BRATISLAVA - Slovensko má za sebou komunálne voľby a hlas ľudu je jasný. Výraznú prevahu v jednotlivých mestách a obciach majú nezávislí kandidáti. Smer stratil svoje pozície aj v krajských mestách ako je Žilina, Nitra či Košice. Rovnako aj počet poslancov za stranu Smer je takmer dvakrát menší ako v prípade nezávislých kandidátov. Zdá sa, že najsilnejšej koaličnej strane po výraznej prehre v župných voľbách došiel dych aj v tých komunálnych. Ľudia sa vyjadrili, že na Slovensku je potrebná zmena.
Po župných voľbách zažila najsilnejšia strana Smer ďalšiu porážku. Komunálne voľby nedopadli, napriek slovám Roberta Fica, pre Smer veľmi dobre. Stratili primátorov v Žiline, Nitre či Košiciach, v mestách, kde mali silné postavenia. Dokonca aj v Humennom ľudia vyjadrili svoj názor a zosadili z kresla primátorky Janu Vaľovú. Napriek miernemu nárastu preferencií po februárových udalostiach a výmene premiéra, ministra vnútra a policajného prezidenta to vyzerá tak, že Slovensko je naozaj pripravené na zmenu.
Najväčším prekvapením je Nitra a Humenné
Pred štyrmi rokmki získala stále najsilnejšia vládna strana samostatne takmer 30 percent starostov či primátorov. Tento rok to bolo o desať percent menej. Straty sú viditeľné najmä vo väčších mestách. Zrejme najväčším prekvapením bola zmena primátora v Nitra. Po dvanástich rokoch nahradil Jozefa Dvonča mladý 31-ročný aktivita Marek Hattas. Dvonč sa nedostal ani do mestského zastupiteľstva. Hattas porazil aj kandidáta pravice Jána Grešša mladšieho.
V Humennom prišiel Smer o Janu Vaľovú, ktorú v posledných týždňov mnohí za jej praktiky kritizovali. Nahradí ju kandidát hnutia OĽaNO Miloš Meričko. Jej kritici však tvrdia, že mesto ovládla viac ako komunisti. Zdá sa, že ľudia sa rozhodli ukončiť jej vládu. Igor Choma sa už o post v Žiline neuchádzal a vo voľbách zvíťazil Peter Fiabáne. Kandidáta Smeru a SNS Martina Petruška porazil v Košiciach Jaroslav Polaček, nominant opozície. To, že Smer nezískal žiadne veľké krajské mesto považujú za problém aj politológovia.
KOMUNÁLNE VOĽBY Slovensko sa prebudilo do povolebného rána! Veľké zmeny, koalícii dochádza dych
Pozícia Smeru slabne
Smer získal v komunálnych voľbách vyše pätinu starostov, preto je z tohto pohľadu vo voľbách najúspešnejšou politickou stranou. Samostatne získal 592 z 2919 postov starostov a primátorov. Druhou najúspešnejšou kombináciou bola kombinácia Smeru so SNS (142), po nich v úspešnosti nasledovalo spojenie s Mostom. Vládna strana obhájila svoje posty napríklad v Michalovciach, Bytči, Hurbanovej Vsi, Bardejove, v Kežmarku, Žarnovici či Považskej Bystrici.
Strata aj vo Ficových rodných Topoľčanoch
V porovnaní so Smerom však nezávislí kandidáti ovládli celkovo 1232 miest čo predstavuje približne 42 percent všetkých postov. Oproti predchádzajúcim komunálnym voľbám však tento počet klesol. V roku 2014 totiž samotný Smer získal okolo 850 postov v obciach a mestách, teda takmer 30 percent. Smer prepadol aj v jednotlivých krajských mestách čo sa týka poslancov.
Oproti predchádzajúcim voľbám pohorel v Bratislave, o viac než desať poslancov prišiel v Nitre a Košiciach. Len v Prešove si prilepšil o jedného poslanca. Smer stratil pozície aj vo veľkej časti Trnavského kraja, zásadnejšie pre stranu však môžu byť straty na Hornej Nitre. Symbolickú stratu Smer utrpel aj vo Ficovom rodisku. Primátora Petra Baláža porazila nezávislá kandidátka Alexandra Gieciová.
Opozícia sa vyparila, myslí si Fico
Ukazuje sa, že trend nezávislých kandidátov v komunálnych voľbách je veľmi jasný, ale ukazuje sa tiež, že vládna koalícia reprezentovaná Smerom, SNS a Mostom je jediná, ktorá má štandardné politické štruktúry. „Blahoželám Andrejovi Dankovi, lebo má veľmi dobrý výsledok, ale aj Bélovi Bugárovi (Most-Híd), lebo má lepší výsledok ako SMK. Potvrdilo sa, že táto koalícia stranícky nemá alternatívu. Ukázalo sa, že opozícia reálne neexistuje, je to bublina. Jedinou reálnou opozíciou je KDH,“ povedal Fico v diskusnej relácii TA3.
Podľa jeho slov napriek mediálnemu lynču voči Smeru-SD táto strana dosiahla uspokojujúci výsledok. „Jasné, že sme chceli viac, ale ani Barcelona nemôže vždy vyhrať 7:0. Stranícky sme voľby vyhrali, a to napriek tomu, čo sa s nami dialo, ako nás ohovárali, osočovali. Je to teda veľmi príjemný výsledok,“ poznamenal s tým, že ho prekvapil napr. koniec dlhoročného primátora Nitry Jozefa Dvonča. Fico sa tiež zamyslel, či by Slovensko nemalo prejsť na český model komunálnych volieb, kde starostovia a primátori nie sú volení priamo občanmi, ale obsadzovanie týchto postov je výsledkom koaličných dohôd.
Juraj Blanár
Strana Smer-SD nikdy nebola dominantná v krajských mestách, na druhej strane výsledok v Nitre, kde prišiel o post dlhoročný primátor Jozef Dvonč (Smer-SD, SNS), prekvapil. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár.
„Igor Choma v Žiline už nekandidoval, Richard Raši v Košiciach odišiel do exekutívy. Ostala nám len Nitra, kde nás výsledok prekvapil. Ale Jozef Dvonč neprehral s opozíciou, ale s nezávislým kandidátom,“ upozornil Blanár a poukázal na to, že Smer-SD má 590 starostov, ktorých strana nominovala samostatne. „Spoločne so SNS a Mostom-Híd sme niekde máličko pod nezávislými kandidátmi. Ale vyhrať sa nedá všade,“ pripustil.
Ľudia sa pomaly od Smeru odkláňajú
Podľa politológa Radoslava Štefančíka pozícia Smeru klesla, aj keď nejde v tomto prípade o žiadne prekvapenie. „Postupný odklon voličov od tejto strany je možné pozorovať už dlhí čas. Výraznejšie sa prejavil už v regionálnych voľbách a uplynulé komunálne voľby len tento trend potvrdili,“ uviedol Štefančík. „Rovnako neplatí falošný optimizmus z mierneho nárastu voličských preferencií, ktoré agentúry na prieskum verejnej mienky zaznamenali po výmene Pellegriniho za Fica. Skutočnosť sa naplno prejavila práve v komunálnych voľbách,“ skonštatoval pre Topky politológ.
Dôvodov straty pozícii Smeru je viac
Dôvodov, prečo Smer postupne stráca svoje pozície je viac. Nie všetky podľa politológa súvisia s organizačnou štruktúrou Smeru na komunálnej úrovni. „Môžeme napríklad uviesť vyprahnutú personálnu štruktúru strany Smer v regiónoch. Za zlým volebným výsledkom Smeru je však aj postupný odklon voličov od strany na národnej úrovni, opakujúce sa škandály,“ ozrejmil Štefančík a dodal, že poslednou kvapkou v mori by mohlo byť aj ešte čerstvé odsúdenie prenajímateľa bytu Roberta Fica Ladislava Bašternáka.
Smer by sa mal reálne zamyslieť nielen nad generačnou výmenou, ale aj nad náborom nových regionálnych lídrov. „V každom prípade však musí vyvodiť dôsledky za svoje zlyhania na národnej úrovni. Lebo politické prehrešky na národnej úrovni sa následne negatívne prejavujú aj na úrovni regionálnej i komunálnej,“ uviedol Štefančík.
Ďalší prejav nedôvery verejnosti
Fakt, že sa pozícia nezávislých kandidátov posilnila, nie je ničím nezvyčajným. „Nezávislí kandidáti dominujú komunálnym voľbám už od začiatku budovania liberálno-demokratického systému. Komunálnu politiku vnímajú ľudia inak ako celorepublikovú. V každom prípade, vo veľkých mestách ako Bratislava alebo Košice, to stranícke rozloženie na pravicu a ľavicu dlho fungovalo. Tieto voľby sú teda ďalším z mnohých prejavov nedôvery verejnosti v politické strany,“ vysvetlil politológ.
V posledných rokoch sa medzi politikmi takisto prejavil trend komunikovať prostredníctvom sociálnych sietí. Podľa Štefančika na sociálnych sieťach komunikujú rovnako stranícki aj nestranícki kandidáti. „Podmienky sú preto rovnaké pre obe skupiny. Pre nezávislých kandidátov sú však sociálne siete výhodou, pretože komunikácia s voličmi prostredníctvom internetu je výrazne lacnejšia než prenájom veľkorozmerných reklamných plôch,“ dodal.
Výsledky volieb dokazujú krízu politických strán
Výsledky komunálnych volieb dokazujú prehlbujúcu sa krízu politických strán na Slovensku. Konštatoval politológ Jozef Lenč. Na krízu podľa neho poukazuje skutočnosť, že vyše 42 percent kresiel starostov a primátorov získali nezávislí kandidáti. Lenč si myslí, že politické strany by sa mali zamyslieť nad volebnými výsledkami a nad ich postavením v regiónoch. Považuje za smutné, že vládna strana Smer nedokázala postaviť v krajskom meste jediného relevantného kandidáta, ktorý by dokázal vo voľbách na primátora uspieť.
Pre Smer je neúspech, že nemá v krajskom meste primátora
Pre koaličnú stranu Smer je fakt, že po sobotných voľbách nebude mať v žiadnom krajskom meste primátora, pomerne neúspech, skonštatoval politológ Pavol Baboš. „Čoraz viac dostáva 'na frak' najmä v mestskom prostredí strana Smer-SD. Nie je to spôsobené iba náladami voličov. Do istej miery je to spôsobené aj tým, že Smer-SD ako keby nedokázal postaviť nových zaujímavých kandidátov,“ povedala politologička Darina Malová.
Podľa nej tí, ktorí sa v minulosti k Smeru hlásili, od neho odskočili alebo tam, kde ostali dlho slúžiaci kandidáti, tak boli za nimi aj nejaké škandály. „Takže tu boli jednoznačné straty,“ doplnila. Zmena podľa Malovej nastala vo väčších slovenských mestách. Za dôležitý označila úspech mladších kandidátov. „Stávame sa svedkami generačnej obmeny,“ povedala. Za ich úspech označila aj to, že za nimi stáli aj ich tímy.
„Je to porážka na vyššej úrovni komunálnej politiky,“ povedal politológ Grigorij Mesežnikov s tým, že výrazne uspeli nezávislí kandidáti. „Ale boli aj nezávislí kandidáti, ktorí nie sú zástupcovia občianskeho hnutia ani zástupcovia názorového prúdu bližšieho stredopravým stranám. Tí budu mať skôr väzby na strany vládnej koalície, ale ani tam Smer-SD nemá silnú prevahu. V každom prípade trend oslabenia Smeru-SD sa dial,“ dodal..
Prehra Vaľovej je prekvapením
Politológ Daniel Kerekeš označil za prekvapenie sobotných volieb fakt, že nezávislí kandidáti dokázali v krajských mestách zvíťaziť. „Človek už nemusí mať politickú značku na to, aby voľby vyhral aj v krajskom meste,“ skonštatoval. Za prekvapenie sobotných komunálnych volieb označil Baboš neúspech doterajšej primátorky Humenného Jany Vaľovej. „Nečakalo sa asi, že prehrá, resp. že až tak výrazne prehrá,“ uviedol Baboš.
Snaha o zmenu mocenského štýlu
„Druhou výraznou tendenciou je, že toto je výsledok pôsobenia dlhodobejších trendov v náladách obyvateľstva. Podpora nezávislých kandidátov smerujúcich k občianskemu hnutiu, to je prípad Nitra, Žilina, Bratislava, ale aj Humenné. To je snaha o zmenu mocenského štýlu, ktorá sa na Slovensku prejavuje od zmeny vlády. Vieme, že vláda zostala v koaličnom zložení, ale došlo k čiastkovým zmenám a teraz občania mali možnosť dosiahnuť zmenu na komunálnej úrovni,“ povedal politológ Mesežnikov.
Zvýšenie podielu nezávislých kandidátov by mal byť podľa Mesežnikova signál pre politické strany. „Politické strany sa stávajú menej dôveryhodné pre ľudí, čo nie je dobrý trend. Nie je dobrý trend, ak sa politická príslušnosť stáva diskvalifikujúcim faktorom aj pre dobrého kandidáta,“ uviedol a dodal, že práve parlamentné voľby sú na straníckej úrovni. „Je to výzva pre demokratických politikov, aby zobrali do úvahy, že ľudia podporujú ludí bez politickej príslušnosti,“ povedal.
