BRATISLAVA - O post primátora Bratislavy sa v tohtoročných komunálnych voľbách uchádza aj advokát Jaroslav Brada, ktorého podporuje Strana moderného Slovenska (SMS). Jeho prioritou je postupné rozviazanie gordického uzla sužujúceho hlavné mesto, ktorým je doprava.
Čo bolo dôvodom, že sa advokát bez akýchkoľvek dovtedajších samosprávnych skúseností rozhodol kandidovať na primátora hlavného mesta?
Jedného dňa si človek, ktorý sa denne stretáva s tým, ako v Bratislave, a na Slovensku celkovo, nič nefunguje tak, ako by malo, uvedomí, že nestačí rozprávať, ale je potrebné osobne sa pokúsiť o zmenu. Právnici majú vždy k politike blízko.
A nie je na tom nič čudné, keď sa advokát, ktorého veci verejné zaujímajú, rozhodne vstúpiť do politiky a pokúsiť sa veci meniť v širšom meradle, než len bojovať s nefunkčným systémom na úradoch. Vedenie hlavného mesta, ako aj vedenie Slovenska celkovo je nesprávne a všetci to cítime.
Na výber sú len dve možnosti. Buď sa tomu prizerať, alebo sa pokúsiť niečo zmeniť. Ja som si vybral tú druhú možnosť. A keďže som doteraz v politike nepôsobil, rozhodol som sa začať v komunálnej politike ako zo svojím spôsobom najnižšieho stupňa.
Z toho usudzujem, že do budúcna máte väčšie ambície do vyššej politiky a komunálna politika je prvým schodom na tejto ceste. Neuvažovali ste však na začiatok o poslaneckom mandáte či funkcii starostu? Predsa len ste v komunále neznámy a mnohí vaši protikandidáti v boji o kreslo primátora majú väčšie či menšie skúsenosti so samosprávou...
Uvažoval som, samozrejme, aj o kandidatúre na poslanca mestského zastupiteľstva a na poslanca aj kandidujem. A aká je moja pridaná hodnota ako kandidáta na primátora? Pozrite sa na takzvaných "top" kandidátov.
Masívna kampaň "amerického typu", balóniky, brožúrky, okázalé akcie, státisíce eur minutých na kampaň. Tieto peniaze bude treba "vrátiť". Samozrejme, niekoľkonásobne. Osobne by som nevolil tieto marketingové figúrky, ktoré sú len tvárou kampane, ale v skutočnosti o ich činoch rozhoduje niekto iný. Ja nikomu nič nedlhujem. To je moja pridaná hodnota, ktorú Bratislavčanom ponúkam.
Akú zmenu v smerovaní a rozvoji hlavné mesto potrebuje?
Potrebujeme zmenu myslenia. A tú prinesú mladí ľudia nezaťažení minulosťou a zmýšľaním minulých režimov. Potrebujeme, aby na miestach primátora a poslancov mestského zastupiteľstva sedeli ľudia, ktorí chcú pracovať pre Bratislavu, a nie ľudia, ktorí sú v úrade, aby robili biznis pre seba a svojich sponzorov.
Fungovanie a rozvoj mesta stojí a padá na spolupráci a komunikácii mesta a mestských častí, primátora a poslancov. Ako chcete nastaviť a udržať tieto vzťahy?
Toto nemôže nastaviť a vyriešiť jeden človek. Rád ale budem jedným z nových ľudí v politike, ktorí majú iné myslenie a nekladú osobné záujmy na prvé miesto. Čím viac takýchto ľudí v politike bude, tým ľahšie budú spolupracovať. A okamžite sa to prejaví na komunikácii primátora a poslancov, mesta a mestských častí a ich obyvateľov.
Svojimi skúsenosťami z verejného i súkromného sektora si trúfate rozviazať gordický uzol Bratislavy, ktorým je doprava. Je vašou prioritou. Akými konkrétnymi krokmi a opatreniami to chcete docieliť?
Základný problém je, že mesto nepracuje. Napríklad záchytné parkoviská nie sú problémom peňazí. Nevyžadujú si nejakú mimoriadnu investíciu, na ktorú by mesto nemalo. Je to skôr úradná záležitosť, problém potrebných povolení a dohody. Ale keď sa primátor nevie s poslancami dohodnúť, prípadne sa z politických dôvodov zbavuje schopných ľudí, tak mnoho vecí mešká pre neschopnosť dohodnúť sa.
Treba voliť mladých ľudí, ktorí chcú pracovať, a nie staré štruktúry, ktoré všetko blokujú. Najviac zo všetkého je potrebné stransparentniť výber úradníkov, tým sa vyrieši mnoho. Nielen nefungujúca doprava. Keď v úradoch budú sedieť schopní mladí ľudia, tak naše mesto začne konečne fungovať.
A konkrétne opatrenia na zlepšenie dopravy? V akých dopravných projektoch sa dá pokračovať a aké treba rozbehnúť?
V rámci kandidatúry som otvoril tému metra. Bratislava potrebuje nový nosný dopravný systém, ktorý bude mimo úrovne existujúcej dopravy tak, aby s ňou nekolidoval. Či už to bude nad zemou alebo pod zemou, nie je podstatné.
Napríklad metro v Chicagu je iba z 15 % pod zemou, zvyšok je na zemi alebo nad zemou tak, aby sa vyhlo existujúcej doprave. Je potrebné, aby sa štát finančne podieľal na takomto riešení, ktoré Bratislava potrebuje, ak nechceme čakať, kedy doprava v Bratislave skolabuje úplne.
Dlhodobo sa poukazuje aj na podfinancovanie hlavného mesta. Ako chcete zmeniť toto?
Bratislava musí byť financovaná ako hlavné mesto a nie ako obyčajná samospráva. Problémy Bratislavy nie sú iba problémami samosprávy. Bratislava slúži celému Slovensku a je vizitkou a vstupnou bránou Slovenska.
Bratislava poskytuje "domov" štátnym inštitúciám, za ktorými dochádzajú ľudia z celého Slovenska. Bratislava poskytuje prácu a živí ľudí z celého Slovenska. Toto musí byť pri jej financovaní zohľadnené a štát sa musí podieľať na riešení problémov svojho hlavného mesta a spolufinancovať riešenie jeho problémov vrátane riešenia dopravy.
Podľa niektorých by finančne mestu pomohli napríklad aj zmeny v istých mestských podnikoch. Máte v pláne pustiť sa aj týmto smerom?
Toto je široká otázka, na ktorú sa nedá odpovedať v rámci dvoch - troch viet. Určite je však potrebné stransparentnenie externých vzťahov. Celkovo sa zamerať na konsolidáciu externých dodávateľov a snahu o získanie úspory z rozsahu. Je potrebné riešiť aj výber vedúcich týchto podnikov tak, aby ich vyberala komisia nezávislých odborníkov.
Mesto však dopláca aj na to, že dane tu neplatia tí, ktorí v Bratislave nemajú trvalý pobyt. Pokusov, motivácií a nápadov bolo veľa. S čím prichádzate vy?
Motiváciu neprihlásených obyvateľov Bratislavy na prihlásenie sa na trvalý pobyt treba, samozrejme, riešiť. Riešil by som to jednak prostredníctvom zjednotenej parkovacej politiky mesta. Mestské časti vyznačia parkovacie zóny pre rezidentov a spoplatnia parkovanie pre nerezidentov.
A jednak nemôže rezident platiť MHD dvakrát. Raz prostredníctvom daní a raz prostredníctvom cestovného, keď nerezident platí iba lístok. Rezidenti musia cestovať a parkovať lacnejšie. Tak bude každý obyvateľ Bratislavy motivovaný prihlásiť sa na trvalý pobyt.
Celomestská parkovacia politika však už niekoľko rokov platí len na papieri. Ako konkrétne chcete docieliť, že bude spustená aj reálne?
Toto je otázka pre budúceho primátora, ale rovnako tak pre budúcich poslancov. Pretože v súčasnosti sa tento projekt účelovo a systematicky blokuje. Teraz, pred voľbami, vnímam snahy viacerých kandidátov už vopred sa dohodnúť, že pre určitý okruh volebných priorít, ktoré idú naprieč všetkými volebnými programami, vrátane celomestskej parkovacej politiky uprednostnia ich reálne riešenie pred politikárčením. Verím, že je to signál zmeny politickej kultúry.
Ako vnímate súčasný vzťah medzi mestom a developermi a ako ho plánujete prípadne zmeniť?
Nie som a priori proti developerom. Myslím si však, že mesto nie je rovnocenným partnerom developerom, ale ich vazalom. A to sa musí zmeniť. Mesto musí nastaviť pravidlá a developeri ich musia rešpektovať. Nie je dôvod na akékoľvek nerovné postavenie mesta a developerov. Na druhej strane však netreba developerov ani démonizovať. Mesto a developeri sú rovnocennými partnermi, ktorých záujmom má byť rozvoj Bratislavy a kvality života Bratislavčanov.
Aj Bratislavu začína trápiť záplavová voda z dažďov. Aké riešenie navrhujete na vyrovnanie sa s problémom?
Základom je pravidelné čistenie a kontrola priechodnosti kanalizácie a kanalizačných vpustí. K tomu sa musia pridať vodozádržné opatrenia a musí sa skončiť bezhlavé asfaltovanie verejných priestranstiev. Zelené električkové trate, viac zelených verejných priestranstiev, zelené strechy a zelené steny v spojení s fungujúcou kanalizáciou by mali tento problém zmierniť.
Aké zmeny by ste chceli nastoliť v prípade zelene a ochrany lesov?
Obec samotná, pokiaľ ide o ochranu prírody a krajiny, má pôsobnosť v ochrane drevín. Je otázka, do akej miery má magistrát možnosť zasahovať jednotlivým mestským častiam do tejto kompetencie. Každopádne skôr by som sa snažil pracovať s jestvujúcimi kompetenciami, ako si vymýšľať megalomanské plány o národnom parku s neistým koncom, kde v procese obec nemá nejakú extra možnosť ho ovplyvniť.
Zároveň však, pokiaľ budem mať na to dosah, magistrát určite zabojuje o vyhlásenie obecných chránených území. To je relatívne nový inštitút v zákone o ochrane prírody a krajiny a pokiaľ viem, tak sú na Slovensku asi len tri takéto obecné chránené územia. Tiež sa mi páči projekt Bratislavského dunajského parku, ktorý by som určite podporil.
V kompetencii hlavného mesta je aj sociálna oblasť. Sú poskytované sociálne služby postačujúce a kvalitné alebo je nevyhnutná zmena?
Bratislava takmer vôbec nerieši nájomné bývanie, čo je z môjho pohľadu chyba. Potrebujeme dostupné nájomné bývanie tak, ako je to napríklad v Rakúsku. Mesto by sa malo starať o to, kde budú bývať učitelia, policajti, hasiči, záchranári a zamestnanci mesta a jeho organizácií. Títo ľudia sa starajú o to, aby mesto poskytovalo obyvateľom svoje služby, ale veľakrát ich plat pokrýva sotva nájomné. A to sa musí zmeniť.
Do tejto oblasti patrí aj bezdomovectvo. Aké riešenie preferujete?
Som zástancom fínskeho modelu. Bezdomovcov je potrebné ubytovať a začleniť do spoločnosti. Či sa to niekomu páči alebo nie, toto je vo finále najlacnejšie, a hlavne konečné riešenie. Tu je však potrebná aj účasť štátu, ktorý má od roku 2006 takmer nepretržite vládu, ktorá sa tvári, že je sociálna, avšak veľa sociálnych opatrení okolo seba nevidíme.
