartovacie byty.
Pri otázke bytoch však myslím aj na reštituentov a mládež a nájomné byty pre nich. Areál takýchto bytov si viem predstaviť napríklad na Bazovej ulici, v bývalom OLO, a to zmenou územného plánu z priemyslu na bývanie a občiansku vybavenosť.
V poslednom čase začína byť problémom voda po dažďoch a Bratislava nie je výnimkou...
Nájdem si starých zamestnancov magistrátu, ktorí vedia, kadiaľ vedú kanále a kanalizácie, aby sme ich vyčistili. Aj vo Vajnoroch sme prvé volebné obdobie vykopali pod dvoma metrami hliny zakopané kanále a rigoly, prečistili sme dažďovú kanalizáciu a ono to funguje.
Treba tiež vodozádržné opatrenia, robiť poldre. Nevadí, že budú bariny. Aj naši dávni predkovia vedeli, na čo sú. Ale naši blízki predkovia ich zasypali, lebo to nevedeli. Na meste bude zriadená komisia, ktorá sa bude venovať len týmto opatreniam. Prvý rok budeme projektovať a druhý stavať.
