BRATISLAVA - Problémy, ktoré sužujú Bratislavu, sú podľa Andreja Trnovca – kandidáta na primátora Bratislavy za Slovenskú ľudovú stranu Andreja Hlinku, najmä dôsledkom nekoncepčného rozdelenia správy hlavného mesta.
V rozhovore pre TASR uviedol, že riešením je novelizácia zákonov o hlavnom meste a samosprávnych krajoch, ktorá by mala vyústiť do jednoduchej, hierarchickej, subsidiárnej štruktúry samosprávy Bratislavy.
Čím chcete presvedčiť, že vaša kandidatúra nie je iba nejakým spontánnym prejavom, ktorý umožňuje ako straníckemu nominantovi zákon, ale uvážlivým rozhodnutím, za ktorým sú schopnosti viesť hlavné mesto?
Priznávam, že rozhodnutie sa nerodilo ľahko, no podporilo ma v ňom pochopenie, že Bratislava stále potrebuje alternatívu - jedinú správnu. Ľuďom sa totižto ponúkajú kandidáti, ktorí reprezentujú majetkové záujmy korporácií, politické dohody nekompatibilných politických strán, zastupovanie zahraničných záujmov, skrývanie obmedzených ideologických úmyslov za nezávislosť či politické krytie sivej ekonomiky.
Vyštudoval som na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor hydrogeológia, inžinierska geológia, úžitková geofyzika, ostal som na univerzite pracovať ako odborný asistent, riadil som odborné firmy, študoval aj v zahraničí, ale už nepôsobím v mojom odbore. Okrem iného som aj mediátor.
A primátor je v podstate mediátor a garant hľadania správneho, spravodlivého a účinného riešenia. Budem primátorom, ktorého rozhodovanie je transparentné, svedomité, čestné, vždy obhajujúce pravdu a spravodlivosť, rešpektujúce integritu a prosperitu obyvateľov Bratislavy pred prospechom cudzích záujmových a finančných skupín.
Čo považujete za najväčší problém súčasnej Bratislavy? Súhlasíte s tým, že je to doprava a tiež financovanie hlavného mesta?
Navonok áno, pretože pre voličov je práve takáto jednoducho riešiteľná priamočiarosť, ktorá hovorí o riešení dôsledkov a nie o odstraňovaní príčin, najpríťažlivejšou. Tieto problémy, ale nielen tieto, sú dôsledkom nevhodného rozdelenia správy hlavného mesta Bratislavy medzi štátom, miestnou a regionálnou samosprávou a nezosúladenia súkromných záujmov so záujmami samosprávy.
Pokiaľ by správa Bratislavy bola hierarchická, subsidiárna a bez regionálnej samosprávy, nemohlo by nikdy dôjsť napríklad k takej nekoncepčnej výstavbe, ktorá spôsobuje dopravné problémy, či k takému neefektívnemu spravovaniu územia, ktoré vedie k nedostatku financií. A toto všetko je nemysliteľné pri akceptovaní mojej požiadavky transparentnosti, nielen financovania, a predvídateľnosti akýchkoľvek rozhodnutí v prospech Bratislavčanov.
Ako získať viac financií pre hlavné mesto? Išli by ste cestou apelovania na štát, aby napríklad vyčlenil samostatnú rozpočtovú kapitolu pre Bratislavu? Alebo by sa väčšie zdroje dali nájsť inak?
Riešením je novelizácia zákona o hlavnom meste a zákona o správe vyšších územných celkov, ktorý by mal vyústiť do jednoduchej hierarchickej subsidiárnej štruktúry samosprávy Bratislavy reprezentovanej navonok neexistenciou regionálneho parlamentu a tvorbou mestského parlamentu miestnymi poslancami.
Pomoc štátu by som požadoval iba pri zakladaní mestských firiem a organizácií či pri získavaní podielu mesta v organizáciách a firmách, ktoré už v súčasnosti poskytujú verejnoprospešné služby, a tiež pri nadobúdaní vlastníctva pozemkov na území mesta na nájomnú výstavbu.
Aké je vaše riešenie zlepšenia dopravy v hlavnom meste? Súhlasíte so smerovaním a preferenciou koľajovej a električkovej dopravy? Považujete parkovaciu politiku za nevyhnutnú?
Pokiaľ politiku chápeme ako stanovenie pravidiel konania v danej situácii a danom prostredí, tak jednoznačne potrebujeme nielen parkovaciu, ale i bezpečnostnú, stavebnú, populačnú, environmentálnu a iné politiky, a to jednotné na území celého mesta, nielen mestských častí.
Výhodou koľajovej, respektíve električkovej, dopravy je jej nezávislosť od dopravnej situácie, okrem závislosti od dodávok prúdu, a tiež vlastný dopravný koridor i prijateľnosť vzhľadom na životné prostredie.
Tak ako je prepravnou kostrou iných väčších metropol tiež koľajová doprava reprezentovaná metrom, musí byť takouto kostrou integrovaného dopravného systému v Bratislave pozemná koľajová doprava.
Máte recept, ako prilákať k prihláseniu sa na trvalý pobyt tých, ktorí tu žijú, no trvalý pobyt majú inde, teda aj inde odvádzajú dane?
Mojím volebným heslom je Bratislava – náš domov. Tieto slová, ak ich precítime, jasne definujú, čo je potrebné dosiahnuť. Každý, nielen obyvateľ, ale i návštevník Bratislavy vám povie o doprave, zeleni, bezpečnosti, čistote, obyvatelia o mestských firmách či poriadku s financiami.
Každý, kto čo i len prechádza Bratislavou, vie, čo mu prekáža, čo ho stresuje, ale väčšina sa k Bratislave správa ako ku kinu. Áno, tak ako návštevníka kina zaujíma, či je tam teplo, či sú lacné lístky, či je sedadlo dosť široké, tak zaujíma človeka z Bratislavy, či sú prázdna cesta, pohodlné MHD, čisté ulice a parky, pekné kúpalisko, dobrá zábava. Ale kino nie je domov.
Keď si chcete pozrieť film, tak vstúpite, pozriete si ho a odchádzate. A ja chcem, aby Bratislava bola domovom, nie kinom. A aby sa človek žijúci v Bratislave cítil a správal k Bratislave ako k svojmu domovu. Chcem, aby ste aj vy, nielen ja, aby sme my mali pocit – TU sme doma – TOTO je náš domov.
A následne a čisto prakticky je potrebné zvýšiť podiel bezplatných služieb poskytovaných mestom, mestskými podnikmi a organizáciami s podielom mesta, pričom mesto musí mať, respektíve získať, podiel vo všetkých organizáciách, ktoré poskytujú verejnoprospešné služby na území Bratislavy.
Veľa sa hovorí o vzťahu mesto - developer. Ak je tu všeobecný pocit, že navrch majú developeri, ako to zmeniť na spoluprácu, ktorú ocenia i obyvatelia?
Nuž tu je riešenie najpriamejšie. Voliči nesmú zvoliť politikov, odborníkov či aktivistov platených developermi. Pretože koniec-koncov, buď pracovníci samosprávy, alebo práve títo ako samosprávni poslanci rozhodnú, či mesto ovládnu developeri alebo nie.
Ako zabrániť zahusťovaniu výstavby, no zároveň riešiť problém narastajúceho počtu obyvateľov?
Počet občanov Bratislavy nenarastá, bratislavská populácia starne, pracovné miesta stagnujú, budujú sa prázdne kancelárske komplexy. Je potrebné nielen obyvateľov transformovať na občanov, ale aj vydať jednoznačný zákaz zahusťovaniu akejkoľvek zástavby a, naopak, ako aj v ostatných prípadoch použiť zdravý sedliacky rozum.
Veď kedysi bola Bratislava uzavretá v hradbách a dnešné mestské časti boli samostatnými obcami. A tak je potrebné rozšíriť hranice dnešného mesta a neničiť pritom prirodzené životné prostredie Bratislavy a jej okolia. Ako som už spomenul, je potrebné zmeniť na národnej úrovni aspoň zákon o hlavnom meste a o samosprávnych krajoch.
Ako chcete zlepšiť kultúru rokovania v mestskom parlamente a konštruktívnosť týchto rokovaní? Pýtam sa aj preto, že kandidujete za stranu, ktorá nominovala dvoch kandidátov na poslancov. Takže oprieť sa o skupinu, ktorá chce presadiť rovnaké idey, sa nebudete môcť...
Tu ide pravdepodobne o omyl. V komunálnej politike, samozrejme, ide tiež o svedomie, vzpriamenú chrbtovú kosť, priamosť, svedomitosť v povinnostiach, inými slovami, o čistotu ľudskej osobnosti a charakteru, ale samosprávne parlamenty rokujú vo väčšine prípadov o technických riešeniach problémov Bratislavčanov, nie o morálnom či ideologickom pozadí takýchto technologických riešení.
Naopak, z môjho pohľadu najväčším nebezpečenstvom pre samosprávnu demokraciu je tzv. tímový vstup do samosprávneho parlamentu, ktorý oligarchom poskytuje najlepšiu možnosť pri rozhodovaní a hlasovaniach ovplyvňovať, kto bude realizátorom dobrých riešení problémov Bratislavy.
Väčšinou totižto voliči neuvažujú o tom, že pri hlasovaniach takíto poslanci nerozhodujú o spôsobe riešenia problému, pretože spôsoby by mali byť jasné každému, ale o tom, kto ich bude materiálne, technicky realizovať, alebo, inými slovami, profitovať z našich daní. V neposlednom rade budem od každého poslanca požadovať podpísanie už existujúceho etického kódexu voleného predstaviteľa.
Ktoré opatrenia by ste urobili ako prvé/jedny z prvých?
Za podstatné považujem na jednej strane zvýšenie dôveryhodnosti bratislavskej samosprávy, ale i zvýšenie dôvery občana v zmysluplnosť jeho angažovania sa, a to nielen pri občianskom rozpočte. Inými slovami, odborníkov musí mesto dobre zaplatiť a aktivistom musí dať víziu uplatnenia ich nadšenia.
Na druhej strane, musí prísť i jasná deklarácia, že skupinové záujmy oligarchov nájdu pochopenie, iba ak sa zosúladia so záujmami Bratislavčanov. A potom ako prvú začnem riešiť bezpodmienečnú koordináciu oboch úrovní miestnej územnej samosprávy (miestny a mestský parlament) s regionálnou (župnou) samosprávou a štátnou správou.
Mojou prioritou je zosúladenie záujmov štátu, samosprávy a súkromnej sféry, pretože ak zosúladím tieto mnohokrát rôznorodé záujmy, môžem začať úspešne riešiť akýkoľvek problém vyzdvihovaný v poslaneckých volebných programoch ako ten najpálčivejší.
A čo sa týka magistrátu, považujem vstupný audit za úplne samozrejmý predpoklad kontrolovateľnosti každodennej práce mojej i mojich spolupracovníkov, ktorá nepodmienečne vyúsťuje do transparentnosti, dôveryhodnosti a predvídateľnosti.
